Gigabaterkáreň v Šuranoch: kontroverzné pozadie čínskeho Gotionu a slovenského Inobatu
Gigabaterkáreň plánovaná v Šuranoch sa stáva jednou z najväčších priemyselných investícií na Slovensku, no jej pozadie vyvoláva množstvo otázok. Projekt, ktorý má od roku 2026 vytvárať tisíce pracovných miest, spája dve firmy – slovenský Inobat a čínsky Gotion, pričom obe čelia kritike z rôznych dôvodov. Zatiaľ čo Inobat má blízke väzby na politické špičky a štátne financovanie, Gotion je spájaný s environmentálnymi problémami, vysoko pravdepodobným vplyvom Čínskej komunistickej strany a rizikom národnej bezpečnosti Slovenska.
Od nového roka sa má začať výstavba gigabaterkárne pri meste Šurany. Celý komplex zaberie územie s rozlohou 540 hektárov s tým, že zhruba 375 hektárov bude tvoriť plocha priemyselného parku a 165 hektárov bude plocha územia, cez ktoré povedú inžinierske siete nevyhnutné na prevádzku parku. V novej fabrike by malo vzniknúť viac ako 2220 pracovných miest pri plnom využití kapacity výroby. Viac ako tri štvrtiny pracovných miest budú vyhradené operatívnemu personálu a zvyšok bude tvoriť vysokokvalifikovaný personál, ako sú vedeckí pracovníci, inžinieri a manažment. Ďalších 350 pracovných miest by malo vzniknúť v subdodávateľskom parku. Spustenie výroby sa očakáva v roku 2026.
Celý priemyselný komplex postaví firma GIB EnergyX Slovakia. Firmu tvoria dva subjekty – čínsky Gotion (80 % podiel) a slovenský Inobat AUTO (20 % podiel). V tomto článku si oba subjekty bližšie predstavíme.
Slovenská firma INOBAT
Spoločnosť Inobat má sídlo v Bratislave a výrobu batérií momentálne prevádzkuje vo Voderadoch. Je to prvá firma, ktorá vyrába batérie do elektromobilov s pečiatkou „made in Slovakia“. Vznikla v septembri 2019 a na svojej webstránke uvádza, že know-how jej poskytli inžinieri čínskej firmy Wuxi Lead.
Poslanec Jozef Hajko (KDH) poukázal na skutočnosť, že Inobat má politické pozadie, keďže v jej predstavenstve sa nachádza meno Vazila Hudáka. „Je to človek, ktorý bol ministrom za vlád Smeru. Štátny tajomník bol na ministerstve financií a potom minister hospodárstva. To znamená, je tam politické pozadie. Navyše, táto spoločnosť už dostala v minulosti podporu 35 miliónov na rozvoj svojho biznisu,“ povedal na tlačovej konferencii.
Pozadím firmy Inobat sa vo svojom videu zaoberá aj aktivista Miro Heredoš z občianskeho združenia Voľná zóna. Uviedol, že už v roku 2017 dnešný eurokomisár pre obchod a hospodársku bezpečnosť Maroš Šefčovič (vtedy eurokomisár pre energetiku) založil Európsku batériovú alianciu. Rok nato na stretnutí GLOBSEC vo Vysokých Tatrách oznámil Šefčovič spoločne s dnešným guvernérom Národnej banky Slovenska Petrom Kažimírom (vtedy ministrom financií za Smer-SD) a bývalým ministrom hospodárstva a podpredsedom samotného GLOBSECu Vazilom Hudákom (Smer-SD) vznik jej slovenskej odnože – Slovenskej batériovej aliancie. O niekoľko mesiacov neskôr vznikla firma Inobat. Založili ju už spomínaný Hudák s Mariánom Bočekom.
Heredoš poznamenáva, že Hudák bol zároveň aj viceprezidentom Európskej investičnej banky. Banka onedlho Inobatu pridelila pôžičku prostredníctvom tvz. strategického akčného plánu EÚ pre batérie. Rovnako aj Šefčovič firme Inobat odporučil uchádzať sa o finančnú pomoc od EÚ, teda od Európskej investičnej banky.
