Lekári bez hraníc končia so záchrannými akciami v Stredozemnom mori: čo stojí za ich rozhodnutím?
Rozhodnutie organizácie Lekári bez hraníc zastaviť svoje záchranné operácie na mori v centrálnom Stredomorí poukazuje na sprísnenie migračnej politiky v Taliansku a Európskej únii (EÚ). Hrozí, že nové zákony a sankcie postihnú nielen pašerákov ľudí, ale aj humanitárnych pracovníkov.
Rozhodnutie humanitárnej organizácie Lekári bez hraníc zastaviť svoje záchranné misie pre utečencov v centrálnej časti Stredozemného mora nemusí súvisieť len so sprísnením talianskych predpisov. Zdá sa, že aj EÚ ako celok sprísňuje svoje opatrenia proti nelegálnej migrácii po mori, pričom spochybňuje aj takzvanú „záchranu na mori“. Ako informovala agentúra AP, členské štáty sa na ďalšom sprísnení dohodli v piatok 13. decembra.
Konkrétne išlo o návrh zákona na prevenciu a boj proti pašovaniu ľudí – a zvýšenie sankcií za tento trestný čin. Dohoda má byť základom pre nadchádzajúce rokovania s Európskym parlamentom (EP). Okrem prísnejších trestov návrh obsahuje aj rozšírenie definície pašovania ľudí.
Taliansko výrazne sprísnilo zákony už v predošlých rokoch
Od roku 2022 zohráva najmä Taliansko priekopnícku úlohu pri sprísňovaní vstupu utečencov do Európy. Legislatíva napríklad zaväzuje záchranné lode, aby po každej misii sa okamžite hlásili v pridelenom prístave. Dokiaľ tak nespravia, nesmú vykonávať žiadne ďalšie záchranné akcie. Podľa organizácie Lekári bez hraníc Taliansko záchranárom často prideľuje vzdialené prístavy, čo vedie k značným časovým stratám.
Lekári bez hraníc sa sťažovali, že jedna z ich lodí bola zadržaná, pretože na ceste do prideleného prístavu vyzdvihla aj iných migrantov v núdzi. V inom prípade došlo k zadržaniu, pretože na lodi bolo „príliš veľa cestujúcich“. Prieskumné lietadlo patriace mimovládnej organizácii bolo prinútené pristáť. Strávilo „príliš veľa hodín na mori“.
Porušenie predpisov týkajúcich sa zastavenia lode v prístave malo v minulosti za následok zadržanie lode na najmenej 20 dní – a pokutu až do výšky 10 000 EUR. Vláda v Ríme teraz ešte viac sprísnila už existujúce sankcie. Okrem toho sa zodpovednosť za priestupky v Taliansku už nevzťahuje len na kapitána, ale aj na majiteľov lodí. Medzi nich patrí napríklad aj Evanjelická cirkev v Nemecku (EKD).
Azylový systém EÚ povoľuje štátom zriaďovať na vonkajších hraniciach tábory podobné väzniciam
Hoci sa zdá, že EÚ si v migračnej politike čoraz viac berie príklad z tvrdšieho prístupu Talianska, Rada Európy ho ostro kritizovala. Výbor proti mučeniu Rady Európy zverejnil v piatok (13. 12.) správu, v ktorej sa hovorí o neprijateľnom zaobchádzaní s utečencami.
V „detenčných a repatriačných centrách“ v Miláne, Gradiscu, Potenze a Ríme sa nachádzajú ľudia, ktorí do krajiny vstúpili nelegálne. Patria medzi nich tí, ktorí sa pokúsili vstúpiť do krajiny bez platných víz, nemajú oprávnenie požiadať o azyl alebo sú klasifikovaní ako „nebezpeční pre spoločnosť“.
Správa dokumentuje rôzne prípady, od fyzického zneužívania a nadmerného násilia až po používanie nepredpísaných psychotropných látok voči zadržaným osobám. Správa zároveň hovorí o nedostatočnej dokumentácii takýchto incidentov a nedostatočnom monitorovaní zaobchádzania s postihnutými osobami.
Pokusy o samovraždu a sebapoškodzovanie v detenčných centrách
Správa Výboru proti mučeniu vychádza z vlastných pozorovaní štyroch centier, ktoré mala hodnotiť delegácia výboru. Rada Európy kritizovala dlhodobé spútavanie utečencov, „väzenské prvky“ a zlé podmienky v hygienických zariadeniach. Zároveň sa nevyvíja dostatočné úsilie na zabezpečenie voľnočasových aktivít pre zadržaných. Výbor proti mučeniu kritizoval aj nedostatočnú transparentnosť riadenia centier súkromnými dodávateľmi.
Podľa údajov humanitárnych organizácií zomrelo v rokoch 2019 až 2024 v záchytných centrách najmenej 13 ľudí, z toho päť samovraždou. Zaznamenaný bol aj trojciferný počet prípadov pokusu o samovraždu alebo sebapoškodzovania.
Tábory existujú od roku 1999 a talianska vláda ich označuje za nevyhnutné, aby ľudia neriskovali svoje životy na ceste cez Stredozemné more. Podľa Ríma sú niektoré „väzenské prvky“ potrebné na zabránenie útekom z týchto zariadení.
Spoločný európsky azylový systém (CEAS), na ktorom sa členské štáty EÚ dohodli pred rokom Rím podporuje. Výslovne sa v ňom spomína zriadenie záchytných centier pre utečencov, ktorých žiadosti majú malú šancu na úspech. V súlade s CEAS talianska vláda tiež predĺžila maximálnu povolenú dobu zadržania z 90 na 180 dní.
Vláda Giorgie Meloniovej tiež uzavrela dohodu s Albánskom o prevádzke dvoch táborov tohto typu na albánskom území. Súdy však takéto opatrenie vyhlásili za nezákonné.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
