Český horolezec opísal, ako prebiehal neúspešný boj o život O. Húserku v Himalájach
Slovenský horolezec Ondrej Húserka zahynul koncom októbra v Himalájach. Nešťastie sa stalo potom, čo s českým kolegom Marekom Holečkom úspešne vystúpili na nepálsku sedemtisícovku Langtang Lirung. Potom, čo mu Holeček už nedokázal pomôcť, nasledovalo vyslobodzovanie Ondrejovho tela z diery, v ktorej po páde ostalo. Počas prvého dňa bolo hľadanie neúspešné. Následne sa nepálsky tím na miesto vrátil a s Holečkovou pomocou akciu úspešne dokončil. Čo sa v rozhodujúcich chvíľach dialo a ako bojoval o Ondrejov život, vyrozprával český alpinista vo videu pre Plus 7 dní.
Všetko sa zbehlo veľmi rýchlo pri zostupovaní z vrcholu. Holeček počas Ondrejovho zlaňovania na dno trhliny naraz započul nepríjemný zvuk. „Ja som vedel, že je zle,“ povedal v rozhovore.
Nasledoval náraz, pričom Ondreja stratil z dohľadu. Ten spadol do trhliny a zmizol. Holeček sa na neho pokúšal volať, ale odpoveď neprichádzala. Po čase sa však Ondrej ozval. „Takže som vedel, že žije, že je nejaká nádej,“ povedal český alpinista.
Holeček za ním zlanil a podľa vlastných slov bol do piatich minút na mieste. Avšak stále ho nevidel. Chodil po dne trhliny a nemohol ho nájsť. Napriek tomu ho mohol počuť. „Potom som našiel takú vykvapkanú rúru, ktorá zase viedla šikmo. Tam som sa plazil, až som úplne stratil svetlo. Bola tam totálna tma,“ opísal Holeček.
Preplazil sa na dno úzkej diery a tam podľa hmatu našiel Ondrejovu ruku. Začal sa dlhý boj o Ondrejov život. „Hovoril som si: je to dobré. Je živý, máme šancu s tým niečo urobiť. Ale ten boj bol proste dlhý – 4 hodiny – a výsledok už všetci poznáte,“ skonštatoval Holeček.
Ondrej bol zakliesnený v diere dole hlavou a nedokázal sa pohnúť. Holeček v tme nahmatal nôž, ktorý mal v náprsnom vrecku a začal rozrezávať jeho batoh, aby sa k nemu dostal a vyslobodil ho. „Rozrezal som batoh a začal som z neho vyhadzovať veci. Keď som vyhadzoval tie veci, tak som narazil na jeho čelovku. Ja som žiadnu nemal. Zlanil som zhora a tam bolo ešte denné svetlo, ale v tej diere bola tma,“ opísal.
Rozsvietil si čelovku a darilo sa mu Ondreja postupne uvoľňovať. Vysvetlil, že to trvalo približne 2 hodiny, pokiaľ sa mu ho vôbec podarilo otočiť. Snažil sa ostať pozitívny a pracoval na jeho vyslobodení. Pobyt vo vnútri ľadovca si však začal vyberať svoju daň. Uvedomil si, že má premrznuté a takmer paralyzované ruky. Ostať dnu by sa rovnalo istej smrti. „Hovoril som mu, že to musíme nejako rozhýbať. Videl som, že nemá žiadnu zlomeninu. Na dotyk nereagoval, že by ho niečo bolelo. Vedel som, že ho musím nejako aktivovať, aby sme odtiaľ vypadli, lebo tam sme na život nemali ani jeden šancu. Možno jednu noc…“ povedal.
Holeček uviedol, že v tom čase sa s ním Ondrej ešte stále rozprával. Na povrchu mu netiekla krv, bol iba odretý. Stále veril, že sa odtiaľ spoločne dostanú. Všetko sa však otočilo v momente, keď zistil, že Ondrej má poranenú chrbticu. „To som vedel, že v tú danú chvíľu, ja ho z toho tubusu nedostanem. Na to som nemal ani silu ani prostriedky,“ skonštatoval.
