EÚ schválila nový balík ruských sankcií: Podľa poľského prezidenta by sa dodávky ruského plynu do Európy už nemali obnoviť
Andrzej Duda v prejave na Svetovom ekonomickom fóre v Davose povedal, že plynovody by mali byť „demontované“, aj keby sa medzi Moskvou a Kyjevom dosiahol mier.
Poľský prezident Andrzej Duda uviedol, že dodávky ruského plynu do západnej Európy by sa nemali nikdy obnoviť. Duda tvrdí, že kontinent by nemal ani len uvažovať o opätovnom otvorení plynovodov z východu, a to ani v prípade, že sa medzi Moskvou a Kyjevom dohodne mierové riešenie, ktoré ukončí vojnu na Ukrajine.
V prejave na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose Duda povedal, že oba plynovody Nord Stream by sa mali „demontovať“.
„Tento plynovod spôsobuje veľmi veľkú hrozbu pre Ukrajinu, Poľsko, Slovensko, ale aj pre ďalšie stredoeurópske krajiny. „Je to hrozba z energetického hľadiska, z vojenského hľadiska, ale je to aj obrovská ekonomická hrozba, pretože to znamená nadvládu Ruska nad Európou v ekonomickom zmysle,“ skonštatoval pre BBC.
Plynovody Nord Stream vybudoval energetický gigant Gazprom, ktorého väčšinovým vlastníkom je Kremeľ. Potrubia vedú z Ruska do severného Nemecka. Nord Stream 1 bol uzavretý v roku 2022, pričom Nord Stream 2 sa nikdy nezačal používať po tom, čo moskovské sily spustili inváziu na Ukrajinu.
Oba boli poškodené výbuchmi v septembri 2022 v kontroverznom incidente, z ktorého bolo pôvodne obvinené Rusko. Avšak po vyšetrovaní vedenom dánskymi, nemeckými a švédskymi orgánmi, sa ukázal ako hlavný podozrivý štátny príslušník Ukrajiny.
Nemecko odvtedy výrazne znížilo dovoz ruského zemného plynu a v súčasnosti spolupracuje s Nórskom – najväčším producentom plynu v Európe. Ostatné krajiny EÚ, ako napríklad Maďarsko, sú však naďalej závislé od komodity dodávanej z Moskvy.
Dudove vyjadrenia predchádzali vyhláseniam Kaji Kallasovej, vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Tá oznámila, že EÚ od 27. januára obnoví sankcie voči Rusku po tom, čo Maďarsko signalizovalo, že tento krok prestane blokovať, ak dostane záruky energetickej bezpečnosti.
„Európa plní svoje záväzky: Ministri zahraničných vecí EÚ sa práve dohodli na opätovnom predĺžení sankcií voči Rusku,“ napísala Kallasová v príspevku na sociálnej sieti X.
„Moskva tak bude naďalej prichádzať o príjmy na financovanie svojej vojny. Rusko musí zaplatiť za škody, ktoré spôsobuje,“ dodala.
Predstavitelia ostatných krajín EÚ varovali, že nepredĺženie rozsiahlych sankcií voči Kremľu bude mať závažné dôsledky, ako napríklad rozmrazenie ruských aktív v Európe, ktoré sa v súčasnosti používajú na pomoc vláde v Kyjeve. Zisky zo zmrazených aktív sa využívajú na financovanie pôžičky vo výške 50 miliárd USD (niečo cez 48 miliárd eur) pre Ukrajinu, ktorú podporila skupina G7.
Medzi sankcie, ktoré sa budú naďalej uplatňovať, patria všetky sektorové obchodné sankcie a opatrenia, ktoré zmrazili aktíva ruskej centrálnej banky. Z právneho hľadiska musí EÚ každých šesť mesiacov jednomyseľne hlasovať o obnovení týchto obmedzení. Konečný termín na obnovenie bol 31. január.
Maďarský premiér Viktor Orbán pred rozhodnutím o obnovení sankcií najprv vyzval na konzultácie s novou administratívou USA. Donald Trump však zatiaľ naznačil, že chce pokračovať v tlaku na ruského prezidenta Vladimira Putina, aby začal mierové rokovania.
Orbán v tom čase adresoval sťažnosti na ukrajinskú stranu, ktorá ukončila dohodu, na základe ktorej sa do Maďarska dodával ruský plyn. Budapešť udržiava s Moskvou užšie politické vzťahy ako zvyšok EÚ. Napriek tomu však 27. januára naznačila, že je pripravená na zasadnutí v Bruseli pokračovanie sankcií schváliť.
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó na Facebooku uviedol: „Európska komisia sa zaviazala chrániť plynovody a ropovody vedúce do členských štátov Európskej únie.“
Na stretnutí veľvyslancov EÚ 27. januára Komisia predložila vyhlásenie, v ktorom uviedla, že je „pripravená pokračovať v diskusiách s Ukrajinou o dodávkach do Európy prostredníctvom systému plynovodov na Ukrajine“.
Vo vyhlásení sa tiež uvádza, že Komisia – výkonný orgán EÚ – je pripravená zapojiť do tohto procesu Maďarsko a Slovensko. „Komisia sa obráti na Ukrajinu so žiadosťou o záruky týkajúce sa zachovania transferov ropy ropovodom do EÚ,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
