Súčasná energetická politika Nemecka ohrozuje celú Európu (Komentár)
Vietor a slnko patria medzi čisté zdroje energie a mnohí do nich vkladajú veľké nádeje do budúcnosti. Nie každý si však uvedomuje, že ide zároveň o zdroje veľmi nestabilné a závislé na aktuálnych rozmaroch počasia. Bohužiaľ sa na ne nedá spoliehať stále, pretože vietor nefúka zďaleka vždy a to isté platí aj o slnečnom svite.
Presvedčiť sme sa o tom mohli teraz v zime. Neprekvapivo, najmä v tomto ročnom období môžu nastať chvíle, keď slnko nesvieti, čo je počas krátkych dní pochopiteľné. A keď je ešte aj bezvetrie, máme o problémy postarané. Nemecký výraz pre takéto obdobie je „Dunkelflaute“, čo by sa dalo preložiť ako „temné bezvetrie“.
Problém pociťuje celá Európa
A presne k takémuto „temnému bezvetriu“ v decembri skutočne došlo. Nefúkal takmer žiadny vietor a k tomu musíme vziať do úvahy hustú oblačnosť, hmlu a nedostatok výrobnej kapacity, ktorá nie je závislá od rozmarov počasia.
Navyše sa nedá úplne vylúčiť, že sa podobný problém bude opakovať aj počas ďalšej zimy. Menej dostupná energia má zákonite za následok zvyšovanie cien na trhu. Neznamená to len problém pre jednu krajinu, ale predovšetkým záťaž pre celú európsku energetickú sieť so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú.
Na závažnosti tohto všetkého sa podieľa aj skutočnosť, že v pozícii najväčšieho troublemakera sa v decembri minulého roka ocitlo Nemecko, najväčšia krajina EÚ. Áno, náš západný sused sa často a rád chváli, že takmer polovica vyrobenej energie pochádzala vlani zo slnka a vetra.
Viac ako nadpolovičnú hodnotu (58,6 %) navyše dostaneme, keď sa do tohto čísla započítajú aj ďalšie obnoviteľné zdroje. Vlani na jar nechala nemecká vláda odstaviť niektoré hnedouhoľné a čiernouhoľné elektrárne a ešte predtým v roku 2023 aj posledné tri zostávajúce jadrové elektrárne. Lenže v dôsledku toho sa vyrába menej energie a Nemecko prestalo byť sebestačné vo výrobe elektriny.
Prečo?
Pretože obnoviteľné zdroje nedokázali zďaleka kompenzovať výpadok spôsobený zatvorením elektrární považovaných za nečisté. Nemecko preto muselo vo veľkom dovážať elektrinu zo susedných štátov.
Napokon sa už v roku 2023 stalo čistým dovozcom elektriny, keď doviezlo o 15,3 TWh viac elektriny ako vyviezlo. Vlani sa situácia ešte zhoršila, keďže rozdiel sa viac ako zdvojnásobil: na 31,9 TWh. Dováža ju najmä z Francúzska a Dánska a tiež ju stále musí vyrábať v špinavých uhoľných elektrárňach.
Zelený vicekancelár Robert Habeck na konferencii organizovanej denníkom Handelsblatt vyjadril tak, že „energetická bezpečnosť je vždy prioritou“. Inými slovami fakticky pripustil, že termín ukončenia ťažby uhlia v roku 2030 nemusí byť vôbec reálny.
Asi každému je jasné, že žiadna krajina sa nemôže spoliehať len na vietor alebo slnko. Zároveň je vždy potrebné mať v zálohe nejaké stabilnejšie zdroje. Po odstavení zvyšných jadrových elektrární teraz Nemecku nezostáva nič iné, ako využívať energiu vyrobenú spaľovaním špinavého plynu a uhlia.
Za zmienku stojí ešte jedna vec: hoci Nemecko na nukleárnu energiu zanevrelo, stále čiastočne využíva energiu vyrobenú z jadrovej energie. Najviac jej dováža práve z „jadrového“ Francúzska.
Naštvaná Škandinávia
Práve toto „temné bezvetrie“ zapôsobilo ako zosilňovač celého problému. Problémy nevznikli len v samotnom Nemecku. Dôsledky nemeckej energetickej politiky nepríjemne pocítili aj ďalšie krajiny EÚ. Vrásky na čele mala celá Európa.
Masívne dovozy elektriny do Nemecka veľmi zdražujú elektrinu aj v krajinách nachádzajúcich sa v jeho blízkom či vzdialenom okolí. V dôsledku nemeckej politiky zatvárania jadrových elektrární došlo k zdražovaniu cien energie v južnom Švédsku, ktoré muselo do Nemecka vyvážať energiu prostredníctvom podmorských káblov.
