Ako sa miliardári v Nórsku stali ohrozeným druhom (Komentár)
V júni 2023 som písal o odlive podnikateľov z Nórska potom, čo Kjell Inge Rokke, rybársky magnát, ktorý sa stal priemyselníkom, oznámil svoj odchod do švajčiarskeho Lugana. „Môj kapitál bude naďalej pracovať v Nórsku,“ napísal Rokke, ktorého majetok sa odhaduje na 4,95 miliardy eur.
Rokkeho odchod mal nórsku vládu stáť 175 miliónov nórskych korún ročne (približne 14,9 miliónov eur) a bol len jedným z desiatok miliardárov a multimilionárov, ktorí opustili Nórsko po zavedení dane z bohatstva.
Kritici varovali, že nórska daň z bohatstva „vyvolá odliv kapitálu a ohrozí tvorbu pracovných miest“, a presne to sa aj stalo. Nórsky novinár Rupert Neate poznamenal, že v roku 2022 opustilo Nórsko viac „superbohatých ľudí“ ako „za predchádzajúcich 13 rokov“.
Rozumný človek by možno očakával, že tento exodus bohatstva prinúti nórskych zákonodarcov prehodnotiť svoju konfiškačnú daňovú politiku, ale to sa nestalo. Namiesto toho sa nórski zákonodarcovia rozhodli zdvojnásobiť svoje úsilie o vysávanie bohatých a prijali nový zákon, ktorý zdaňuje nerealizované kapitálové zisky osôb odchádzajúcich z krajiny. Táto takzvaná daň z odchodu sa zavádza, keď sa rezident vysťahuje z Nórska. Sadzba je 37,84 % a vypočítava sa na základe nerealizovaných ziskov z akcií a cenných papierov. Antikapitalisti písali o tomto zákone pochvalne.
Nórski podnikatelia boli zákonom nadšení oveľa menej. Fredrik Haga, spoluzakladateľ portálu Dune.com, v jednom článku oznámil, že je jedným z mnohých ľudí, ktorí odišli z Nórska do Švajčiarska, a to s odkazom na tamojšiu daň z bohatstva, ktorá zahŕňa nelikvidné aktíva.
„Nezáleží na tom, či vediete stratový startup bez cash flow, či sa vaša investícia po dátume ocenenia prepadla, alebo dokonca či vaša spoločnosť skrachovala – stále dlhujete daň,“ napísal. „Pri zdanení dividend a kapitálových ziskov sadzbou približne 38 % musíte vybrať približne 1,6 milióna NOK, aby ste zaplatili daň z majetku vo výške 1 milióna nórskych korún (85 tis. eur). V podstate platíte dane, aby ste platili dane, a odčerpávate kapitál z firmy bez toho, aby ste z toho mali nejaký osobný finančný prospech.“
Haga ďalej prirovnal nórsku daň z odchodu k jednému z najznámejších symbolov v histórii: Berlínskemu múru. „Namiesto toho, aby sa nórska vláda snažila prilákať a [udržať] kapitál a talenty tým, že urobí z Nórska lepšie miesto na podnikanie, rozhodla sa postaviť svoj vlastný Berlínsky múr s ďalšou daňou z nerealizovaných ziskov,“ napísal.
Miznúci miliardári
V ekonómii je známa axióma, že ak niečo zdaníte, získate z toho menej. A to je výsledok nórskej konfiškačnej daňovej politiky. Uvalenie tvrdých a ťažkopádnych daní na bohatých jednotlivcov viedlo k tomu, že sa znížil počet bohatých jednotlivcov, ktorých treba zdaniť.
Je zaujímavé, že mnohí nórski politici a antikapitalisti to ani nepopierajú. Oslavujú to. V kanceláriách Socialistickej ľavicovej strany je „stena hanby“, ktorá oslavuje všetkých „bohatých ľudí, ktorí opustili Nórsko“, polička s trofejami, medzi ktorými je aj Haga. Ostatne, práve pohľad na jeho portrét umiestnený na stene Socialistickej ľavicovej strany podnietil spoluzakladateľa Duny, aby verejne prehovoril o škodlivej daňovej politike Nórska.
