Trump by chcel Grónsko. Záujem o strategickú Arktídu majú aj Rusko a Čína
Budúci prezident Spojených štátov, Donald Trump, opäť otvoril tému vlastníctva Grónska – autonómneho teritória Dánskeho kráľovstva – a územných sporov svetových veľmocí o ovládnutie Arktídy.
V príspevku na sociálnej sieti Truth Social Trump (22. 12.) oznámil meno kandidáta na amerického veľvyslanca v Dánsku – Kenyho Howeryho – a pri tejto príležitosti uviedol: „Pre účely národnej bezpečnosti a slobody na celom svete Spojené štáty americké cítia, že vlastníctvo a kontrola Grónska je absolútnou nutnosťou.“
Zabudnite na Grónsko, této krajina je naša
Trumpova správa sa v Grónsku nestretla s pozitívnou odozvou.
Grónský premiér Múte Egede v nasledujúci deň reagoval na Trumpovo vyjadrení na Facebooku: „Grónsko je naše. Nie sme na predaj a nikdy na predaj nebudeme. Nesmieme prehrať náš dlhý boj za slobodu.“
Tento ostrov je viac než 600 rokov súčasťou Dánska a je bohatý na prírodné zdroje, predovšetkým vzácne minerály, ropu a plyn. Jeho strategická poloha v Arktíde ho činí dôležitým pre globálne námorné trasy, vedecký výskum a vojenskú prítomnosť. V Grónsku je napríklad umiestnena americká vojenská základňa Thule Air Base.
Záujem Trumpa o Grónsko nie je novinkou
Trump vyjadril záujem o Grónsko už počas svojho minulého prezidentstva v roku 2019. Dánska premiérka Mette Frederiksenová vtedy jeho návrh odmietla ako „absurdný“, čo viedlo Trumpa k tomu, že ju označil za „škaredú“ a zrušil návštevu dánskeho hlavného mesta Kodane.
„Grónsko nie je na predaj. Grónsko nie je dánske. Grónsko patrí Grónsku. Pevne dúfam, že to nie je myslené vážne,“ reagovala v roku 2019 Frederiksenová pre grónske noviny Sermitsiag.
V Grónsku a v celej Arktíde ide o veľa
Grónsko a ďalšie územia Arktídy sú dlhodobo regióny, kde sa stretávajú záujmy Ruska, Číny, Spojených štátov a ďalších západných krajín.
„Na severe je množstvo nedotknutých prírodných zdrojov. Je nutné tu mať niekoho, kto bude chrániť záujmy vlády. A ak to máme byť my, budeme to my,“ citovala Česká televízia príslušníka arktických jednotiek USA Avarista Quintanu.
Samozrejme, ani Rusko nechce zostať pozadu. „Modernizácia arktických letísk významne rozširuje možnosť kontroly vzdušného priestoru nad severnou morskou cestou,“ uviedol veliteľ ruskej armády na Arktíde Igor Čurkin.
Napätie na severe sa stupňuje aj kvôli stále sa zvyšujúcej prítomnosti Číny. Odborníci dokonca varujú, že Arktída by sa mohla stať ohniskom novej studenej vojny.
„Čína sa stáva súčasťou napätia v Arktíde, ktoré sa v minulosti nevyriešilo a ktoré se stáva skutočne problematickým,“ uviedol Gregory Falco, profesor z Cornell univerzity pre mediální dom Newsweek.
„Čína je novým hráčom, ktorého sme tam neočakávali.“
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
