Prepojenie európskeho trhu s elektrinou má svoje tienisté stránky
Európska komisia sa snaží prinútiť štáty a ich prevádzkovateľov prenosových sústav k väčšiemu prepojeniu elektrických sietí so svojimi susedmi. Konečným cieľom je mať európsku rozvodnú sieť kompletne prepojenú naprieč celým kontinentom, kde elektrina môže voľne prúdiť tam a späť. Má tak vzniknúť jeden veľký trh s elektrinou, podobne ako u iných komodít.
Podľa Akčného plánu EÚ pre energetické siete, ktorý bol predstavený koncom novembra 2023, je potrebné modernizáciu elektrických sietí bloku urýchliť, čo by malo do roku 2030 pohltiť približne 584 miliárd EUR. Podľa Európskej komisie (EK) je prepojenie a modernizácia elektrických sietí „kľúčom k zelenej tranzícii“ a zároveň predpokladom pre väčšie zapojenie obnoviteľných zdrojov energie, ako sú solárna a veterná energia. Do roku 2030 chce mať Komisia 42,5 % podiel obnoviteľných zdrojov energie na výrobe elektrickej energie.
Podľa EK prepojená elektrická sieť zvyšuje odolnosť voči výkyvom spôsobených v čase prírodných katastrof alebo vojnových konfliktov, ako je ten na Ukrajine. Cezhraničné toky elektrickej energie vraj odľahčia preťaženie a umožnia väčšiu flexibilitu pri riadení ponuky a dopytu.
Prepojenie národných sústav s ich susedmi má tiež zmierniť dopady prerušovanej výroby z obnoviteľných zdrojov, ktoré zo svojej podstaty dodávajú elektrickú energiu prerušovane. V čase vysokého výkonu obnoviteľných zdrojov je zámerom vyvážať prebytočnú elektrickú energiu do susedných krajín namiesto toho, aby sa ňou plytvalo alebo aby sa predávala za zápornú cenu – čo je jav, ktorý nastáva kvôli rastúcemu podielu obnoviteľných zdrojov.
Svetová banka v jednom zo svojich dokumentov uvádza, že uľahčením cezhraničného obchodu s elektrickou energiou možno znížiť celkové systémové náklady. „Štúdie naznačujú, že neobmedzený obchod s elektrinou by mohol regiónom priniesť významné ročné úspory optimalizáciou využívania jestvujúcich výrobných kapacít a zníženie potreby nákladnej výroby rezerv,“ píše sa v správe.
Zdražujete nám elektrinu
Odvrátenú stranu jednotného trhu však ukázala nedávna situácia v Nemecku. Server Novinky.cz priniesol správu, že Švédsko a Nórsko sa sťažovali na Nemecko, že im zdražuje elektrinu. Ako je to možné? Všetky tieto krajiny sú elektricky prepojené, v tomto prípade podmorskými káblami.
Nemecko zažilo približne v polovici decembra ďalšie obdobie tzv. dunkelflaute, teda obdobie bez vetra a slnka, čo znamená, že obnoviteľné zdroje vyrábali minimum elektriny. To by nebol problém, keby Nemci nezavreli všetky svoje jadrové elektrárne a k tomu postupne neutlmovali aj výrobu elektriny z uhlia.
Náhly nedostatok tejto komodity na trhu nielenže prinútil krajinu spustiť všetky dostupné zdroje bez ohľadu na to, či sú ekologické alebo nie, ale zároveň tiež musela rýchlo začať nakupovať od všetkých svojich susedov vrátane Česka. Nemeckých domácností s dlhodobými zmluvami sa cenový šok nedotkol, ale niektoré miestne továrne museli v čase špičky znížiť výrobu.
