Od januára ceny plynu stúpnu o viac ako 30 %. Ako pomôže štát zraniteľným domácnostiam, ešte nie je jasné
Regulované ceny plynu pre domácnosti sa od januára výrazne zvýšia. Najväčší nárast pocítia tí, ktorí plyn využívajú na kúrenie. Podľa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví sa očakáva priemerné mesačné zvýšenie o takmer 29 eur. Cena elektriny naopak mierne klesne. Ministerstvo hospodárstva ubezpečuje občanov, že vláda pripravuje opatrenia na zmiernenie tohto dopadu, opozícia žiada adresné riešenia, aby pomoc bola efektívna a cielená. Podrobnosti pomoci ešte nie sú známe, vláda ich chce predstaviť každú chvíľu.
Plyn zdražie, elektrina zlacnie
Za plyn si budúci rok budeme musieť priplatiť. Podľa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) by sa regulované ceny plynu pre domácnosti, ktoré ho využívajú na kúrenie, mali od januára zvýšiť o 28,63 eura mesačne. Domácnosti, ktoré používajú plyn len na varenie, by mali rátať s nárastom o 0,96 eura mesačne. Cena elektriny však mierne klesne. Informoval o tom predseda ÚRSO Jozef Holjenčík.
„V tarife D1 pre odberateľov, ktorí využívajú plyn na varenie, pri priemernej spotrebe 0,56 megawatthodiny (MWh) stúpne platba za plyn – rozdiel v mesačných nákladoch je 0,96 eura (bez dane z pridanej hodnoty – DPH). V tarife D2, teda odberatelia, ktorí používajú plyn na varenie a ohrev vody, pri priemernej spotrebe 9,86 MWh hovoríme o náraste mesačných nákladov o 13,32 eura (bez DPH). Pri tarife D3 – odberatelia, ktorí využívajú plyn na varenie, ohrev vody a kúrenie – pri priemernej spotrebe 21,18 MWh pôjde o mesačný nárast nákladov o 28,63 eura (bez DPH),“ opísal nadchádzajúce zmeny šéf regulačného úradu.
Ministerstvo hospodárstva (MH) uisťuje občanov, že vláda podnikne všetky nevyhnutné kroky, aby zabezpečila pomoc domácnostiam, ktoré by mohli byť týmto navyšovaním ohrozené. „Chceme ubezpečiť občanov, že po finálnych rozhodnutiach ÚRSO vláda SR vykoná všetky potrebné kroky na to, aby bola zabezpečená konkrétna pomoc pre domácnosti tak, aby neboli zasiahnuté neprimeraným nárastom cien energií,“ uviedol tlačový odbor rezortu.
Vláda plánuje pomáhať
Ministerstvo hospodárstva dokončuje analýzu dopadov nových cenníkov na dodávky tepla a plynu pre domácnosti a hodnotí finančné nároky jednotlivých foriem pomoci na štátny rozpočet. O finálnej podobe energopomoci pre domácnosti na rok 2025 bude následne rozhodovať koalícia a vláda. Rezort zároveň apeluje na dodávateľov tepla a plynu, aby do prijatia definitívneho rozhodnutia o kompenzáciách nevystavovali nové zálohové faktúry, keďže výška a spôsob pomoci ešte nie sú stanovené.
Šéfka rezortu hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD) ubezpečuje ľudí, že nezostanú bez pomoci. „Vláda jasne deklarovala, že ľuďom v ťažkých časoch pomôže. Nové cenníky majú dopady na nároky na štátny rozpočet, ktoré musíme zapracovať do našich modelov a následne bude treba urobiť zodpovedné rozhodnutie, ako slovenským domácnostiam pomôžeme v ťažkých časoch. Chcem všetkých ľudí ubezpečiť, že robíme všetko pre to, aby sa vláda touto otázkou zaoberala ešte pred Vianocami a ľudia budú mať dostatok informácií, aby prežili pokojné vianočné sviatky,“ uviedla.
Po zverejnení finálnych cenových rozhodnutí zo strany ÚRSO hrozí, že bez štátneho zásahu by regulované ceny plynu pre domácnosti stúpli o viac ako 30 %, pričom ceny tepla by oproti súčasným priemerným dotovaným cenám mohli narásť až o takmer 40 %. Ceny tepla z centrálneho zdroja (CZT) sú však značne individuálne a závisia od konkrétnej lokality a druhu primárneho zdroja používaného na jeho výrobu. Štát preto plánuje zaviesť rôzne formy kompenzácií, aby domácnostiam pomohol zvládnuť tento nárast cien energií.
