42 dní prímeria v Gaze a výmena rukojemníkov – je za tým Biden alebo Trump?
Hamas a Izrael sa dohodli na prímerí v pásme Gazy, ktoré platí od nedele. Na oplátku má Hamas postupne prepustiť izraelských rukojemníkov a Izrael sa má stiahnuť. Odchádzajúci prezident USA Biden sa z tohto úspechu teší, zatiaľ čo Trump tvrdí, že prímerie v Gaze je jeho zásluhou. Čo je pravda? Čo sa stane ďalej?
Vďaka Bidenovi a Trumpovi
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v noci poďakoval odchádzajúcemu americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi a jeho nástupcovi Donaldovi Trumpovi za pomoc pri dohode o „prepustení rukojemníkov“. Informovali o tom internetové noviny „The Times of Israel“. V USA sa rozpútal spor o to, kto z nich dvoch dohodu vlastne dosiahol.
Trump sa hneď po oznámení dohody prihlásil k zásluhám o dohodu medzi Hamasom a Izraelom. „Táto epická dohoda o prímerí mohla vzniknúť len v dôsledku nášho historického víťazstva v novembri,“ povedal v stredu novinárom. Joe Biden, ktorý o štyri dni opustí svoj úrad, považuje Trumpovo vyhlásenie za žart. Ako informovala americká tlačová agentúra AP, Biden zdôraznil, že súčasná dohoda je „presne taká, ako som ju navrhol v máji“. Na dohode sa podieľalo aj mnoho ďalších aktérov.
Trumpova hrozba „peklom“
Pravdou však je aj to, že diplomatom Joea Bidena sa až do včerajšieho dňa nepodarilo dosiahnuť žiadny úspech. Zdá sa, že až s hrozbou novozvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa adresovanou Hamasu došlo k posunu medzi Izraelčanmi aj Hamasom. Na tlačovej konferencii v Mar-a-Lago na Floride 7. januára Trump zopakoval svoje skoršie vyhlásenie: „ak Hamas do jeho návratu do Bieleho domu 20. januára nepristúpi na prímerie a bude naďalej zadržiavať rukojemníkov v Gaze, rozpúta sa peklo“.
Ako včera uverejnil denník Times of Israel, kľúčovú úlohu pri najnovších rokovaniach zohral Steve Witkoff, Trumpov vyslanec pre Blízky východ. Novinám to povedali dvaja arabskí vyjednávači, ktorí si neželali byť menovaní. Podľa nich sa minulý víkend uskutočnilo „napäté“ stretnutie medzi Witkoffom a Netanjahuom; Times of Israel uverejnili ich fotografiu. K prelomu v rokovaniach o rukojemníkoch došlo len vďaka Witkoffovmu správaniu. Podľa Times of Israel arabskí zasvätenci uviedli, že Witkoff „urobil za jediné stretnutie viac, aby ovplyvnil premiéra, ako odchádzajúci prezident Joe Biden za celý rok“.
Witkoff naliehal najmä na Netanjahua, aby prijal „dôležité kompromisy, ktoré sú potrebné na dosiahnutie dohody“. Keďže Donald Trump je vzhľadom na svoje prvé funkčné obdobie v úrade považovaný za nepredvídateľného a predpokladá sa, že k politike pristupuje inak, ako je v diplomacii zvykom, Trumpova „pekelná“ hrozba mohla skutočne spôsobiť zmenu názoru na oboch stranách.
Rokovania
Po viac ako ôsmich hodinách rokovaní v katarskom hlavnom meste Dauha palestínski a izraelskí vyjednávači v noci zo 14. na 15. januára vypracovali dohodu o prímerí v Gaze. Na rokovaniach sa zúčastnilo množstvo sprostredkovateľov vrátane hostiteľskej krajiny Katar a Turecka, ktoré sú blízkymi spojencami Hamasu, ako aj Egypta ako suseda pásma Gazy. Ako sa teraz ukázalo, v mene USA vyjednávali Antony Blinken, stále úradujúci minister zahraničných vecí, a Steve Witkoff.
Cieľom dohody je ukončiť vojnu medzi Izraelom a palestínskymi teroristickými organizáciami Hamas a odštiepeneckou skupinou „Islamský džihád“. Pre Izrael je obzvlášť dôležitá: prepustenie desiatok izraelských rukojemníkov, ktorí boli unesení 7. októbra 2023. Podľa britskej súkromnej televíznej stanice Sky News išlo nakoniec len o detaily, ktoré boli pre obe strany mimoriadne dôležité.
Nová nádej
Dohoda „prinesie úľavu Palestínčanom v úplne zdevastovanom pásme Gazy“, povedal pre AJ Mustafa Barghouthi, líder Palestínskej národnej iniciatívy. Počas vojny, ktorá trvala takmer rok a pol, bolo vysídlených 90 % z 2,3 milióna obyvateľov. Podľa medzinárodných správ mnohí ľudia už nejaký čas čelia hladomoru.
Pre Izrael znamená dohoda s Hamasom nádej, že budú prepustení všetci rukojemníci. Ich presný počet je teraz nejasný, keďže viacerých z nich Hamas zavraždil alebo predal radikálnej odštiepeneckej skupine „Islamský džihád“. Ten je konkurentom Hamasu v pásme Gazy a pôsobí nezávisle. Z tohto dôvodu sa na rokovaniach v Dauhe zúčastnili aj zástupcovia tejto palestínskej teroristickej organizácie. Podľa informácií z vyjednávacích kruhov to značne sťažilo vyjednávanie o prímerí, keďže Islamský džihád dlho trval na maximálnych požiadavkách, dokonca viac ako Hamas.
