Slovenskí vedci našli molekulu, ktorá zlepší diagnostiku pľúcnych ochorení
Idiopatická pľúcna fibróza je jednou z najvážnejších difúznych parenchymálnych pľúcnych chorôb (DPLD). Často býva aj komplikáciou takzvaného dlhodobého (long) covidu. Vedeckému tímu, ktorého súčasťou je aj Ústavu molekulárnej biológie SAV, v. v. i., sa podarilo pomocou biochemických a biofyzikálnych charakterizácií odhaliť molekulu CD44 v tekutine získanej z bronchoalveolárnej laváže (BALF) ako špecifický a spoľahlivý biomarker DPLD sprevádzaných pľúcnou fibrózou.
Napriek zlej prognóze, ktorú prináša pľúcna fibróza, zatiaľ neexistovali žiadne špecifické diagnostické biomarkery pre počiatočný vývoj tohto ochorenia. „Klinické diagnózy sa stanovujú na základe rádiológie, histologických hodnotení a funkčných pľúcnych testov, predovšetkým difúznej kapacity pľúc na vyšetrenie oxidu uhoľnatého,“ vysvetľuje Vladimír Leksa z ÚMB SAV.
Klinická diagnostika DPLD výrazne pokročila pomocou zobrazovania pomocou počítačovej tomografie s vysokým rozlíšením. Obrovská heterogenita (rozličná štruktúra zloženia), nedostatočné znalosti o pôvode ochorenia a celkový nedostatok presných diagnostických metód môžu podľa V. Leksu viesť k nesprávnym diagnózam.
„V dôsledku toho môžu byť pacienti neefektívne alebo nesprávne liečení, čo je kritické, pretože protizápalová liečba môže spôsobiť nežiaduce vedľajšie účinky u niektorých pacientov. Cytologické a mikrobiologické hodnotenie tekutín z bronchoalveolárnej laváže (BALF) sa tak v poslednom čase stalo optimálnym zdrojom na potvrdenie alebo vylúčenie pôvodne stanovenej diagnózy a prípadne aj na poskytnutie biomarkerov včasného rozvoja zjazvenia pľúc,“ objasňuje V. Leksa.
Molekulu CD44 v BALF tak vedci identifikovali ako špecifický a spoľahlivý biochemický biomarker na rozlíšenie fibrotických foriem DPLD.
Výsledky tohto výskumu prispejú k lepšej klinickej diagnostike progresívnych pľúcnych fibróznych chorôb. Osobitné sú dôležité a užitočné pri stanovení pľúcnej fibrózy u pacientov s dlhodobým covidom.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
