Európsky Green Deal: textilný priemysel sa obáva zákazu dovozu bavlny
Zelená dohoda EÚ sa zameriava aj na textilný priemysel s cieľom dosiahnuť úplnú klimatickú neutralitu do roku 2050. To by mohlo viesť k zákazu dovozu bavlny, obáva sa portál Fashion United.
Textilný priemysel by mal tiež prispieť k zníženiu emisií CO₂ v členských štátoch EÚ. Ich zníženie o minimálne 55 % do roku 2030 je len jedným z cieľov Zelenej dohody, ktorou chce EÚ do roku 2050 dosiahnuť úplnú klimatickú neutralitu. To by mohlo znamenať koniec dovozu bavlny do EÚ, informuje portál Fashion United. Toto odolné a pohodlné prírodné vlákno sa už po stáročia používa na výrobu odevov a používa sa aj na mnohé iné výrobky.
Podľa usmernení EÚ by mala byť do roku 2030 polovica všetkých textílií opätovne použiteľná a 25 % recyklovateľných. EÚ sa dokonca usiluje o úplnú recyklovateľnosť v textilnom priemysle do roku 2050.
Pri súčasnom stave technológií je otázne, či k tomu bavlna môže prispieť. Bavlnené vlákna je ťažké úplne recyklovať, pretože sú príliš malé a slabé, a preto ich možno do nových odevov vpliesť len v malom pomere s pôvodným materiálom.
EÚ však považuje za problematické aj konvenčné pestovanie bavlny. Proces výroby látok si vyžaduje obrovské množstvo vody a chemikálií, čo znečisťuje životné prostredie. Existujú tu aj sociálne a etické problémy.
Na výrobu 1 kilogramu štandardnej bavlny je potrebných približne 10 000 litrov vody a 1 liter chemikálií, uvádza Fashion United. Pestovanie bavlny v monokultúre ju robí náchylnou na škodcov, čo si vyžaduje vysoké používanie pesticídov ohrozujúcich aj zdravie pracovníkov. Jednostranné využívanie plodiny navyše vyčerpáva pôdu, píše Leibniz Universität Hannover.
Bavlna je najdôležitejšie prírodné vlákno
Alternatívou by bolo pestovanie organickej bavlny. Pri jej pestovaní sa nepoužívajú žiadne pesticídy. A aj spracovanie je iné ako pri konvenčnej produkcii. Nepoužívajú sa žiadne bieliace prostriedky, farbivá ani iné chemické látky, ktoré znečisťujú životné prostredie. Nepoužívanie pesticídov však znamená aj nižší výnos.
Bavlna je stále jedným z najdôležitejších prírodných vlákien pre textilnú výrobu. Predstavuje niečo vyše 20 % celosvetovej produkcie vlákien. Napriek všetkým strojovým technológiám sa ručný zber považuje za najčistejšiu metódu. Väčšinu zberačov bavlny tvoria ženy. Jej pestovanie je zdrojom obživy približne 250 miliónov ľudí, z ktorých väčšina žije v rozvojových krajinách na južnej pologuli. Zákaz dovozu by sa ukázal ako sociálne a eticky problematický vzhľadom na závislosť mnohých ľudí od bavlnárskeho priemyslu.
Najväčšími producentmi bavlny sú v súčasnosti novo industrializované krajiny ako Čína a India, ktoré produkujú približne polovicu svetovej produkcie bavlny. Čína je známa rozsiahlym využívaním nútenej práce pri zbere bavlny.
Zmesi vlákien a plastov nie sú riešením
Alternatívou k výrobkom z čistej bavlny by boli zmiešané vlákna. Recyklácia odevov vyrobených z týchto vlákien sa však ukazuje ako nákladná. Riešením by mohol byť nový vývoj.
Teoreticky by bolo riešením aj oblečenie vyrobené z čistého plastu (PET). Pri jeho výrobe sa spotrebuje menej vody a je ľahšie recyklovateľný ako bavlna. Je však oveľa menej pohodlný na nosenie, čo obmedzuje dopyt po ňom.
Preto je bavlna pre priemysel stále kľúčovým vláknom, uviedol pre „20 minút“ módny expert a návrhár Jeroen van Rooijen. Oblečenie z PET je tiež recyklovateľné len do určitej miery a je zaťažené aj problémom mikroplastov, pokračoval van Rooijen.
Recyklácia, stimuly, organická bavlna
Keďže recyklácia bavlnených a syntetických textilných výrobkov je nákladná, EÚ ju považuje len za jeden zo stavebných kameňov zmeny v textilnom priemysle. Stratégia EÚ pre textil zahŕňa stimuly na pestovanie organickej bavlny. Vysokokvalitné oblečenie z tohto materiálu by malo byť schopné dlhšieho nosenia kupujúcim a malo by byť vhodné aj na použitie z druhej ruky.
Okrem toho sa odporúča kupovať menej a cielenejšie kvalitné odevy, ktoré spĺňajú vysoké ekologické a sociálno-etické smernice a ktoré sa dajú po opotrebovaní opraviť. To by mohlo pomôcť vyhnúť sa veľkému množstvu odevného odpadu, ktorý sa posiela zo západných krajín do rozvojových krajín ako „darcovské oblečenie“ a ničí tamojší trh s textilom.
Van Rooijen dúfa, že nariadenie EÚ podnieti technologický vývoj v oblasti recyklácie vyradeného bavlneného oblečenia. Kritizoval, že technológie na tento účel už existujú na trhu, ale nie sú priemyselne využívané a propagované. Celkovo je miera recyklácie alarmujúco nízka, vysvetľuje odborník na módu.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
