Žena z Fínska po zranení opustila prácu v reštaurácii a stala sa pastierkou sobov (+Foto)
Upozornenie: Tento článok bol publikovaný v roku 2023. Niektoré informácie môžu byť neaktuálne.
Mladá Fínka pracovala ako kuchárka a čašníčka v reštaurácii. Po tom, čo sa pri práci v kuchyni zranila, bola nútená zmeniť zamestnanie. Po natrhnutí svalu mala problém stáť dlhý čas na tvrdej podlahe. Vonku sa však cítila oveľa lepšie a tak si našla novú prácu pastierky sobov.
Teraz, namiesto roznášania tanierov a prípravy jedla, trávi dvadsaťšesťročná Janita Kenttäläová svoj čas jazdou na saniach ťahaných sobmi. Založila si turistickú firmu v čarovnom zasneženom lese pri športovom stredisku Levi v Laponsku.
Janita svoju starú prácu opustila pred piatimi rokmi. Bol to pre ňu prirodzený krok. Vyrastala totiž v rodine pastierov sobov – jej otec spolu s priateľmi a príbuznými patril k prvým, ktorí v Levi začali organizovať výlety na soboch.
Janita pochádza z rodiny, ktorá sa venuje paseniu sobov už niekoľko generácií. „Tradične pastierske rodiny berú svoje deti so sobmi von už vo veľmi mladom veku,“ povedala pre Epoch Times. „Vďaka tomu sa človek stretáva so zvieratami už od útleho veku.“
Keďže jej otec organizoval jednodňové výlety pre návštevníkov z Veľkej Británie, Janita vyrastala obklopená turistami. Vďaka tomu sa naučila hovoriť po anglicky. Dodala, že čítať a písať sa naučila až neskôr v škole.
Od detstva túžila vlastniť farmu. Jej rodina chovala rôzne druhy zvierat, napríklad kone, ovce a voly. Keď však začala chodiť do školy, uvedomila si, že to nie je ideálny spôsob zarábania peňazí.
„Snažila som sa študovať niečo iné, aby som si zabezpečila príjem,“ vysvetlila.
Vyštudovala cestovný ruch a skúsila sa vydať na dráhu šéfkuchárky, avšak nikdy to nebolo to, čo si naozaj priala.
Keď jej zahynul kôň, ktorého trénovala od žriebäťa, nemohla si ako mladá študentka dovoliť kúpiť nového.
„Vtedy som začala rozmýšľať o soboch,“ poznamenala. „Jedného dňa som navštívila farmu, kde sa okolo preháňalo asi sto sobov, a zrazu som si uvedomila, že to je presne to, čo chcem robiť.“
Zdá sa, že nehoda v kuchyni bola osudným momentom, ktorý zmenil jej osud. Avšak cesta k vlastnému úspešnému podnikaniu bola mimoriadne ťažká.
„Keď som začínala, tak som stratila polovicu svojich priateľov a dokonca aj časť rodiny,“ povedala. „Považovali to za šialenstvo, že niekto vo svojich 20+ rokoch chce robiť niečo také. Pre mnohých ľudí to bolo naozaj zvláštne a hovorili mi: Robíš veľkú hlúposť, budeš to ľutovať.“
V roku 2019 Janita založila v Levi spoločnosť Eanan Tours a čoskoro do nej a do svojich zvierat vložila všetku svoju energiu. Keďže kvôli práci nemala veľa času na iné aktivity, začala strácať aj niektoré priateľstvá.
Hneď v prvom roku si vzala pôžičku 80 000 eur na nákup vybavenia. O dva mesiace však prišla pandémia. Podnik musela zatvoriť, keďže nemala zákazníkov.
Spočiatku banka požadovala len splátky úrokov. Od roku 2021 však musela splácať celú sumu. Do Laponska pritom vtedy stále necestovalo veľa ľudí. Počas tohto náročného obdobia jej veľmi pomohol otec a jej partner Victor pochádzajúci zo Španielska.
Aby zvládli splácanie, Janita a Victor robili rôzne práce. Ich vytrvalosť sa nakoniec vyplatila. Nasledujúca sezóna „bola naozaj úspešná“.
