Prednáška: Egyptské artefakty na Slovensku dokazujú rozsiahle kontakty naprieč kontinentmi (+Video)
Posledná tohtoročná popularizačná prednáška cyklu Vivat Scientia! Nech žije veda! v Lučenci preniesla publikum do Egypta a Sudánu. Hosťom večera bol egyptológ doktor Jozef Hudec z Ústavu orientalistiky SAV, v. v. i. Vo svojej prednáške medzi našimi dejinami a starovekým Egyptom a priblížil svoju prácu v lokalitách Tell el-Retábí a Duwejm Wad Hadž.
Prednáška doktora Hudeca v úvode poslucháčom priniesla viaceré, možno aj doteraz neznáme, informácie a súvislosti spájajúce náš región so starovekým Egyptom. „Už v dobách starovekého Egypta obchod prepájal kontinenty. Niekedy pred 5 000 rokmi sa do Egypta dovážali materiály z územia dnešného Afganistanu, čo poukazuje na rozsiahlosť obchodných sietí spájajúcich vzdialené regióny. Ako silný dôkaz interakcie s Egyptom slúži nález sošky egyptského boha Usira v Trenčianskych Bohuslaviciach,“ uviedol J. Hudec a dodal, že tento nález naznačuje možný kontakt s keltskými žoldniermi, ktorí slúžili v armáde Ptolemaiovcov v Egypte a pravdepodobne si sošku priniesli ako suvenír.
Doktor Hudec ďalej poukázal na ďalšie významné historické momenty, ktoré spájali osudy nášho regiónu a Egypta. Uviedol príklad slávnej scény zázračného dažďa z doby cisára Marka Aurélia, ktorej lokalizáciu niektorí historici spájajú s Hronom alebo Žitavou. Ďalším dôležitým bodom bolo dobytie Konštantínopolu Osmanmi v roku 1453, čo viedlo k zintenzívneniu politických vzťahov medzi našou krajinou a Egyptom, keďže oba štáty sa cítili ohrozené osmanskými Turkami. Kráľ Matej Korvín sa preto spriatelil s vládcom Egypta Kajtbejom.
Významnú časť prednášky tvorili príbehy slovenských cestovateľov v Egypte v 18. a 19. storočí. Doktor Hudec opísal „gavalierske cesty“ mladých šľachticov, ktorí po ukončení štúdií cestovali po svete. Spomenul Emanuela Andrásyho, ktorý po revolúcii v roku 1849 cestoval do Egypta a ďalej do Ázie, a tiež Karola Ľudovíta Libaya, ktorý tvoril pozoruhodné veduty počas svojej cesty. Zaujímavým príkladom bol aj remeselník Daniel Šustek, ktorý sa preslávil cestovaním po svete a prácou v zahraničí, pričom sa stal jedným zo spoluzakladateľov Matice slovenskej v USA.
Otvorenie Suezského prieplavu v roku 1869 bolo ďalším bodom prednášky. Doktor Hudec opísal historické okolnosti tohto projektu a účasť rakúskej spoločnosti Lloyd na prvej plavbe, pričom spomenul účasť grófa Alberta Apponyiho či rakúsko-uhorského panovníka Františka Jozefa I. ako najvyššieho postaveného panovníka tej doby na slávnostnom otvorení. Zaujímavé boli aj informácie o vtedajších cestovných kanceláriách a rozvoji železničnej dopravy v Egypte.
Doktora Hudec sa v druhej časti prednášky zameral na predstavenie práce jeho tímu v Egypte a Sudáne. Poukázal na viaceré prekvapivé objavy v lokalite Tell el-Retábí v Egypte a v lokalite Duwejm Wad Hadž v Sudáne, ktoré odhalili nečakané detaily o starovekom osídlení. Doktor Hudec opísal náročné podmienky výskumu, odhalil zaujímavé nálezy a zdôraznil dôležitosť interdisciplinárneho prístupu. Prednáška bola obohatená o množstvo fotografií a vizuálnych materiálov, ktoré názorne dokumentovali históriu a súčasný výskum.
Doktor Jozef Hudec vo svojej prednáške zaujímavým a pútavým spôsobom predstavil prepojenia medzi našimi dejinami a históriou Egypta. Jeho poznatky a historické súvislosti ukázali, že vzájomné vzťahy medzi oboma krajinami boli v minulosti oveľa intenzívnejšie, než sme si doteraz možno uvedomovali. Prezentácia jeho vedeckej činnosti bola hodnotným príkladom interdisciplinárneho výskumu a jeho dôležitosti pri úsilí pochopiť minulosť.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