Nielen Strana socialistickej ľavice považuje odliv bohatých podnikateľov z Nórska za dobrú vec. Sam Pizzigati z Inequality.org s uznaním poznamenal, že na indexe miliardárov agentúry Bloomberg sa v tom čase objavil iba jeden Nór – Torstein Hagen, zakladateľ spoločnosti Viking Cruise Line. „Kto vie, možno o pár rokov nenájdete na tomto zozname vôbec žiadneho Nóra,“ napísal Pizzigati.
Fenomén prebiehajúci v Nórsku má výrazne charakter diela Ayn Randovej. V Atlas Shrugged (Atlasova vzbura), dystopickom epose Ayn Randovej, sa malá skupina priemyselníkov snaží udržať svoje podniky napriek drvivej váhe despotickej vlády a parazitujúcich politikov. Sú frustrovaní a rozčarovaní a nakoniec spoločnosť opustia, pričom si so sebou vezmú svoje bohatstvo, kreativitu a inovácie.
To, čoho sme svedkami v Nórsku, sa na to nápadne podobá. Je skutočne jasné, že Fredrik Haga sám seba v istom zmysle považuje za skutočného Johna Galta (Haga o Nórsku hovorí ako o „skutočnej Atlasovej vzbure“). Galt je tajomný, vizionársky podnikateľ z knihy, ktorý je natoľko rozčarovaný drancovaním spoločnosti, že vyzýva najbystrejšie mozgy, aby sa pripojili k jeho „štrajku“ a opustili systém, ktorý zneužíva ich talenty. Časť Galtovho vrcholného prejavu vystihuje Randovej filozofiu dobrovoľníctva, individualizmu a kapitalizmu:
„Všetkých tých mužov, čo zmizli, ktorých ste nenávideli, ale báli ste sa ich stratiť, som vám vzal ja. Nepokúšajte sa nás nájsť. My si nevyberáme, aby nás našli. Nekričte, že je našou povinnosťou vám slúžiť. My takúto povinnosť neuznávame. Nekričte, že nás potrebujete. My nepovažujeme potrebu za nárok. Nekričte, že nás vlastníte. Nevlastníte nás. Neproste nás, aby sme sa vrátili. My štrajkujeme, my ľudia rozumu. Štrajkujeme proti sebazničeniu.“
Životodarná sila ekonomiky
Príbeh Randovej je, samozrejme, fikcia. Ale to, čo sa deje v Nórsku, je skutočné. Bohatí podnikatelia opúšťajú krajinu, pretože už majú dosť toho, ako ich parazitujúci politici okrádajú.
Politici ako Kirsti Bergstová, od začiatku roka 2023 vodkyňa Socialistickej ľavicovej strany, môžu tento fenomén oslavovať a vystavovať svoje trofeje. A spisovatelia ako Pizzigati sa môžu dušovať, že Nórsko sa čoskoro môže stať „najrovnostárskejším národom na svete“. Odliv kapitálu a talentu však bude mať vážne finančné dôsledky a budú to práve najchudobnejší Nóri, ktorí na to najskôr doplatia.
Podnikatelia sú hybnou silou ekonomiky a zdrojom tvorby bohatstva a hospodárskeho rastu, na čo upozornil ekonóm Ludwig von Mises vo svojom opus magnum Human Action (Ľudské jednanie).
„Podnikateľov nemožno vylúčiť z obrazu trhového hospodárstva. Rôzne doplnkové výrobné faktory sa nemôžu spojiť spontánne,“ napísal Mises. „Musia byť spojené odhodlaným úsilím ľudí smerujúcich k určitým cieľom a motivovaných snahou zlepšiť úroveň ich spokojnosti. Odstránením podnikateľa sa eliminuje hnacia sila celého trhového systému.“
Vzhľadom na to, že Nórsko opúšťa čoraz viac podnikateľov, Nóri si možno čoskoro uvedomia, že je veľký rozdiel medzi láskou k chudobným a nenávisťou k bohatým.
Z Amerického inštitútu pre ekonomický výskum ( AIER)
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nevyhnutne odrážať stanoviská Epoch Times.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