Veľkú časť Janitinej práce tvorí krotenie sobov, aby si zvykli na ľudí. Pozorovaním zvierat sa o nich veľa naučila.
„Vždy hovorím, že soby sú tak trochu ako mačky,“ zamyslela sa nad niektorými vlastnosťami sobov. „Ak im ponúknete jedlo a pohladíte ich, niektorým sa to páči. Ale sú to rôzne osobnosti. Niektoré soby sú naozaj veľmi zvedavé a chcú byť v blízkosti ľudí. A potom sú také, ktoré by radšej odišli a boli samé.“
Typický pracovný deň sa začína medzi siedmou a ôsmou hodinou ráno. Príde k sobom s krmivom a postrojmi a zavolá ich. Jej práca zahŕňa prípravu sena a zber lesných plodov, ako ukazuje video zverejnené na Facebooku.
Soby majú veľmi rozmanitú stravu a môžu jesť asi 300 rôznych rastlín vrátane niektorých jedovatých.
S meniacimi sa ročnými obdobiami sa mení aj Janitina práca.
Každú jar sa soby vypúšťajú späť do voľnej prírody, kde sa pripravia na zimnú sezónu. Vo Fínsku to tak bolo vždy, vysvetľuje Janita, keďže v ohradách prežívajú len ťažko a potrebujú pestrú stravu.
„Leto je obdobím, kedy by mali nabrať váhu a pripraviť sa na zimu,“ opísala Janita pre Epoch Times. „Ich nos je taký citlivý, že aj keď je na zemi meter snehu, dokážu pod ním vycítiť potravu. Niekedy, keď ku nám prídu ľudia a chcú im dať potravu zo svojich rúk, ak predtým použili mydlo alebo parfumy, môže to byť pre soby také silné, že si to nechcú vziať, takže to musíme dať na zem.“
Keď Janita vezme soba prvýkrát k saniam, zvyčajne ide sám, aby videla, ako dobre ťahá. Niekedy bežia naozaj rýchlo – „dokonca aj okolo 50 kilometrov za hodinu“.
Len tak pre zábavu si vzrušujúce jazdy lesom natáča a zdieľa ich na svojom účte na TikToku. Niekedy sú však jej jazdy na saniach fascinujúce aj iným spôsobom.
Poznamenala, že nedávno „sme pri jednej prechádzke videli slnko prvýkrát po dvoch mesiacoch. Videli sme, ako vychádza a sfarbuje sneh do ružova, oranžova a červena. Všetci zmĺkli… jediné, čo bolo počuť, boli kráčajúce soby“.
Janita má hostí z celého sveta. Namiesto spolupráce s cestovnými agentúrami a platenia im vysokých provízií sa s Victorom rozhodli prejsť na systém, v ktorom 90 % hostí získavajú priamo cez vlastnú webovú stránku.
Turistická sezóna trvá od novembra do marca a po jej skončení sa Janita venuje paseniu sobov a servisným prácam, ako je zber a rúbanie dreva.
Soby sú neoddeliteľnou súčasťou života vo Fínsku – okrem toho, že ľuďom slúžia ako dopravný prostriedok, tiež slúžia ako zdroj na výrobu oblečenia a kvalitných prikrývok. Sú tiež dôležitým zdrojom potravy. Hoci Janita rada pripravuje tradičné jedlá a sobie mäso jedávala od detstva, zameriava sa radšej na pečenie sladkostí pre svojich hostí.
Má malé stádo sobov, ktoré považuje za svojich kamarátov alebo členov rodiny.
Vďaka hlbokému putu, ktoré s nimi má, nikdy neuvažovala o tom, že by jedla soby, ktoré sama cvičí.
„V určitom zmysle by to bolo ako zjesť svojho vlastného psa, keďže ich toľko trénujete,“ poznamenala.
Soby sú mocné zvieratá a práca s nimi, zdôrazňuje Janita, si vyžaduje vysokú úroveň obojstranného rešpektu.
„Mám pocit, že ak majú naozaj veľké parohy, chovajú sa ku mne veľmi opatrne. Nechcú mi ublížiť. Je to preto, že sa k nim správam s rešpektom a oni sa ku mne správajú rovnako,“ skonštatovala Janita Kenttäläová
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
