Schválený rozpočet 2025: koalícia sa zjednotila, Slovensko v ďalších rokoch čakajú ďalšie konsolidačné opatrenia
Zákon o štátnom rozpočte na rok 2025 si získal podporu všetkých 79 poslancov vládnej koalície. Napriek predchádzajúcim nezhodám medzi niektorými poslancami okolo Rudolfa Huliaka, koalícia ustála hlasovanie bez väčších problémov. Schválený rozpočet predpokladá zníženie deficitu verejných financií na 4,7 % HDP, čo je pokles oproti očakávaným 5,8 % v roku 2024. Zatiaľ čo príjmy štátu sú naplánované na 27,6 miliardy eur, výdavky dosiahnu 34 miliárd eur. Ministerstvo financií predpokladá, že na dosiahnutie cieľov konsolidácie bude potrebné prijať ďalšie opatrenia do roku 2027, pričom deficit by mal postupne klesať na 3 % HDP. Opozícia však varuje pred negatívnymi dôsledkami pre ekonomiku a zvyšovaním daňovej záťaže, najmä pre podnikateľský sektor. Podľa analytika vláda nerieši deficit rozumne.
Zákon o rozpočte na rok 2025 prešiel bez problémov
Legislatívu roka schválili poslanci Národnej rady SR v utorok (3. 12.). Zákon o štátnom rozpočte získal podporu všetkých 79 poslancov vládnej koalície, hoci traja poslanci okolo Rudolfa Huliaka (bývalí členovia klubu SNS – Rudolf Huliak, Pavel Ľupták a Ivan Ševčík) už niekoľkokrát predtým s koalíciou nehlasovali. Premiér Robert Fico (Smer-SD) avizoval možnosť spojiť hlasovanie o rozpočte s hlasovaním o dôvere vlády a skloňoval aj pojem “predčasné voľby”.
Napokon sa prekvapenie nekonalo a Ficova koalícia hlasovanie o rozpočte ustála bez problémov. Ale nebolo to úplne nezištné zo strany odídencov z klubu SNS. Poslanec Huliak žiadal navýšenie finančných prostriedkov z rozpočtu pre svoju agendu “voda, pôda, les”. Počas rozpravy požadoval 150-tisíc eur pre rybársky zväz, rovnaké množstvo prostriedkov pre včelárov a poľovníkov, pričom túto sumu sám nazval „smiešnou“. Následne si vypýtal ešte tri milióny eur na riešenie zásahov proti medveďom.
„Nejaká suma – 150-tisíc eur ročne, aj to podotýkam, že sme nechceli ísť nad rámec konsolidovaného rozpočtu. Chceli sme to z rozpočtu ministerstva životného prostredia, ktorý je, mimochodom, okolo 380 miliónov, aby tejto organizácii (rybársky zväz), ktorá zakrýva 123-tisíc ľudí, poukázali ročne na infraštruktúru a fungovanie organizačných zložiek,“ objasňoval Huliak.
Predseda vlády prisľúbil huliakovcom, že finančné prostriedky určené záujmovým združeniam budú v roku 2025 poskytnuté z rozpočtových kapitol ministerstva životného prostredia a ministerstva pôdohospodárstva.
Huliakovci za návrh zákona o štátnom rozpočte teda zahlasovali, neznamená to, však, že aj naďalej budú hlasovať s koalíciou. “Ostatné zákony, tam sa zatiaľ nebudeme prezentovať,“ ozrejmil Pavel Ľupták. Zároveň však priznal, že rokovania s koalíciou idú dobrým smerom a sú na ceste k spolupráci.
Prezident už zákon podpísal
V prípade tak dôležitého zákona, akým zákon o rozpočte na nasledujúci kalendárny rok je, prezident Peter Pellegrini zavŕšil zákonodarný proces svojím podpisom bez zbytočného otáľania. Hlava štátu dúfa, že vláda bude počas roka pozorne monitorovať vplyv rozpočtu na obyvateľov a v prípade potreby nájde spôsoby, ako poskytnúť pomoc sociálne zraniteľnejším skupinám.
„Rozpočet verejnej správy na roky 2025 až 2027 je pripravený v súlade s Národným strednodobým fiškálno-štrukturálnym plánom Slovenskej republiky na roky 2025-2028, v ktorom si vláda stanovuje záväznú trajektóriu rastu čistých výdavkov na štyri roky, aby do konca volebného obdobia deficit klesol k 3 % HDP a verejný dlh sa stabilizoval,” objasnil rezort financií plány do budúcna.
Ministerstvo poukázalo aj na skutočnosť, že nové európske pravidlá by umožnili Slovensku rozložiť proces ozdravenia stavu verejných financií na sedem rokov. To by však podľa rezortu v najbližších rokoch viedlo k pokračujúcemu nárastu zadlženia. „Bez ďalších konsolidačných opatrení by deficit nedosiahol úroveň stabilizujúcu dlh a ten by opäť rástol vysoko nad 60 % HDP,“ upozornilo ministerstvo.
