Nový výskum odhalil, že naši predkovia boli odolnejší, ako sme si mysleli
Nový výskum odhalil, že dávny predok nášho druhu Homo erectus bol oveľa odolnejší a prispôsobivejší, než sa dlho predpokladalo.
V rámci medzinárodného úsilia vedci skúmali raných hominínov. „Dnes už vyhynutý druh Homo erectus existoval podľa odhadov viac ako 1,5 milióna rokov, čo ho v porovnaní s našou doterajšou existenciou, ktorá sa odhaduje na približne 300 000 rokov, označuje za úspech v príbehu ľudskej evolúcie,“ povedal profesor Michael Petraglia, riaditeľ Australian Research Centre for Human Evolution (ARCHE).
Homo erectus bol prvým z našich príbuzných, ktorý mal proporcie podobné človeku, a prvým známym prvým človekom, ktorý migroval z Afriky. Štúdia teraz naznačuje, že tento druh sa úspešne pohyboval v drsnejších a suchších terénoch východnej Afriky dlhšie, ako sa doteraz predpokladalo.
O tom, kedy sa u prvých hominínov vyvinula schopnosť prežiť v extrémnych prostrediach, ako sú púšte a dažďové pralesy, sa viedlo veľa diskusií. „Tradične sa predpokladalo, že iba Homo sapiens bol schopný prežiť v takýchto ekosystémoch dlhý čas, zatiaľ čo archaickí hominini boli považovaní za obmedzených na menšie oblasti,“ vysvetlil Abel Shikoni z Dodomskej univerzity v Tanzánii.
Podľa skoršieho modelovania, ktoré prevládalo až doteraz, boli všetci predchodcovia Homo sapiens veľmi citliví na premenlivosť prostredia a mali úzky ekologický rozsah. Táto citlivosť sa považovala za dôkaz, že týmto druhom chýbala široká prispôsobivosť potrebná na to, aby sa im darilo v rozmanitých ekosystémoch.
Analýza dôkazov z Engaji Nanyori v tanzánijskej rokline Oldupai však odhalila, že Homo erectus prosperoval v extrémne suchej krajine pred miliónom rokov – teda dávno pred vznikom Homo sapiens.
V oblasti pred približne 1,2 až 1 miliónom rokov prevládali polopúštne podmienky. Keď Homo erectus žil pred 2 miliónmi až 140 000 rokmi, bol týmto podmienkam vystavený. Napriek týmto výzvam pravidelne žil v krajine formovanej riekami a potokmi a využíval tieto zdroje vody na zníženie rizík, ako je sucho a nedostatok potravy.
„Dôkazy, ktoré sme analyzovali, naznačujú, že raný Homo mal schopnosť prispôsobiť sa rôznorodým a nestabilným prostrediam z východoafrického riftového dna a afromontánnych oblastí už pred dvoma miliónmi rokov,“ povedal Petraglia.
To znamená, že Homo erectus sa nám podobal oveľa viac, ako sa doteraz predpokladalo. „Tento úspech spočíval v ich schopnosti prežiť počas dlhého obdobia poznačeného mnohými zmenami prostredia a klímy,“ poznamenal hlavný autor, profesor Julio Mercader z Univerzity v Calgary.
Profesor Paul Durkin z Manitobskej univerzity dodal, že táto prispôsobivosť nanovo definovala Homo erectus ako ekologických generalistov, ktorí boli schopní prosperovať aj v tých najdrsnejších krajinách. „Táto odolnosť v suchých zónach stavia Homo erectus do pozície prvého hominina, ktorý prekročil hranice životného prostredia v globálnom meradle,“ povedal.
Štúdia „Homo erectus sa pred miliónom rokov prispôsobil stepným púštnym klimatickým extrémom“ bola uverejnená v časopise Nature Communications Earth & Environment.
Kto bol Homo Erectus?
Homo Erectus žil v severnej, východnej a južnej Afrike, západnej Ázii (vrátane Dmanisi v Gruzínskej republike) a východnej Ázii (Čína a Indonézia). Skameneliny raného afrického Homo erectus sú najstaršími známymi predkami, ktorí mali telesné proporcie podobné modernému človeku, s relatívne predĺženými nohami a kratšími rukami v porovnaní s veľkosťou trupu.
Tieto znaky sa považujú za adaptácie na život na zemi, čo naznačuje odklon od adaptácií na lezenie po stromoch a naznačuje, že Homo erectus mohol chodiť a prípadne behať na dlhé vzdialenosti. V porovnaní s predchádzajúcimi fosílnymi ľuďmi mal Homo erectus väčší mozog v pomere k veľkosti tváre, čo naznačuje vyššiu inteligenciu ako jeho predchodcovia.
Najkompletnejšia fosília tohto druhu je známa ako Turkana Boy. Táto dobre zachovaná kostra, hoci jej chýba väčšina kostí rúk a nôh, je datovaná do obdobia spred približne 1,6 milióna rokov. Rástol podobným tempom ako ľudoop. Existujú aj fosílne dôkazy, že tento druh sa staral o staršie a oslabené jedince.
Okrem toho sa Homo erectus často spája s prvými ručnými sekerami, ktoré znamenali prvú významnú inováciu v technológii kamenných nástrojov.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