Premiér Robert Fico (Smer-SD) spresnil, že podrobnosti a formu energo pomoci oznámi vláda až po zasadnutí Ecofinu (Rady Únie pre hospodárske a finančné záležitosti). „My teraz máme ešte dôležité zasadnutie Ecofinu, po ňom oznámime, ako sa postavíme k cenám energií, či pôjdeme tzv. helikoptérovými peniazmi (plošná pomoc, pozn. red) alebo či pôjdeme adresne. Sú viaceré alternatívy. Platí však to, čo sme povedali. Urobili sme si rezervu v štátnom rozpočte 238 miliónov eur práve na tieto účely, takže urobíme všetko pre to, aby domácnosti neplatili za plyn a teplo ani euro viac,“ priblížil premiér. Zasadnutie Ecofinu sa uskutočnilo v utorok (10. 12.).
Opozícia vyzýva vládu zverejniť plán pomoci
Opozícia apeluje na vládu, aby urýchlene zverejnila plán pomoci domácnostiam čeliacim rastúcim cenám energií. Strana SaS navrhuje zaviesť adresnú pomoc domácnostiam s energetickými nákladmi, ktorá by bola zacielená na konkrétne skupiny, namiesto tzv. “helikoptérového plošného rozhadzovania peňazí”. „Plošnou pomocou dosiahneme len to, že ľudia si vlastne za energie zaplatia dvakrát. Prvýkrát v cenách, vo faktúrach od svojho dodávateľa, no a druhýkrát práve v tých daniach, ktoré na budúci rok dramaticky porastú,“ objasnil poslanec Karol Galek.
Rovnako aj KDH vyzýva vládu, aby predstavila cielenú pomoc domácnostiam s rastúcimi cenami energií. „Po vyhlásení cien zo strany ÚRSO žiadame vládu, aby bezodkladne predstavila plán adresnej pomoci najmä zraniteľným osobám, jednorodičom či seniorom, aby vláda dala jednoznačnú schému, ako bude poskytovať adresnú pomoc. Len adresnou pomocou dokážeme efektívne míňať verejné zdroje,“ povedal Viliam Karas, podpredseda kresťanských demokratov.
Poslankyňa Veronika Remišová (Slovensko, Za ľudí, KÚ) varuje, že pre mnohé rodiny rast cien plynu môže znamenať nárast výdavkov o stovky eur. “Táto koalícia núti ľudí uťahovať opasky – zvýšila im dane, zrušila daňový bonus a rodičovský dôchodok, a teraz ich čaká ešte drastické zvýšenie cien za plyn a teplo vo výške stoviek eur. Mnohé domácnosti, najmä rodiny s deťmi, to jednoducho neutiahnu,” upozornila Remišová. Dodala, že energetická chudoba môže doľahnúť na tisícky rodín.
INNES: Plošná pomoc je plytvanie
Analytik INNES Radovan Ďurana v relácii Braňo Závodský naživo objasnil, prečo je vždy skeptický, keď sa povie, že vláda ide pomáhať. Ďurana si tento výraz vždy prekladá tak, že “vláda z peňaženiek daňových poplatníkov ide pomáhať iným daňovým poplatníkom”. Priblížil, že ak vláda pomáha všetkým – čo je častý slovenský úkaz – tak v takom prípade nejde o solidaritu, ale o plytvanie. “Ide to na úkor peňaženiek všetkých občanov vrátane dôchodcov,” zhodnotil analytik poskytovanie plošnej pomoci.
Vhodnejšia sa podľa neho javí adresná, konkrétna pomoc ľuďom, ktorí ju naozaj potrebujú. Podľa jeho slov vláda mohla zaviesť systém, v ktorom by občania sami deklarovali svoje príjmy a výdavky na bývanie. Ak by napríklad preukázali, že na bývanie a energie míňajú 50 % svojich príjmov, štát by im poskytol podporu, aby tieto náklady klesli na 30 %. Takýto systém už funguje napríklad v Českej republike. Podľa Ďuranu je možné podobný systém prebrať a vylepšiť, pretože aj v Česku má určité nedostatky. Ak by Slovensko takýto mechanizmus zaviedlo, mohol byť funkčný už rok, pričom by ušetril nejaké finančné prostriedky.