„Z Európskej investičnej banky (EIB) odišiel Hudák ku koncu októbra 2019. O osem mesiacov neskôr, v júli 2020, vstúpil do dozornej rady InoBatu, čím porušil etický kódex EIB. Dvanásť mesiacov sa totiž mal zdržať aktivít, ktoré by mohli byť vnímané ako konflikt záujmov,“ píše Investigatívne centrum Jána Kuciaka (ICJK). Podľa ICJK mal počas obdobia „cooling-off period“ proaktívne informovať ECC (Etickú komisiu banky) o všetkých potenciálnych menovaniach/zamestnaniach, ktoré by mohli spôsobiť skutočný, potenciálny alebo zdanlivý osobný konflikt záujmov, čo však nespravil.
Heredoš vo videu uvádza, že niekoľko mesiacov po založení firmy sa v roku 2019 vtedajší minister hospodárstva Peter Žiga (vtedy Smer-SD, dnes Hlas-SD) rozhodol podpísať s Inobatom memorandum o postavení baterkárne na Slovensku. O ďalších niekoľko mesiacov v roku 2020 vláda na základe návrhu ministra financií Ladislava Kamenického (Smer-SD) pridelila Inobatu dotáciu 5 miliónov eur.
Kvôli pandémii sa výstavba baterkárne musela zastaviť, konštatuje Heredoš. Firma však podľa neho bola naďalej štátom podporovaná. Uvádza, že minister dopravy Andrej Doležal (SME rodina) vyplatil Inobatu v roku 2022 nenávratný finančný príspevok v hodnote takmer 24 miliónov eur.
Po posledných voľbách výstavba baterkárne začala byť opäť prioritou vlády. Už mesiac po prevzatí moci podpísal premiér Robert Fico (Smer-SD) s ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou (Hlas-SD) memorandum s firmou GIB EnergyX Slovakia. Ako už bolo spomenuté vyššie, tvoria ju dva subjekty – čínska firma Gotion (80 %) a slovenská firma Inobat AUTO (20 %). Členmi predstavenstva slovenského subjektu sú Boček, Hudák a bývalý CEO automobilky Aston Martin Andrew Palmer. Od vlády čínsko-slovenská firma následne dostala mimoriadne vysoké dotácie – cez 344 miliónov eur – na výstavbu baterkárne v Šuranoch.
„Robert Fico ani vláda nebudú nikdy vo veci baterkárne počúvať odpor občanov, pretože sa tu jedná o vyšší záujem osôb, ktoré sú na pozadí Smeru a ktoré túto investíciu plánovali už dlhé roky,“ skonštatoval Heredoš.
„Je to v poriadku, keď sa exminister (Hudák) angažuje týmto spôsobom na úkor celého Slovenska? Komu vlastne táto investícia prospieva – vybraným ľuďom alebo občanom celej Slovenskej republiky?“ pýtal sa na tlačovej konferencii poslanec Hajko.
Čínska firma GOTION
Čínska spoločnosť Gotion High-Tech, ktorá má projekt v Šuranoch realizovať, sídli v meste Hefei v provincii Anhui. Okrem toho má pracoviská vo viacerých ďalších čínskych mestách vrátane Šanghaja. Svoje zahraničné pobočky uvádza v Japonsku, Singapure, Nemecku, v Kalifornii a Ohiu v USA. Firmu založil v roku 2006 Li Zhen. Gotion má v zahraničí kontroverzné renomé. Spoločnosť už v minulosti čelila viacerým kauzám a obvineniam z environmentálnej oblasti, ako aj vo veciach pracovných podmienok a etických otázok.
Medializované sú tiež väzby firmy na Čínsku komunistickú stranu. Protesty proti založeniu baterkárne sa odohrali napríklad v americkom štáte Michigan. Občania neprotestovali len kvôli dopadu na životné prostredie, ale aj z dôvodov národnej bezpečnosti.
