BRICS sa vzdáva amerického dolára a pracuje na novej rezervnej mene
Hospodárska aliancia BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína, Južná Afrika) plánuje vyradiť americký dolár zo vzájomných obchodných transakcií a vytvoriť novú rezervnú menu. Zároveň chce podporiť používanie miestnych mien – uviedol brazílsky prezident na 15. summite zoskupenia v juhoafrickom Johannesburgu.
Brazílsky prezident Luiz Inacio Lula da Silva zdôraznil strednodobý až dlhodobý cieľ vytvoriť novú rezervnú menu, ktorá by konkurovala hegemónii amerického dolára. Medzitým bude BRICS podporovať väčšie využívanie národných mien svojich členov v bilaterálnom obchode.
„Vytvorenie spoločnej meny pre obchodné transakcie a investície medzi členmi BRICS zlepšuje naše platobné podmienky a znižuje našu zraniteľnosť,“ povedal Lula účastníkom summitu.
Brazílsky prezident potvrdil vytvorenie pracovnej skupiny, ktorá sa bude zaoberať referenčnou menou pre BRICS.
Nová rozvojová banka (NDB) tejto organizácie medzitým plánuje urýchliť úsilie o de-dolarizáciu tým, že do roku 2026 poskytne 30 % svojich úverov v miestnych menách svojich členov, ako napríklad juhoafrický rand alebo indická rupia.
„Dobrou správou je, že mnohé krajiny sa rozhodli obchodovať vo vlastných menách. Napríklad Čína a Brazília sa dohodli obchodovať s [renminbi] a brazílskym realom,“ povedala v apríli pre CGTN Dilma Rousseffová, bývalá brazílska prezidentka a nová šéfka NDB – banky BRICS. „V NDB sme sa k tomu zaviazali v našej stratégii. Na obdobie rokov 2022 až 2026 musí NDB poskytovať 30 % úverov v miestnych menách, takže 30 % nášho úverového portfólia bude financovaných v menách našich členských krajín.“
Tento mesiac NDB oznámila, že ešte tento rok plánuje vydať prvé dlhopisy v rupiách a randoch.
Rozširovanie BRICS
Juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa oznámil, že na vstup do zoskupenia bolo pozvaných šesť nových členov: Argentína, Egypt, Etiópia, Irán, Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty.
Po májovom oznámení bolo počas summitu oficiálne potvrdené, že rozšírená aliancia BRICS+ bude zahŕňať ďalšie popredné rozvíjajúce sa trhy s cieľom dosiahnuť paritu na svetovej scéne a v rámci reformovaného BRICS.
„BRICS sa zrodil zo spoločnej túžby krajín globálneho Juhu urobiť svet spravodlivejším, rovnocennejším a prelomiť rozdeľujúce bariéry,“ citovala včera stránka summitu BRICS na platforme X prejav namíbijského prezidenta Hageho Geingobu. „Nechceme, aby pôvodné krajiny BRICS boli ako Bezpečnostná rada OSN a krajiny s „plusom“ nemali právo veta. Keďže zakladáme novú organizáciu, chceme rovnosť, v rámci ktorej by malé krajiny mohli byť súčasťou reformovaného BRICS.“
Podľa oficiálnych predstaviteľov je cieľom rozšírenia BRICS posilniť „financovanie rozvoja“ a reformovať multilaterálny obchodný systém s cieľom vytvoriť základy pre „prostredie umožňujúce spravodlivý obchod“.
„Toto bolo súčasťou zakladajúcej vízie Novej rozvojovej banky,“ povedal Ramaphosa. „Banka zohráva vedúcu úlohu v úsilí o zvýšenie odolnosti krajín globálneho Juhu a zavedenie spravodlivosti do globálneho obchodného a finančného systému posilnením používania mien krajín BRICS.“
Pochybnosti
Hoci lídri BRICS veria, že ich iniciatíva by mohla rozbiť geopolitickú mocenskú štruktúru vedenú Západom a ohroziť hegemóniu dolára, niektorí pozorovatelia sú skeptickí a pochybujú, že sa v krátkom čase podarí dosiahnuť niečo významné.
„Myslím si, že veľmocenské súperenie sa vyostrilo,“ povedal 24. augusta na tlačovom brífingu Michael Kugelman, riaditeľ Juhoázijského inštitútu vo Wilsonovom centre. „Washington by mal BRICSu venovať väčšiu pozornosť ako pred niekoľkými rokmi.“
„Myslím, že nechceme dať voz pred koňa, však? Tieto veci sa hýbu pomaly. A nevieme, či sa všetky tieto krajiny, ktoré sa chystajú pripojiť, aj pripoja,“ dodal.
Odborníci upozorňujú, že budúca výzva pre BRICS spočíva v tom, že aliancia bude musieť dosiahnuť konsenzus v širokom spektre otázok medzi 11 členmi a ďalšími krajinami v rámci rozšíreného BRICS+.
Mnohí pozorovatelia na Západe zvyčajne podceňujú BRICS ako subjekt, ktorý si nedokáže udržať vplyv na medzinárodnej scéne. Avšak myšlienka poskytnúť alternatívu západným ekonomickým inštitúciám „naberá na sile uprostred čoraz intenzívnejšej veľmocenskej súťaže medzi [Spojenými štátmi] a Čínou,“ povedal Kugelman.
Ekonómovia ING tvrdia, že bez ohľadu na to, v akých otázkach sa členovia zoskupenia nemusia zhodovať, rozšírené zoskupenie bude podľa nich spoločne pretláčať anti-dolárovú agendu.
„Správy o rýchlom rozširovaní aliancie – najmä o krajiny vyvážajúce ropu – jednoznačne dodávajú váhu diskusiám o de-dolarizácii,“ napísali ekonómovia ING v podrobnej správe.
Po rozšírení zoskupenia predstavuje spoločný HDP krajín BRICS 36 % svetovej ekonomiky a 47 % obyvateľov svetovej populácie. Podiel krajín BRICS na svetovom HDP na základe parity kúpnej sily (PPP) činí niečo cez 32 %, čo je viac ako 30 % u krajín G7.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
