Ochranári nesúhlasia s lovom vlka, Slovensko môže prísť až o štvrtinu populácie
Mimovládni ochrancovia prírody nesúhlasia s plánovanou zmenou vyhlášky, ktorá by na Slovensku povolila lov vlka dravého. Upozorňujú, že v priebehu niekoľkých mesiacov môže prísť krajina až o takmer štvrtinu vlčej populácie, čo môže mať katastrofálne následky aj pre hospodárov. Informovala o tom PR špecialistka organizácie WWF Slovensko Michaela Domanová.
Celoročná ochrana vlka dravého bola na Slovensku zavedená v roku 2021. Ministerstvo životného prostredia SR v súčasnosti navrhuje zmenu, po ktorej by vlkov bolo opäť možné loviť na základe stanovených kvót. Podľa ochranárov z organizácií WWF Slovensko, My sme les a Aevis má byť kvóta pre sezónu 2024/2025 stanovená na 74 jedincov. Slovensko by tak podľa nich mohlo v priebehu pár mesiacov prísť o 12 až 24 percent odhadovanej vlčej populácie.
Dôvodom zrušenia celoročnej ochrany vlka dravého majú byť najmä finančné ujmy farmárov, lesníkov a poľnohospodárov. Oficiálne štatistiky o škodách podľa mimovládnych ochrancov prírody problém nepotvrdzujú, organizácie pritom poukazujú na kľúčovú úlohu vlka ako vrcholového predátora v regulácii vysokých stavov raticovej zveri.
„Škody, ktoré vlci spôsobili farmárom na zvieratách, sú zanedbateľné. V roku 2023 predstavovali len 0,14 percenta z celkového počtu chovaných zvierat. Škody spôsobené raticovou zverou sú oveľa závažnejšie. Odhady poľnohospodárov uvádzajú, že celkové škody spôsobené poľovnou zverou v rastlinnej výrobe na Slovensku dosahujú ročne približne 20 miliónov eur,“ skonštatoval Marek Kuchta z Iniciatívy My sme les.
Povolenie lovu vlka dravého môže podľa mimovládnych ochranárov, navyše, viesť k zhoršeniu situácie. Najväčšie škody na hospodárskych zvieratách robia podľa nich svorky vlkov, ktoré prišli o alfa pár alebo vodiaceho jedinca. Práve tie sú trofejovo významné jedince a je preto pravdepodobnejšie, že budú strieľané.
„Viacerí odborníci potvrdzujú, že akýkoľvek odstrel vlkov narušuje štruktúru svoriek a zvyšuje riziko, že sa v oslabení zamerajú na ľahšiu korisť, akou sú práve hospodárske zvieratá. Lov dokonca môže spôsobovať, že sa zvyšuje počet mláďat vo vrhu. Vplyvom lovu ďalej dochádza ku fragmentácii populácie, čo môže viesť k vyššiemu počtu rozmnožujúcich sa samíc,“ priblížil odborník na ochranu veľkých šeliem z WWF Slovensko Branislav Tám.
Mimovládni ochrancovia prírody považujú navrhovanú zmenu o opätovnom love vlka dravého za neopodstatnenú a nezohľadňujúcu ekologické fakty. Upozorňujú tiež, že rozhodnutie môže spôsobiť škody nielen na slovenskej vlčej populácii, ale môže negatívne ovplyvniť aj populácie v okolitých krajinách.
„Sme presvedčení, že namiesto lovu vlka je skutočným riešením efektívna a dlhodobá podpora farmárov, najmä pri príprave a realizácii preventívnych opatrení. Potrebujeme investovať do preventívnych opatrení a podpory farmárov, nie do krokov, ktoré len zhoršia situáciu,“ dodala expertka WWF Slovensko na ochranu prírody a biodiverzitu Katarína Butkovská.
MŽP: Škody spôsobené vlkom v ostatných rokoch vzrástli trojnásobne
Počet útokov vlkov na hospodárske zvieratá v ostatných rokoch neustále rastie, škody farmárov a chovateľov sa zvýšili približne o trojnásobok. Lov vlka dravého na základe stanovených kvót má zaviesť racionálny manažment jeho populácie na Slovensku. Pre TASR to v reakcii na vyjadrenia mimovládnych ochrancov prírody uviedlo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR.
O narastajúcich škodách spôsobených vlkom dravým na hospodárskych zvieratách hovoria podľa envirorezortu najmä farmári či chovatelia oviec a kôz. „Podľa Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku neustále rastie počet útokov, najmä v posledných rokoch. Kým v roku 2019 spôsobil vlk dravý škody vo výške približne 179.000 eur, v roku 2023 to bolo takmer trikrát viac, teda vyše 533.000 eur,“ uviedlo ministerstvo.
Envirorezort konštatuje, že zmena legislatívy v súvislosti s lovom vlka dravého má zaviesť racionálny manažment jeho populácie na Slovensku. Preradenie vlka dravého z prísne chránených druhov živočíchov medzi chránené podľa MŽP v ostatných dňoch na návrh Európskej únie odsúhlasil aj Stály výbor Bernského dohovoru.
„V tejto súvislosti sa počíta s preradením vlka dravého zo zoznamu chránených živočíchov do zoznamu vybraných druhov živočíchov, tak ako tomu bolo pred rokom 2021. Znamená to, že lov vlka bude umožnený za prísne stanovených podmienok územnej a časovej ochrany a na základe stanovovaných kvót,“ priblížilo MŽP s tým, že samotné kvóty bude určovať rezort pôdohospodárstva.
Mimovládni ochrancovia prírody z organizácií WWF Slovensko, My sme les a Aevis v utorok upozornili, že kvóta na lov vlka dravého má byť na sezónu 2024/2025 stanovená na 74 jedincov. Slovensko by tak podľa nich mohlo v priebehu niekoľkých mesiacov prísť o 12 až 24 percent odhadovanej vlčej populácie. Poukázali tiež na kľúčovú úlohu vlka ako vrcholového predátora v regulácii vysokých stavov raticovej zveri, ktorá podľa nich spôsobuje farmárom oveľa závažnejšie škody ako samotné vlky.
