EÚ chce nadviazať kontakt s Čínou napriek ekonomickému nátlaku zo strany režimu
Zatiaľ čo donedávna bola Čína považovaná za systémového rivala Európy, v roku 2025 sa uskutoční samit, na ktorom sa oslávi 50 rokov diplomatických vzťahov medzi EÚ a Čínou a pokúsi sa o obnovenie obchodnej rovnováhy v rámci pravidiel Svetovej obchodnej organizácie.
Ursula von der Leyenová sa v Davose prihovárala Číne
Deň po inaugurácii nového prezidenta USA Ursula von der Leyenová opísala „novú éru“ „bezohľadného geostrategického súperenia“. V tejto súvislosti „Európa musí zaradiť vyšší rýchlostný stupeň“, vyhlásila a ubezpečila, že preteky sú v plnom prúde.
Prisľúbila, že Európska únia (EÚ) je pripravená „osloviť“ Čínu a „prehĺbiť“ svoje vzťahy s Pekingom na pozadí toho, že európske spoločnosti sa ponáhľajú do Spojených štátov. Predsedníčka Európskej komisie trvala na želaní obnoviť rovnováhu vzťahov medzi EÚ a Pekingom „v duchu spravodlivosti a reciprocity“.
„Myslím si, že musíme s Čínou konštruktívne rokovať, aby sme našli riešenia, ktoré sú v našom spoločnom záujme,“ vyhlásila. „V roku 2025 si pripomíname päťdesiate výročie nadviazania diplomatických vzťahov EÚ s Čínou. Vnímam to ako príležitosť osloviť a prehĺbiť naše vzťahy,“ dodala. Európska líderka by chcela „rozšíriť“ väzby v oblasti obchodu a infraštruktúry.
Čínsky vicepremiér Ding Xuexiang na návrhy Ursuly von der Leyenovej priamo nereagoval, ale vo svojom prejave obhajoval multilateralizmus a vyzval, aby sa „spory a rozdiely riešili prostredníctvom dialógu“, čo však pre Čínu často znamená opak. „Protekcionizmus nikam nevedie a v obchodných vojnách niet víťazov,“ tvrdil, pričom Čína je na svojom domácom trhu veľmi protekcionistická a svoju ekonomiku zakladá na obchodnej vojne v oblasti vývozu.
Napäté obchodné vzťahy medzi EÚ a Čínou
Deň pred týmto vyhlásením Európska komisia oznámila, že vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO) začína nové konanie proti Číne s cieľom napadnúť „nekalé a nezákonné obchodné praktiky“ týkajúce sa duševného vlastníctva.
EÚ obviňuje Čínu z vyvíjania „tlaku“ na európske spoločnosti v oblasti špičkových technológií, aby znížili cenu patentov, najmä v oblasti 5G pre mobilné telefóny. Podľa Bruselu Čína splnomocnila svoje súdy, aby stanovili záväzné sadzby pre základné patenty EÚ bez súhlasu majiteľov patentov. To „umožňuje čínskym výrobcom nespravodlivý prístup k týmto európskym technológiám za nižšie ceny“, sťažuje sa Komisia.
Európska únia je uprostred obchodného boja s Čínou vo viacerých oblastiach. Komisia už koncom novembra postúpila vec WTO s cieľom napadnúť čínske colné opatrenia voči európskym brandy, ako je napríklad koňak.
Samotná Čína postúpila vec WTO 30. októbra po rozhodnutí Bruselu zaviesť „protekcionistické“ colné prirážky na elektromobily dovážané z Číny. Tieto elektromobily, masovo vyrábané za nízke ceny spoločnosťami, ktoré sú výrazne dotované čínskym štátom, zaplavujú európsky trh, čím ohrozujú európsky automobilový priemysel a státisíce pracovných miest.
Začiatkom apríla 2024 Európska únia začala vyšetrovanie čínskych výrobcov veterných turbín, ktorých obvinila z prijímania dotácií od čínskeho režimu, čo narúša hospodársku súťaž na európskom trhu. Ide o praktiku, ktorá už bola odsúdená v automobilovom, železničnom priemysle a v odvetví solárnych panelov, pričom vytvára nekalú hospodársku súťaž vo verejných súťažiach v Európe.
EÚ po deväťmesačnom vyšetrovaní obvinila Čínu aj z diskriminácie európskych zdravotníckych zariadení na trhoch verejného obstarávania. „Zistili sme, že Čína vážne diskriminuje výrobcov zdravotníckych pomôcok z EÚ vo verejných súťažiach,“ uviedol európsky komisár pre obchod Maroš Sefčovič.
Uviedol, že je „pripravený prijať rozhodné opatrenia na ochranu rovnakých podmienok“, pričom zdôraznil, že kľúčom k nájdeniu prijateľných riešení je dialóg. Tieto opatrenia „by mohli zahŕňať obmedzenia alebo vylúčenie“ čínskych dodávateľov z verejných zákaziek v EÚ a obmedzenia alebo vylúčenie čínskych uchádzačov z verejných zákaziek v EÚ.
Poučenie o hospodárskych partnerstvách s Čínou
V roku 2024 sa hospodárske vzťahy medzi EÚ a Čínou javili ako čoraz nevyváženejšie, pričom všetky európske krajiny zaznamenali rekordný obchodný deficit vo výške 400 miliárd eur.
Zatiaľ čo veľké európske spoločnosti (letecký, automobilový, farmaceutický, agropotravinársky, luxusný tovar a kozmetika atď.) naďalej dosahujú v Číne zisky, zisky všetkých európskych výrobkov sú oveľa menej jednoznačné, pričom „totálne otvorenie sa čínskemu štátnemu kapitalizmu podporuje deindustrializáciu a stratu konkurenčných výhod mnohých výrobkov s vysokou pridanou hodnotou“, analyzovali výskumníci Emmanuel Lincot a Paco Milhiet počas 60. výročia diplomatických vzťahov medzi Francúzskom a Čínou.
Podľa ich názoru boli európski lídri do veľkej miery oklamaní mýtom o Čínskej ľudovej republike (ČĽR), ktorá bude rešpektovať pravidlá svetového obchodu po svojom vstupe do Svetovej obchodnej organizácie (WTO) v roku 2001. Európske krajiny nedokázali reagovať ani na protekcionistické opatrenia Číny na jej domácom trhu, ani na skryté dotácie komunistickej strany pre čínsky priemysel.
Na druhej strane, získaním prístupu na európske trhy získal čínsky režim obrovské výhody nad veľkou časťou svetového hospodárstva, čo môže mať nezvratné dôsledky pre európsky priemysel.
Čínsky režim ako „systémový súper“ EÚ
V roku 2021 NATO jednoznačne označilo Čínu za konkurenta a hrozbu pre medzinárodný poriadok, zatiaľ čo v roku 2022 EÚ označila Čínsku komunistickú stranu (ČKS) za „systémového rivala“. V roku 2023 skupina G7 na stretnutí v Hirošime vydala sotva maskovanú kritiku pekinskej vlády a odsúdila „hospodársky nátlak“ zo strany režimu.
Koncom januára 2024 predstavili európski komisári sériu iniciatív na ochranu európskych hospodárskych záujmov vrátane posilnenia mechanizmu kontroly zahraničných investícií. Cieľom EÚ bolo riešiť riziká ohrozujúce hospodársku bezpečnosť a zabrániť tomu, aby sa jej citlivé technológie a infraštruktúra dostali do rúk súperov, ako je Čína.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