Od tohto momentu začal Holeček robiť kroky na to, aby sa teoreticky mohol Ondrej ešte zachrániť. Obliekol ho do spacáka, najviac ako to bolo možné. V úzkej diere bola manipulácia veľmi zložitá. „Dal som na neho bundu, dokonca opačne, ale už som to nechcel prerábať. Dal som ho tak, aby bol schopný ešte jednu noc prežiť. A ja už som musel ísť hore,“ povedal.
Avšak vo chvíľach, keď Holeček dokončoval Ondrejove obliekanie, videl, že prestáva reagovať. Nasledoval ten najhorší scenár. Skôr než všetko dokončil, Ondrej zomrel. „Bolo to bez nejakého rozlúčenia… Bol to postupný útlm, ktorý prišiel. Asi to bolo tým krvácaním v hlave. Tam došlo k nejakému vypnutiu. A ďalšie slová – nič tam také nebolo,“ povedal so slzami v očiach.
Potom Holeček vyliezol z diery, čo bolo komplikované, keďže mu zmrzli laná. Prespal hneď vedľa trhliny. Ako vraví, sústredil sa iba na veci, aby si zachránil život. „Niekto ma bude podozrievať, že som necitlivý. Ale ja som bol v tej danej chvíli už ôsmy deň v akcii a bol som masívne unavený. Mal som už o 12 kíl menej svojej svalovej hmoty. Ja som normálne spal. Znie to hrozne, ale je to tak,“ skonštatoval.
Ráno odoslal smutnú správu Ondrejovej priateľke a čo najrýchlejšie odišiel z dôvodu vysokej pravdepodobnosti pádu lavíny alebo veľkých kameňov. Český alpinista predtým tiež kontaktoval svojich priateľov v najbližšom meste, ktorí vybavili drony a helikoptéru, avšak v obrovskom ľadovcom labyrinte ich neboli schopní detekovať. Holeček na mieste nechal spacák, aby lokalitu vedeli neskôr presne nájsť. Do najbližšej civilizácie schádzal ešte asi 13 hodín.
Uviedol, že až potom, čo prišiel do mesta, si mohol dovoliť povoliť zo sústredenia a dať priestor svojim emóciám a vyplakať sa. „Na tom nie je nič zlé. Je to niečo, čo potrebujeme uvoľniť,“ povedal.
Na ďalší deň sa helikoptérou so záchranárskym tímom na miesto vrátil, aby si lokalitu, kde Ondrej je, poriadne zaznačili. Holeček výrazne prispel k vyprosteniu Ondrejovho tela a vďaka jeho navigovaniu ho záchranný tím dokázal lokalizovať.
„Zachrániť som ho nedokázal – to je jediné. Ale v ostatných veciach mám úplne čisté svedomie. A keď mi niekto vyčíta, že sa zasmejem, ja sa budem smiať, na smiechu nie je nič zlé. Život beží ďalej a že som neprejavoval z ich pohľadu nejakú rádoby úctu, ja ju prejavujem stále, dokonca tú bolesť si odtiahnem celým svojím životom. Ale prečo by som ju mal expresne prehrávať niekomu, koho nepoznám, iba preto, že si to želá. Nie. Ja idem ďalej. Môj život je o tom, že ho mám prežívať a nie utopiť sa v slzách,“ povedal.
Holeček si myslí, že výstup, ktorý s Ondrejom uskutočnili, patrí celkovo medzi najlepšie výstupy uplynulého roka. Podľa neho bol Ondrej Húserka potenciálny líder nielen slovenského, ale aj svetového horolezectva. Prežili spolu sedem výnimočných dní, ktoré pokazil jeden chybný krok, skonštatoval.
Marek „Mára“ Holeček je český cestovateľ, filmový dokumentarista, spisovateľ, fotograf a najmä jeden z najúspešnějších horolezcov súčasnosti. Počas svojej kariéry dosiahol viacero významných prvovýstupov a za svoje výkony obdržal celý rad ocenení. V novembri dovŕšil 50 rokov, no horolezectvu sa plánuje naďalej venovať.
