Diery v oblakoch: náhodný jav alebo dôsledok laserov a osievania mrakov?
Aktualizované 21. 1. 2025 o 15:05 pre spresnenie ďalších citácií z ČHMÚ
Minulý týždeň mohli ľudia pozorovať nezvyčajné diery v oblakoch. Podobné oblačné úkazy sa tento mesiac objavili aj v Spojených štátoch, napríklad v štátoch Mississippi a Georgia.
Českí meteorológovia verejnosti vysvetlili, že išlo o zvláštny meteorologický jav, konkrétne o oblaky nazývané Cavum, ktoré môžu za určitých okolností vzniknúť vďaka preletom lietadiel.
„Na vznik tohto javu je potrebná súhra niekoľkých okolností, kedy sa v prvom rade v určitej výške s teplotou výrazne pod bodom mrazu nachádza relatívne tenká vrstva oblačnosti tvorená kvapôčkami podchladenej vody. V tomto prípade ide o oblačnú vrstvu s teplotou okolo -23 °C vo výške niečo vyše 6 km. Pri týchto teplotách môže voda existovať v kvapalnom skupenstve len v podobe drobných kvapiek, ktoré ale môžu reagovať na náhle vonkajšie podnety okamžitým zamrznutím,“ vysvetľuje ďalej ústav.
„Spúšťačom tohto premrznutia časti oblaku boli prelety lietadiel danou časťou oblaku. Vzniknuté ľadové kryštáliky následne nabaľujú na seba ďalšie namŕzajúce kvapôčky vody a tento domino efekt tak „vyčistí“ od vodných kvapiek aj svoje okolie. Ľadové čiastočky sú nakoniec väčšie a ťažšie ako pôvodné oblačné kvapky a začnú padať z oblaku v podobe viditeľných pásov rôzne pokrivených vetrom,“ pokračuje ČHMÚ.
Diery v mrakoch je však v súčasnosti možné vyvolať aj inými spôsobmi, napríklad ich chemickým osievaním či špeciálnymi lasermi.
Diery v mrakoch kvôli ovplyvňovaniu počasia
Napríklad v roku 1973 kanadská University of Victoria uverejnila štúdiu s názvom Ovplyvňovanie počasia: sociálna analýza. V tomto dokumente univerzita opisuje, ako vedci nad Labradorským polostrovom v severovýchodnej Kanade osievali pomocou lietadla mraky chloridom sodným a do 45 minút vytvorili v mrakoch niekoľkometrovú dieru.
Keďže sa podľa Svetovej meteorologickej organizácie ovplyvňuje počasie vo viac ako 50 krajinách sveta, je otázkou, či sú diery v oblakoch skutočne výsledkom bežného preletu lietadiel, alebo by mohlo ísť o dôsledok ovplyvňovania počasia.
V posledných niekoľkých rokoch navyše vedci vyvinuli špeciálne lasery, ktoré môžu diery v mrakoch priamo „vyvŕtať“ (anglicky Hole-boring through Clouds).
Laserom pre lepšiu satelitnú komunikáciu
V roku 2018 vedci zo Ženevskej univerzity skonštruovali extrémne horúci laser, ktorý je schopný vytvárať diery v oblakoch s cieľom umožniť laserovú komunikáciu so satelitmi. Keďže laserový lúč je schopný prenášať až 10 000-krát viac informácií ako rádiové frekvencie, táto komunikácia je veľkým prísľubom pre satelitný prenos. Ďalšou výhodou laserového lúča je zacielenie len na jednu stanicu, a preto je relatívne bezpečný na zdieľanie údajov.
Husté mraky však môžu byť prekážkou laserovej komunikácie. „Tento problém chceme obísť tak, že v oblakoch urobíme dieru, aby ten laser mohol prejsť,“ uvádza profesor Jean-Pierre Wolf zo Ženevskej univerzity.
Tím vedcov okolo profesora Wolfa vynašiel špeciálny laser, ktorý dokáže atmosféru zohriať na viac ako 1500 °C. Laserový lúč vytvára šokovú vlnu, ktorá vytlačí suspendované kvapôčky oblakov do strán. „Ide o novú technológiu, ktorá poskytuje veľké možnosti… Hovoríme, že do roku 2025 bude možná jej implementácia, a chceme byť dovtedy pripravení tak, aby sme umožnili štátom s vysokou oblačnosťou využívať túto technológiu,“ uzatvára profesor Wolf.
Lasery pre satelitnú komunikáciu nie sú jediným projektom, na ktorom sa podieľa tím vedcov zo Ženevskej univerzity a ktorý by mohol spôsobiť diery v oblakoch.
Lasery s výkonom jadrových elektrární na tlmenie bleskov
Tím profesora Wolfa zo Ženevskej univerzity je tiež súčasťou projektu európskeho konzorcia s názvom Laserový bleskozvod (anglicky Laser Lightning Rod – LRR). Toto konzorcium už niekoľko rokov experimentuje s ovplyvňovaním prirodzených bleskov pomocou laserov. Cieľom je oslabiť silu blesku, a tým aj jeho negatívny vplyv na civilnú infraštruktúru.
Experimenty, ktoré prebehli v roku 2021 vo švajčiarskych Alpách na hore Säntis, boli podľa vedcov úspešné a v budúcnosti tak zamýšľajú využiť túto technológiu na letiskách a ďalších infraštruktúrach, ktorých prevádzka je ohrozená bleskovou aktivitou pri búrkach.
Laser vysiela do mrakov až 1 000 lúčov za sekundu a je taký silný, že na extrémne krátky okamih „sa jeho jediný impulz pri maximálnom výkone rovná energii, ktorú produkujú všetky jadrové elektrárne na svete,“ uviedol Wolf pre CNN.
Kontaktovali sme profesora Wolfa zo Ženevskej univerzity s otázkou, či sa už lasery na komunikáciu so satelitmi a na ovplyvňovanie počasia v civilnom sektore používajú a či sú laserové lúče schopné vytvoriť v mrakoch niekoľkometrové diery. Do uverejnenia článku sme neobdržali odpoveď.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
