Výtvarníčka C. Nagyová: Keramika je jeden z najdôležitejších vynálezov ľudstva (Rozhovor)
Nature Rules je umelecko-výskumný projekt Csilly Nagyovej v spolupráci s Ústavom materiálov a mechaniky strojov (ÚMMS) SAV, v. v. i. Jeho výsledky môžete vidieť vo foajé ústavu v Bratislave na Dúbravskej ceste 9 do konca januára 2025. Nature Rules je trochu aj „súrodeneckým projektom“, keď odbornú, vedeckú stránku výtvarným dielam dodal Štefan Nagy, vedecký pracovník ÚMMS SAV.
Výtvarníčka Csilla Nagyová vo svojej tvorbe roky využíva papierovú hlinu na vytváranie keramických objektov a inštalácií. Z technologického hľadiska sa jej výskum na pôde ústavu zameral na 3D tlač papierovej hliny, ktorých výsledky následne pretavila do keramických objektov.
Ako ste prišli k týmto materiálom?
Som výtvarníčka, študovala som sochárstvo, materiály boli pre mňa vždy dôležité. V posledných rokoch intenzívnejšie pracujem s hlinou, ktorú vypaľujem a glazujem, vytváram keramické objekty. Podľa toho, aký projekt idem realizovať, vyberám aj hlinu. Niekedy sú to malé predmety z porcelánu, inokedy väčšie objekty z papierovej hliny, ktorú si sama vyrábam. Až neskôr som si uvedomila, že používam kompozitný materiál, ktorý by som mohla využívať aj iným spôsobom než len ručným modelovaním. Bola som zvedavá, či je tento materiál vhodný aj na 3D tlač. Táto metóda začína byť čoraz dostupnejšia vďaka firmám, ktoré sa špecializujú vyslovene na výrobu 3D tlačiarní na hlinu. V minulosti to tak nebolo, ľudia si sami prerábali a modifikovali 3D tlačiarne. Tlačiť hlinou je oveľa náročnejšie ako filamentmi, správnu konzistenciu si musíte namiešať sami.
Veľa ľudí si nevie predstaviť, ako sa môže ´hlina´ tlačiť na 3D tlačiarni…
Je na to potrebná špeciálna nádoba, dostatočný tlak atď. Proces tlače vyžaduje množstvo rôznych vedomostí a technických zariadení.
Preto spolupráca s ústavom materiálov a mechaniky strojov?
Presne tak. Vedela som tiež, že sa tu realizuje aj výskum v oblasti kompozitných materiálov, takže môj projekt zapadá aj do profilu niektorých výskumníkov zaoberajúcich sa touto oblasťou. Jedným z nich je aj Ing. Štefan Nagy, PhD., ktorý je zároveň môj brat. Splnil sa mi dlhoročný sen – spolupracovať na niečom spoločnom a dúfam, že v tom budeme pokračovať aj v budúcnosti.
3D tlač sa považuje za jeden z výdobytkov 21. storočia, pri vernisáži ste spomínali, že má paralely so starovekými technikami, akou je šnúrková metóda. Môžete to, prosím, spresniť? Aké sú tam paralely?
Hrnčiarstvo a keramika má, samozrejme, svoju dlhú históriu. Keramika je jeden z najdôležitejších vynálezov ľudstva. Staroveká mezolitická a neolitická keramika bola indikátorom zmeny životného štýlu človeka – z lovcov-zberačov sa stali poľnohospodári, ktorí si museli zrná niekde uskladniť, a jedlo si už varili v keramických nádobách. Táto zmena zohrala významnú úlohu v evolúcii človeka najmä tým, že uvarené jedlo zlepšilo dostupnosť a účinnosť živín. Pred vynálezom hrnčiarskeho kruhu vytváral neolitický človek nádoby šnúrkovou či valčekovou technikou, pri ktorej sa ručne vytvarované dlhé valčeky z hliny navíjajú po vrstvách dookola, kým nevznikne požadovaný tvar. Presne na tomto princípe funguje aj 3D tlač, kde odspodu rastie predmet vrstva po vrstve z tenkého valčekovitého tvaru.
Čo predstavujú vaše diela? Je v nich aj niečo z vedeckého sveta?
Pri vytváraní týchto diel ma zaujímala téma rastu a evolúcie – ako to funguje v prírode a ako sa to dá simulovať rôznymi algoritmickými vzorcami. Východiskovou ideou bolo zachytiť hlboko zakorenenú snahu človeka opísať, ale aj napodobňovať fungovanie prírody a prírodných javov. Vychádzala som z konceptu algoritmických systémov založených na matematických pravidlách, známe ako tzv. celulárne automaty (John von Neumann, Stephen Wolfram). Generatívne obrazce vytvorené prostredníctvom niektorých z pravidiel Wolframom popísaných celulárnych automatov sú zaujímavé aj po vizuálnej stránke, pričom sú až zarážajúco podobné s prírodnými vzormi. V objektoch sa algoritmicky vygenerované vzory prelínajú s prírodnými formami mušlí a ulít v rôznych kompozíciách, pričom dochádza k stretu prírodných a človekom vytvorených tvarov.
Ste fanúšička vedy, inklinovali ste v škole k tým „ťažším“ predmetom (fyzika, chémia, matematika)?
Bohužiaľ, matematika ani fyzika nikdy nepatrili medzi moje silné stránky, vždy som však obdivovala tých, ktorí tomu jazyku rozumejú. Dodnes si pamätám ten pocit čiastočného osvietenia seriálom Univerzum Stephena Hawkinga (Stephen Hawking’s Universe, 1997). Mám možno lepší vzťah k biológii a chémii. Mama pracovala ako laborantka. Pamätám si, ako som chodievala cez víkendy za ňou do práce pozerať cez mikroskop moje zakalené vody a hľadala som v nich rôzne „príšery“. Keď to mám zhrnúť, asi najviac ma zaujíma „pôvod” vecí, ako sa vytvárajú tvary živočíchov, forma vecí.
Vysoká úroveň vedy a výskumu je však podstatná pre každú spoločnosť či štát. Aj od toho sa odvíja budúcnosť krajiny. A toto zistenie sa vzťahuje aj na umenie. Umenie a veda majú veľa spoločného.
Kde beriete inšpiráciu? Vo vede, v prírode?
Pri každom projekte je to trochu iné, ale áno, východiskovým bodom sú často konkrétne vedecké výskumy, poznatky prírodných aj spoločenských vied, či už je to archeológia, genetika rastlín, sociológia. Pri Nature Rules ma zaujali príklady systémov komplexného rastu, či už v prírode, alebo človekom či strojom vytvorených algoritmoch.
Máte nejaký vzor, resp. robí ešte niekto niečo podobné ako vy?
Pri tomto konkrétnom projekte by som spomenula Jonathana Keepa, britského výtvarníka/umelca, ktorý je popredným predstaviteľom a bádateľom, ale aj inovátorom 3D tlače z hliny. Má množstvo videí, z ktorých som sa učila aj ja a voľne sú dostupné aj jeho technické poznatky a výskum, ktorý bol mojou bibliou počas týchto pár mesiacov. Okrem toho, že je technicky veľmi zdatný, vytvára fascinujúce objekty práve pomocou algoritmov.
Výstava je prístupná od 8.00 do 14.00 hod. v pracovné dni až do 31. januára 2025.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