Opäť schodkový rozpočet
Podľa schváleného návrhu sa má deficit verejných financií v budúcom roku znížiť na 4,7 % HDP, čo je pokles oproti očakávaným 5,8 % HDP v roku 2024. Hotovostný schodok štátneho rozpočtu sa odhaduje na 6,4 miliardy eur. Plánované celkové príjmy štátu, ak všetko pôjde podľa plánu, na rok 2025 dosiahnu 27,6 miliardy eur, pričom výdavky sú rozpočtované na úrovni 34 miliárd eur. Príjmy verejnej správy by mali dosiahnuť 59,9 miliardy eur, čo predstavuje 42,8 % HDP, zatiaľ čo celkové verejné výdavky sa očakávajú vo výške 66,5 miliardy eur, teda 47,5 % HDP.
Podľa prognózy v ďalšom roku 2026 by mal deficit klesnúť na 3,7 % HDP a v roku 2027 na 3 % HDP. Ministerstvo financií odhaduje, že na dosiahnutie týchto cieľov bude potrebné do roku 2027 prijať dodatočné konsolidačné opatrenia vo výške 1,9 % HDP, čo predstavuje približne 2,8 miliardy eur.
„Konsolidačné opatrenia predstavené vládou zabezpečujú dosiahnutie cieľa v roku 2025. Na rok 2026 je schodok súčasne nastaveného rozpočtu vyšší o 0,4 % HDP, resp. o 1,9 % HDP v roku 2027,“ uviedlo ministerstvo.
Radovan Ďurana analityk INNES pripomína, že slovenské verejné financie sú v zlom stave a štát si musí na každé šieste euro požičať. “Mohli sme ten deficit riešiť rozumne a mohli sme ho riešiť nerozumne. Nerozumné je to vtedy, keď sa veľká časť tej daňovej záťaže prenáša na podnikateľský sektor, ktorý brzdí budúci rast a veľa ľudí si to neuvedomuje.”
Podľa analytika naše mzdy neporastú tak, ako mohli porásť, keby štát šetril viac na sebe a na dávkach, ktoré plošne rozdáva aj ľuďom, ktorí ich nepotrebujú. Ďurana vysvetlil, že ak vláda pomáha všetkým, nejde o solidaritu, ale o plytvanie.
Podpredseda výboru pre financie a rozpočet a poslanec za SaS Marián Viskupič si myslí, že došlo k schváleniu najhoršieho rozpočtu v histórii Slovenska. V rozpočte neidentifikoval jediné opatrenie, ktoré by slúžilo na podporu ekonomického rastu. Napriek tomu, že opozičný poslanec uznáva, že konsolidácia verejných financií je nevyhnutná, nepozdáva sa mu spôsob, ktorý vládny kabinet zvolil.
“Osem krajín Únie konsolidovať musí. Sedem z nich povedalo občanom, že aj štát bude šetriť, a že nebude zvyšovať výdavky. Slovensko je jediný štát, ktoré ich zvyšuje a robí to zásadne,“ zhodnotil Viskupič.
Kto nesie zodpovednosť za rozvrátené verejné financie?
Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) považuje rozpočet za dobre pripravený a konsolidáciu za nevyhnutnú. Pripomenul, že Ficova vláda zdedila verejné financie v najhoršom stave a Slovensko bolo na tzv. gréckej ceste. Zadlženie Slovenska podľa jeho slov zapríčinili bývalí premiéri Igor Matovič, Eduard Heger a Ľudovít Ódor.
„Najviac pomôže zvýšenie DPH. Keby sme ale urobili len jedno opatrenie, tak vzhľadom na to, čo nám predošlé vlády zanechali, by sme museli DPH zdvihnúť o 6 percentuálnych bodov,“ odôvodňoval súčasti konsolidačného balíka.
Valorizácia platov lekárov môže byť financovaná z rezervy, čo bude vyžadovať približne 112 miliónov. V rámci rezervy by mohli byť nejaké financie určené aj na energopomoc. “Ministerstvo hospodárstva na tom pracuje, robia výpočty. Dopad na rozpočet je veľmi dôležitý, budeme potrebovať konkrétne číslo. Potrebujem vedieť aj to, aké bude rozloženie v čase, ako to ovplyvní rozpočet na rok 2025, ako na 2026,” vyjadril sa minister Kamenický k možnej budúcej forme energo pomoci.
Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth už skôr vysvetlil, ktoré vlády nesú hlavnú zodpovednosť za súčasný stav verejných financií. Tóth uviedol tri hlavné faktory, ktoré zničili dlhodobú udržateľnosť verejných financií a ich percentuálny podiel na prudkom zhoršení z nízkeho na vysoké riziko:
1. zmeny v dôchodkoch v roku 2019 a začiatkom roka 2020 (45% podiel)
2. predkrízová rozpočtová politika v rokoch 2016 až 2020 (31% podiel)
3. pandémia (21% podiel)
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