V Izraeli sa predpokladá, že v pásme Gazy sa nachádza približne 100 izraelských rukojemníkov. Izraelská armáda však predpokladá, že najmenej tretina z nich môže byť mŕtva. Izraelskí rukojemníci majú byť prepustení v rámci postupnej výmeny za 1 000 Palestínčanov väznených v Izraeli.
Prvú skupinu údajne tvorí 33 rukojemníkov. Údajne ide o ženy, deti, chorých ľudí, ľudí starších ako 50 rokov a dvoch rukojemníkov s americkým občianstvom. Ak prímerie vydrží, ďalší rukojemníci majú byť odovzdaní po troch týždňoch. Okrem toho sa izraelské ozbrojené sily majú stiahnuť z miest a dedín v pásme Gazy, aby sa Palestínčania mohli vrátiť do svojich zvyšných domovov. Okrem toho sa má výrazne zlepšiť prístup humanitárnej pomoci zo zahraničia.
Dohoda však nemôže nadobudnúť platnosť okamžite. Musí ju schváliť bezpečnostný kabinet izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a následne celý jeho kabinet.
Oslavy v Izraeli, nepokoje v Berlíne
Tisíce Izraelčanov sa počas uplynulých dvoch dní zhromaždili v Tel Avive, aby demonštrovali za dohodu, zatiaľ čo stovky odporcov rokovaní s Hamasom vyšli do ulíc v Jeruzaleme. V Izraeli sa ozývajú hlasy, ktoré by sa radšej vzdali rukojemníkov, než by ustúpili Hamasu.
V Berlíne a Hamburgu vyšli v ten večer do ulíc stovky Palestínčanov, aby oslávili prímerie ako víťazstvo Hamasu. V berlínskej štvrti Neukölln, ktorú obývajú prevažne arabskí migranti, došlo podľa očakávania k opätovným výtržnostiam a trestným činom, ako informovala berlínska polícia na X. Zhromaždenia boli následne rozohnané a niekoľko ľudí bolo zatknutých.
Arabská pomoc a kritika
Rami Khouri z Americkej univerzity v Bejrúte kritizuje, že je „takmer komické vidieť, ako sa Biden a Trump predbiehajú v preberaní zodpovednosti za dohodu o prímerí v Gaze, pričom ich skutočné správanie bolo stopercentnou podporou izraelskej genocídy“, povedal pre AJ.
V súvislosti s výrokmi Bidena a Trumpa Khouri analyzuje: „V skutočnosti nehovoria o Palestínčanoch ako o skutočných ľuďoch“. Americké médiá sa zamerali „takmer výlučne na prepustenie izraelských väzňov z Gazy“. „Takže v správaní prezidenta, ako aj v konaní Kongresu a masmédií v Spojených štátoch vidíme opätovné potvrdenie toho, že v skutočnosti nejde o spravodlivosť a rovnosť pre Izraelčanov a Palestínčanov,“ vyjadril poľutovanie arabský politológ.
„Je to o presadzovaní americkej moci a o tom, že Spojené štáty majú pocit, že môžu diktovať, čo sa bude diať v regióne,“ pokračoval Khouri a poukázal na to, že napriek vyhláseniu prímeria v stredu izraelská armáda už ‚zabila ďalšie desiatky ľudí‘ a ‚bude zabíjať ľudí až do nedele‘. „To isté robili pred každým prímerím – pozri Libanon,“ zdôrazňuje Khouri.
Ak Hamas zostane v Gaze, vojna sa len odloží
Ak sa čas 42-dňového prímeria nevyužije na vypracovanie plánu do budúcnosti, ak Izraelčania nevypracujú stratégiu odchodu, môže dôjsť k obnoveniu konfliktu. Všetko závisí od toho, či Hamas a „Islamský džihád“ prepustia všetkých rukojemníkov a pomôžu objasniť osud nezvestných. V opačnom prípade budú konzervatívne sily v Izraeli požadovať obnovenie bojov v Gaze.
Rovnako dôležité je však vyjasniť, kto bude mať v budúcnosti v Gaze politické slovo a kto bude konať. V každom prípade sa Hamasu v súčasnosti darí udržiavať pri moci z tisícov svojich tunelov – napriek odstráneniu celého jeho najvyššieho vedenia. Bol by ochotný podeliť sa o svoju moc s umiernenými Palestínčanmi alebo sa jej dokonca vzdať? Sotva. V tomto ohľade zostáva ešte povedať. Vojna medzi Hamasom a Izraelom sa touto dohodou neskončila, iba sa odložila. Po masakre Hamasu 7. októbra 2023 už Izrael nikdy nebude tolerovať vládu Hamasu v pásme Gazy. Pretože by to ohrozilo jeho samotnú existenciu.
O autorovi: Tom Goeller je novinár, amerikanista a politológ. Pracoval ako korešpondent vo Washingtone a v Berlíne, okrem iného pre noviny „The Washington Times“ v americkom hlavnom meste. Od apríla 2024 píše okrem iného pre denník Epoch Times.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