Skok pocítili aj v južnom Švédsku a Nórsku, kde posielali svoju elektrinu do Nemecka za veľmi atraktívne ceny, čo však spôsobilo jej nedostatok na domácom trhu a stúpajúce ceny. “Ak vietor nefúka, s týmto neúspešným systémom výroby elektriny budeme mať vysoké ceny. To je dôsledok odstavenia jadrových elektrární,“ citoval nemecký časopis Bild švédsku ministerku energetiky, obchodu a priemyslu Ebbu Buschovú.
Buschová sa domnieva, že ak by Nemecko zachovalo svoje elektrárne, k takýmto situáciám by nemuselo dochádzať. „Prístup k týmto základným elektrárňam by zvýšil prenosovú kapacitu z Nemecka do ďalších cenových oblastí v Európe, čo by znížilo ceny pre nás všetkých,“ povedala Buschová s tým, že Nemci majú právo rozhodovať o svojich národných záležitostiach, avšak má to aj tak vplyv na konkurencieschopnosť ich samotných, ako aj celej EÚ.
Na jar 2024 nechala nemecká vláda odstaviť viac ako štyri gigawatty hnedouhoľných a čiernouhoľných elektrární a v apríli minulého roka Nemecko vyradilo z prevádzky posledné tri tamojšie jadrové elektrárne.
Nóri zvažujú obmedzenie vývozu
Nórsky minister energetiky Terje Aasland okomentoval rastúce ceny o niečo ostrejšie. „Je to pos..ná situácia,“ uviedol pre Financial Times, keď ceny v Nórsku vyskočili na šesťnásobok priemeru EÚ a dosiahli 15-ročné maximum.
V Nórsku, rovnako ako v Nemecku, nefúkalo, no Nóri posielali elektrinu ďalej do Nemecka, čo zvýšilo cenovú hladinu v niektorých oblastiach krajiny. Škandinávsky štát, ktorý nie je v EÚ, vyrába elektrinu predovšetkým z vodných elektrární, ale približne 10 % tvorí aj veterná energia.
Otázka vývozu elektrickej energie je v Nórsku horúcou témou už niekoľko rokov. Rastúce ceny elektrickej energie nastolili otázku obmedzenia jej vývozu. Zatiaľ čo koaličná Nórska strana práce chce úplne zrušiť prepojenie s Dánskom, jej menší partner, Strana stredu, volá po vyjednaní nových podmienok s Veľkou Britániou a Nemeckom.
Obeta pre jednotný trh
Podľa experta na prenosovú sústavu Karla Noháča z Katedry elektroenergetiky Západočeskej univerzity sú situácie, aké teraz zažilo Nórsko a Švédsko, prirodzenou bolesťou spoločného trhu. „To je ten istý problém, ako keď sa prepoja poľnopodniky. Potom sa nemôžeme diviť, že niekde sa budú jablká predávať zbytočne draho a inde bude ich cena likvidačná pre pestovanie v danej oblasti.“
„Rovnaký problém nastane aj tu, že výstavba elektrární prestane byť v niektorých oblastiach rentabilná a zároveň tam, kde sa elektrina paradoxne vyrába lacno, tam bude drahšia,“ uviedol pre Epoch Times.
Príklady ako ten z Nórska a Švédska poukazujú aj na odvrátenú stranu spoločného trhu s elektrinou. Vzdanie sa národnej sebestačnosti a kontroly nad trhom v prospech momentálnej ekonomickej výhodnosti sa skrátka môže vypomstiť a v prípade dnes takej kritickej komodity, akou je elektrina, je v stávke oveľa viac, než keď dôjde k predraženiu alebo dočasnej nedostupnosti jabĺk.
Ak by došlo k rozsiahlejšiemu problému na kontinente, či už spôsobenému prírodou alebo človekom, každý štát bude najprv uspokojovať energetické potreby svojho vlastného národa. Tí, ktorí sa nemusia spoliehať na dovoz, budú potom v takýchto situáciách vo výhode. Tí ostatní sa potom budú musieť spoliehať na solidárnosť svojich prebytkových susedov, ak takíto susedia budú k dispozícii.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
