Štvrtok 26. decembra, 2024
Novozvolený prezident Donald Trump v Oválnej pracovni 13. novembra 2024 (Saul Loeb/AFP via Getty Images)

Čo sa skrýva za Trumpovým varovaním Hamasu, že zaplatí pekelnú cenu?

Dňa 3. decembra Trump nepriamo pohrozil Hamasu, že „zaplatí pekelnú cenu“, ak do jeho nástupu do funkcie 20. januára 2025 neprepustí všetkých izraelských rukojemníkov. Čo však táto fráza v skutočnosti znamená?

Hamas 2. decembra oznámil, že 33 izraelských rukojemníkov, ktorých uniesol 7. októbra 2023, bolo zabitých. Je to prvýkrát od začiatku vojny, čo palestínsky teroristický režim v Gaze oznámil počet zavraždených izraelských rukojemníkov.

Medzi rukojemníkmi je sedem ľudí, ktorí sú zároveň americkými občanmi. Na toto oznámenie okamžite reagoval novozvolený prezident USA Donald Trump. Na vlastnom kanáli sociálnych médií „Truth“ pohrozil: „Ak rukojemníci nebudú prepustení pred 20. januárom 2025, kedy sa hrdo ujmem funkcie prezidenta Spojených štátov, osoba zodpovedná za spáchanie týchto zverstiev proti ľudskosti zaplatí pekelnú cenu. Zodpovedné osoby budú postihnuté tvrdšie ako ktokoľvek iný v dlhej a pohnutej histórii Spojených štátov amerických. OKAMŽITE PREPUSTITE RUKOJEMNÍKOV!“

Hamas prekrúca Trumpovu hrozbu

V reakcii na to hovorca Hamasu Basem Naim 3. decembra prostredníctvom amerického týždenníka Newsweek vyhlásil, že dohodu blokuje izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Obvinil ho, že „sabotoval“ všetky pokusy o dosiahnutie dohody. „Často sme boli blízko k podpísaniu dohody, ale kvôli jeho krutým činom a rozhodnutiam tieto dohody zlyhali.“

Hovorca Hamasu prekrúca Trumpovu hrozbu a tvrdí: „Hamas chápe Trumpa tak, že jeho posolstvo je v skutočnosti primárne zamerané na Netanjahua a jeho vládu“.

Hamas tiež prostredníctvom iných mediálnych kanálov oznámil, že ak bude Izrael pokračovať vo vojenskej operácii v Gaze, „môže navždy prísť o rukojemníkov“, čím chcel Hamas ukázať, že sa nenechá zastrašiť.

Vedúci predstavitelia Hamasu utekajú

Pravda však môže byť iná: podľa informácií izraelskej spravodajskej stránky „Jewish News Syndicate“ (JNS) vedúci predstavitelia Hamasu, ktorí sa nachádzajú mimo pásma Gazy, utekajú do Turecka a Malajzie. Útočisko predstaviteľom Hamasu ponúklo aj Rusko.

Ďalšie izraelské médium „Kan News“ uvádza, že napríklad Chalíl al-Hajja sa usadil v Ankare. Kedysi bol zástupcom Yahya Sinwara, šéfa Hamasu v Gaze, ktorý bol zabitý 16. októbra.

Britská súkromná televízna stanica „Sky News Arabia“ 2. decembra informovala, že celé zostávajúce vedenie Hamasu spolu s rodinnými príslušníkmi opustilo svoje dlhoročné luxusné sídlo v Katare, štáte Perzského zálivu, a odišlo do „rôznych destinácií“.

Je známe, že vojenské krídlo Hamasu udržiava úzke vzťahy s fundamentálnym islamským štátom Malajzia minimálne od roku 2010. Ako uvádza JNS, Hamas v roku 2010 vyslal do tejto ázijskej krajiny pätnásť ľudí, aby sa tam školili v paraglidingu.