Švédska vicepremiérka Ebba Buschová sa nezvyčajne ostro obula do vlády v Berlíne a povedala, že je na Nemcov naštvaná a že „prijali rozhodnutie pre svoju krajinu, na ktoré majú právo. Má to však veľmi vážne dôsledky, a to aj pre konkurencieschopnosť Európskej únie, pretože vidíme, že nemecká konkurencieschopnosť výrazne poklesla“.
V krátkom vyhlásení po decembrovom zasadnutí Rady EÚ si rýpla aj do odchádzajúceho vicepremiéra Habecka, keď povedala, že „švédska vláda podporuje obnoviteľné zdroje energie, ale žiadna politická vôľa nie je dostatočne silná na to, aby prekonala fyzikálne zákony – dokonca ani Dr. Habecka“.
Vytočený nórsky minister
Presne z rovnakého dôvodu reagovalo veľmi podráždene aj Nórsko. Ostré slová švédskej vicepremiérky neboli ničím v porovnaní s prejavom nórskeho ministra energetiky Terjeho Aaslanda. Ten si už vôbec nebral žiadne servítky. „Je to úplne pos**ná situácia, “ prehlásil.
Vládnuca stredoľavá Nórska strana práce teraz hovorí, že chce v nadchádzajúcich parlamentných voľbách, ktoré sa uskutočnia v septembri, viesť kampaň za vypnutie prepojovacieho elektrického vedenia do Dánska.
Kvôli nedostatku vetra v Nemecku a v Severnom mori vystrelili v decembri ceny na dvadsaťnásobok a najvyššiu úroveň od roku 2009. Nikto sa preto nemôže diviť panike vyvolanej v severských štátoch a nórskemu zámeru odstrihnúť sa od európskej energetickej siete.
Ohrozenie energetickej bezpečnosti
Určite nie je ďaleko od pravdy tvrdenie, že Nemecko svojím vypnutím jadra ohrozilo energetickú bezpečnosť celej Európy. Ostatné európske krajiny za toto rozhodnutie platia drahou elektrinou.
Vysoké ceny elektriny v Nemecku narúšajú konkurencieschopnosť podnikov a poškodzujú hospodárstvo v celej Európe. Nádej na zmenu ale existuje. Mnohí opoziční politici v Nemecku si veľmi dobre uvedomujú závažnosť celej situácie. Vedia, že súčasný stav je jednoducho neudržateľný.
Bavorský premiér Markus Söder pri nedávnej návšteve Prahy rokoval okrem iného o prehĺbení spolupráce v oblasti jadrovej energetiky a presne vystihol podstatu problému, keď povedal, že „potrebujeme iné zdroje, keď nie je vietor a slnko. Správny mix pozostáva z obnoviteľných aj jadrových zdrojov.“ Jeho slová môžeme vnímať ako pozitívnu správu aj obrovskú príležitosť. Bavorsko má záujem spolupracovať s Českom na výstavbe jadrových blokov a Söder sa vyslovil aj za nákup elektriny z Temelína.
Veľké varovanie
Súčasná zima by mala slúžiť ako varovanie, ako to môže dopadnúť, ak sa budeme spoliehať len na vietor a slnko. Celá Európa vrátane Nemecka musí vo svojom vlastnom záujme konečne začať konať racionálne a bez ideológie tak, aby výroba elektrickej energie bola čo najčistejšia a zároveň sa jej vyrábalo po celý rok dostatočné množstvo.
Už spomínaná švédska kresťanskodemokratická politička Ebba Buschová hovorila o tom, že Európska komisia má teraz rozpor v tom, aký cieľ si vytýčiť: má byť hlavným cieľom podiel obnoviteľných zdrojov, ktorý môžeme opticky zvýšiť pomocou manipulácie so štatistikami, ako je vypnutie jadrových elektrární? Alebo je skutočným cieľom skutočne bezfosílna a bezemisná výroba elektriny v Európe?
Presne túto otázku musí vyriešiť celá Európa a pre Nemecko to teraz platí najakútnejšie. U nás môžeme len dúfať, že nejaký pozitívny posun prinesú v tejto oblasti predčasné voľby u našich západných susedov, ktoré sa uskutočnia koncom februára.
O autorovi: Tomáš Zdechovský je český europoslanec za KDU-ČSL.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nevyhnutne odrážať názory denníka The Epoch Times.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
