Dostala lekárske odporúčanie k potratu, ale rozhodla sa pre život: teraz je matkou „šampióna“
Suzy Macková bola vo svojich 39 rokoch zo svojho tehotenstva nadšená. Keď však so svojím manželom Zacharym obdržala fatálnu diagnózu pre svojho nenarodeného syna, boli zdrvení. Suzy sa po vypočutí správy rozplakala.
Na problém sa prišlo v sedemnástom týždni tehotenstva, keď jej praskla voda a stratila všetku plodovú vodu. Lekársky špecialista zistil, že dieťa bolo menšie, ako malo byť.
Špecialista jej povedal, že väčšina žien s jej stavom porodí v priebehu niekoľkých dní. „Máte dve možnosti… Môžete ísť domov, počkať, kým sa dieťa narodí a rozlúčiť sa s ním. Alebo môžeme naplánovať zákrok a tehotenstvo ukončiť,“ spomína Suzy. Dodal, že potrat je bezpečnejšia možnosť, pretože ak by Suzy pokračovala v tehotenstve, veľmi pravdepodobne by dostala infekciu.
Keď Zachary počul túto správu, zrútil sa na kolená. Suzy sa rozhliadla po miestnosti a nedokázala pochopiť, čo sa deje. „Vyšli sme na parkovisko a plakali sme, plakali, plakali,“ hovorí Suzy v rozhovore pre Epoch Times.
Potom sa Suzy v aute cez slzy pozrela do spätného zrkadla a obrátila sa k viere: „Bože, prosím, zachráň moje dieťa,“ prosila. Nasledujúce dni strávili Mackovci modlitbami doma v Santa Barbare v Kalifornii. Suzy očakávala, že čoskoro začne rodiť a príde o dieťa, ako predpovedal lekár. Po dvoch dňoch sa však nič nestalo.
Navštívila svoju gynekologičku Sussane Ramosovú, ktorá zistila, že dieťa má silný srdcový tep a Suzy nemá žiadne príznaky infekcie. Doktorka Ramosová uznala, že je to skvelé, ale upozornila Suzy, že tehotenstvo je stále vysoko rizikové. Ak by chcela pokračovať, bude potrebovať dôkladné monitorovanie.
Suzy sa rozhodla pre kľudový režim pod dohľadom Ramosovej; nemocnice ju odmietli prijať kvôli stavu dieťaťa, ktoré ešte nebolo považované za životaschopné. Počas tohto obdobia pár trpezlivo čakal, kým dieťa dosiahne vek životaschopnosti: 23 týždňov.
„Modlili sme sa každý deň, každý jeden deň, aby sme sa dostali do 23. týždňa. Vedeli sme, že ak sa nám to podarí, svet ho konečne začne vnímať ako skutočného človiečika,“ spomína Suzy. „A konečne by sme mohli získať potrebnú pomoc.“
Táto pomoc nakoniec prišla v podobe prijatia do nemocnice UCLA, kam Suzy nastúpila po tom, čo dieťa dosiahlo hranicu životaschopnosti. Pre personál UCLA bolo jej tehotenstvo mimoriadne výnimočné. Suzy čelila nepravdepodobným šanciam, pretože väčšina žien v jej situácii si volí ukončenie tehotenstva. To je tiež dôvod, prečo je tak málo úspešných príbehov po diagnostikovaní predčasného pretrhnutia plodových obalov (PPROM).
Zdravotnícky personál, hoci sa o Suzy výborne staral, ju opakovane varoval pred rizikami pokračovania tehotenstva. Suzy a jej manžel museli neustále obhajovať svoje rozhodnutie pokračovať a vyjadrovať svoj postoj proti ukončeniu tehotenstva.
Narodenie „šampióna“
V 29. týždni sa Suzy uprostred noci zobudila a „cítila sa inak“. Testy ukázali, že všetko je v poriadku, ale Suzy trvala na tom, že rodí. Ďalšie vyšetrenia potvrdili, že mala pravdu – bola otvorená na 5 centimetrov.
Nasledujúce hodiny boli „chaosom“ a keď sa Suzy opäť zobudila, bola matkou chlapčeka. Ozzy sa narodil s plačom a s rukami zdvihnutými do vzduchu, akoby už bol „šampión“.
Ďalším krokom na Ozzyho životnej ceste bola jednotka intenzívnej starostlivosti. Keď sa konečne dostal domov, rodina Mackovcov mu musela dodávať kyslík pomocou špeciálneho prístroja. Po šiestich mesiacoch ho už nepotreboval, čím opäť prekonal očakávania lekárov – ktorí predpovedali, že ho bude potrebovať celé roky.
Dnes má Ozzy dva roky a darí sa mu skvele. Mackovcom povedali, že bude postihnutý, ale nie je. Naopak, z kognitívneho hľadiska je o tri mesiace popredu oproti deťom v jeho veku. „Už začína čítať, a to ešte nemá ani tri roky,“ konštatuje Suzy, aktuálne 41-ročná.
Fyzicky je trochu menší ako iné deti v jeho veku, ale vyvíja sa úplne v poriadku. Ozzyho oddaní rodičia ho nazývajú „vedeckým zázrakom“ a považujú ho za kľúčovú súčasť svojho svedectva viery. „Je to, akoby na nás niekto vylial celé vedro nekonečnej viery.“
Ohliadnutie sa za cestou
Počas ťažkého obdobia sa Suzy opierala o svoju vieru a podpornú sieť – vrátane svojich rodičov a svokrovcov, ktorí sú veriaci kresťania. Vďačí aj svojej gynekologičke Ramosovej za jej povzbudenie a ochotu liečiť ju, keď ju iní odmietali.
Suzy si stále pamätá deň, keď sa pozrela do spätného zrkadla svojho auta a požiadala Boha, aby zachránil jej dieťa. Teraz si uvedomuje, že keď prosila Boha, aby zachránil jej dieťa, kládla mu aj hlbšiu otázku – či je skutočný.
Dnes Suzy o odpovedi nepochybuje. „Teraz som si taká istá svojou vierou…“ Hoci je Suzy pracovne vyťažená profesionálka v oblasti náboru zamestnancov, vo svojom voľnom čase zdieľa svoj príbeh na sociálnych sieťach. Vždy sa snaží spojiť s tehotnými ženami v ťažkých situáciách a modlí sa za ne.
Nedávno na jej príspevok na Instagrame narazila žena, ktorá mala rovnakú diagnózu. Vďaka tomu, že videla Suzyin príbeh, vedela, že tehotenstvo nemusí ukončiť, hoci ju k tomu lekári nabádali. Vďaka Suzyinmu svedectvu bol zachránený ďalší život.
Hrdá matka zostáva vďačná za svojho milovaného syna a za to, ako jej príbeh ovplyvňuje ostatných. „Boh má proste svoj spôsob, ako veci vyriešiť,“ uzatvára.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