Palestínčania skutočne používali padáky počas invázie Hamasu do Izraela 7. októbra 2023. Malajzia neudržiava diplomatické vzťahy s Izraelom. Ako začiatkom novembra informoval arabský denník „The New Arab“, Malajzia pracuje na rezolúcii OSN o vylúčení Izraela z OSN. Ako dôvod uvádza izraelský zákaz činnosti humanitárnej organizácie UNRWA v pásme Gazy a prebiehajúci boj proti Hamasu.

Čo chce Trump?

Keďže Donald Trump nepovedal, čo vlastne znamená jeho hrozba, že zodpovední „zaplatia pekelnú cenu“, môžeme len špekulovať. Odborníci na Blízky východ však predkladajú možnosti, ktoré zostavila newyorská tlačová agentúra „Jewish Telegraphic Agency“ (JTA).

Vylučuje sa možnosť, že by bol Trump pripravený poslať amerických vojakov do pásma Gazy, ak sa Hamas odmietne vzdať svojho posledného tromfu – rukojemníkov. S Trumpom v Bielom dome USA aj tak opäť vstúpia do fázy odpútania sa od svetových konfliktov; Trump sa usiluje ukončiť vojny a dosiahnuť rozmach domácej ekonomiky

Ako teda môže Trump prinútiť Hamas, aby sa vzdal? Väčšina významných vodcov Hamasu je už mŕtva alebo utiekla do zahraničia. Po Sinwarovom zabití izraelskými jednotkami Hamas nevymenoval nástupcu svojich zvyšných bojovníkov v pásme Gazy.

Jonathan Schanzer, viceprezident washingtonského think tanku „Defence of Democracies“, je presvedčený, že USA by mohli uvaliť sankcie na tie krajiny, ktoré poskytujú útočisko a finančnú podporu zvyšným vodcom Hamasu, vrátane Turecka. Okrem toho „zatiaľ nebol vyvinutý plný tlak“ na Katar, ktorý donedávna tiež financoval a podporoval režim Hamasu.

Katar však prisľúbil, že požiada vodcov Hamasu, aby opustili Katar. Pokiaľ ide o Turecko, USA by mohli znížiť svoju rozsiahlu vojenskú prítomnosť. „Turci podporovali Hamas, a napriek tomu udržiavame veľmi citlivé zbrane a personál na leteckej základni Incirlik,“ upozorňuje Schanzer.

Aj J. Kimball, americký expert na boj proti terorizmu, sa vo vyhlásení pre JTA domnieva, že USA by teraz mohli „vyvíjať tlak na stúpencov Hamasu. To „skomplikuje“ vzťahy „najmä s Tureckom“. „Turecko predstavuje oveľa väčšiu výzvu, najmä kvôli členstvu v NATO,“ domnieva sa Kimball. „Existujú však posolstvá, ktoré možno odovzdať tureckému vedeniu, aby pochopilo úlohu, ktorú musí zohrať.“

Experti však tiež pripúšťajú, že aj keď Trump „utiahne kohútiky“ tým krajinám, ktoré prijali vodcov Hamasu, stále nie je jasné, či by teroristická skupina zmenila kurz a rukojemníkov prepustila. Otázkou zostáva, či Hamasu „na tom v tejto chvíli ešte naozaj záleží“.

Neopakujte Obamove chyby

Je však tiež jasné, že Donald Trump bude musieť po svojich zlovestných hrozbách robiť kroky najneskôr po 20. januári 2025. Inak by stratil dôveryhodnosť a rešpekt v blízkovýchodnom regióne, podobne ako Barak Obama.

Bývalý prezident Obama podľa vlastných slov v auguste 2012 vytýčil „červenú líniu“ občianskej vojny v Sýrii: ak by sýrsky vládca Bašár al-Asad použil chemické zbrane proti vlastnému ľudu, nasledovala by reakcia. V decembri 2012 nasledoval útok jedovatým plynom v Homse, ktorý uskutočnila sýrska armáda. Napriek Obamovej hrozbe sa nič nestalo.

Pôvodný článok

Prečítajte si aj