„Si Ťin-pching sa postavil do čela vojensko-obchodnej fúzie, čo v podstate hovorí, že všetko, čo sa týka biznisu s Čínou, má vojenské implikácie a vyhradzuje si právo získavať a využívať všetky nadobudnuté informácie. To skutočne všetky takéto partnerstvá veľmi spochybňuje,“ povedal americký kongresman John Moolenaar (R-Mich).
Podľa Molenaara majú najvyšší predstavitelia Gotionu úzke vzťahy s ČKS, ktorej sú aj sami členmi, rovnako ako stovky ďalších zamestnancov. Uviedol, že čelní predstavitelia firmy sa pravidelne stretávajú s najvyššími predstaviteľmi ČKS.
V stanovách firmy dokonca stojí: „Spoločnosť by mala zriadiť stranícku organizáciu a vykonávať stranícke aktivity v súlade s Ústavou Čínskej komunistickej strany. Spoločnosť by mala zabezpečiť nevyhnutné podmienky pre výkon straníckych aktivít.“
V septembri 2023 republikánsky senátor Marco Rubio (aktuálne Donaldom Trumpom nominovaný na ministra zahraničných vecí) s ďalšími republikánmi z viacerých štátov USA poslali list ministerke financií Janet Yellenovej, v ktorom vyzvali Výbor pre zahraničné investície v Spojených štátoch, aby prehodnotil väzby spoločnosti Gotion na ČKS a aby bola firma Gotion v USA podrobená bezpečnostnej previerke.
„Li Zhen, zakladateľ a predseda spoločnosti, je členom Federácie priemyslu a obchodu provincie Anhui, ktorá je súčasťou systému Jednotného frontu ČKS a prijíma pokyny od ČKS. Jeho syn Li Chen, ktorý je zároveň generálnym riaditeľom spoločnosti Guoxuan (iné meno pre Gotion), je členom Čínskeho ľudového politického poradného zhromaždenia okresu Baohe, ktorý je poradným orgánom ČKS,“ uviedli v liste.
V novembri 2024 ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť USA zaradilo na čiernu listinu dvoch hlavných subdodávateľov firmy Gotion (Xinjiang Nonferrous a Xinjiang Joinworld). Obe firmy sídlia v neslávne známej provincii Sin-ťiang, kde dochádza k nútenej práci miestneho ujgurského etnika. Presne z tohto dôvodu boli obe firmy (taktiež naviazané na ČKS) zaradené na čiernu listinu.
Kanadský expert na Čínu a bývalý diplomat v Pekingu Charles Burton upozornil, že „žiadny čínsky priemyselný podnik neexistuje nezávisle od čínskeho štátu jednej strany…“
„Všetky čínske nadnárodné podniky sú plne integrované do stranícko-štátneho, korporátneho, vojenského a bezpečnostného aparátu ČĽR [Čínskej ľudovej republiky], pretože, ako povedal generálny tajomník strany Si Ťin-pching… strana riadi všetko,“ vysvetlil.
Podľa Burtona by každá zahraničná investícia z Číny mala podliehať „najprísnejšiemu“ testu národnej bezpečnosti bez ohľadu na sektor a na to, či ide o štátny alebo súkromný subjekt. Akékoľvek duševné vlastníctvo, ku ktorému čínsky podnik získa prístup prostredníctvom investície do zahraničného partnera, „bude, samozrejme, tajne prevedené kanálmi čínskej komunistickej strany“. Režim potom využije túto technológiu na presadzovanie svojich vlastných záujmov, uviedol Burton.
Tiež spomenul príklad telekomunikačného gigantu Huawei. Táto spoločnosť „sa neoznačuje za čínsky štátny podnik, ale, podobne ako všetky inštitúcie v Čínskej ľudovej republike, aj jej organizačná schéma naznačuje, že pri rozhodovaní má prednosť pobočka Čínskej komunistickej strany pred predstavenstvom spoločnosti Huawei“, skonštatoval.
