Účastník vládnej cesty do Číny opísal pomery, za akých všetko prebiehalo a prečo ho exkurzia fabriky Gotion nepresvedčila
Na prelome októbra a novembra sa uskutočnila návšteva slovenskej delegácie Čínskej ľudovej republiky. Premiér Robert Fico zahraničnú cestu nazval „návštevou roku 2024“. Jedným z hlavných bodov programu bola exkurzia fabriky firmy Gotion, ktorá má od januára začať stavať svoju gigabaterkáreň pri Šuranoch. Plánovaná výstavba sa stretla s odporom miestnych občanov poukazujúcich na výrazné enviromentálne a bezpečnostné hrozby. Jeden z účastníkov exkurzie opísal, ako návšteva Číny prebiehala a vysvetlil, prečo exkurzia fabriky Gotion jeho negatívny názor na výstavbu baterkárne pri Šuranoch nezmenila.
Podľa štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Rastislava Chovanca odišla s premiérom do Číny najväčšia delegácia slovenských podnikateľov v histórii našej krajiny. Zúčastnil sa jej aj Igor Čvirik. Po návrate na Slovensko poskytol rozhovor pre portál Hlavné správy. Uviedol, že celá slovenská delegácia pozostávala z približne 85 členov – išlo o predstaviteľov vlády a samosprávy, odborníkov, podnikateľov, novinárov a niekoľkých obyvateľov Šurian a okolia.
Čvirik sa na zoznam cestujúcich dostal tak, že bol spomedzi obyvateľov žijúcich v Šuranoch a okolí „vylosovaný“. Podľa neho však niektorí účastníci boli vylosovaní zámerne. Išlo o tých, ktorí verejne nesúhlasia s výstavbou baterkárne pri Šuranoch a majú určitú schopnosť ovplyvniť verejnú mienku na Slovensku.
„Do poslednej chvíle som si aj myslel, že som bol medzi vylosovanými. Avšak v brožúrke, ktorú sme obdržali pred cestou, sme štyria účastníci vrátane mňa nemali napísané len, že „lokálna verejnosť“. Bolo tam uvedené „ako lokálny ovplyvňovateľ verejnej mienky“. To znamená, že prezentované to síce bolo ako vylosovanie, ale s vylosovaním to nemalo nič spoločné. Toto označenie mali presne tí štyria ľudia, ktorí verejne vystupujú proti baterkárni a proti spoločnosti Gotion. Tak tých akože vylosovali,“ vysvetlil.
Pobyt mal podľa neho slúžiť na to, aby nespokojných lokálnych občanov prostredníctvom rôznych materiálnych a nemateriálnych (zážitkových) benefitov presvedčili, aby s výstavbou baterkárne nakoniec súhlasili a ideálne svoju zmenu názoru potom prezentovali aj na Slovensku.
„Keď to mám fakt povedať, ako to naozaj bolo, tak budem parafrázovať film Slunce seno, kde to bolo presne povedané, že my ich z kraja hneď ožerieme a oni nám podpíšu všetko, čo chceme. Čo sa týka večerného programu a návštevy reprezentačných priestorov, tak to bolo proste čisto o tom, že alkohol tiekol potokom. Kopec ľudí sa tam poožieralo. Do rána pili a zabávali sa s čínskymi manažérmi,“ povedal. Podľa Čvirika, keď do Číny cestoval niekto, kto naozaj očakával fakty a pádne argumenty, nemohol byť presvedčený.
Ukázali len to, čo chceli
Slováci spoločne absolvovali prehliadku priemyselného parku Gotion High-tech na výrobu batérií v meste Hefei vzdialenom asi 400 km od Šanghaja. Dokopy videli vybrané časti dvoch výrobných hál. Podľa Čvirika im boli ukázané len reprezentačné priestory fabriky, aby sa spoločnosť predviedla v čo najlepšom svetle. Čvirik sa v rozhovore označil za človeka, ktorý má skúsenosti s technickými záležitosťami. Uviedol, že fabrika nepozostáva len z montážnych liniek, ale rovnako sa v nej pracuje s nebezpečnými rozpúšťadlami, plynom a ďalšími látkami. „Takže moje očakávanie boli také že… nám bude predstavená výroba a bude nám ukázaná aj realita, ale samozrejme k tomu nedošlo. Ukázali nám len tú bezpečnú časť výroby, ktorá je chemicky čistá,“ povedal.
Dodal, že ako nakladajú so surovinami, ako ich skladujú alebo recyklujú a čo sa deje v prípade nehôd, im ukázané nebolo. „Ja som ani nečakal, že nám ukážu túto špinavú časť výroby, pretože to by sami priznali, že áno, naozaj sú tam aj nebezpečné a ľudskému zdraviu škodlivé procesy,“ skonštatoval.
Predvádzať zahraničným návštevám len to najlepšie je dlhoročná taktika čínskeho komunistického režimu. V rozhovore pre Epoch Times Slovensko ju opísal aj ekonóm a autor analýzy ekonomickej spolupráce rôznych krajín sveta s Čínskou ľudovou republikou Lukáš Kudláček. „Väčšinou to skončí tak, že odíde delegácia do Číny. Sú veľmi dobre pohostení, prevedú ich pozlátkom Pekingu, Šanghaja, Veľkým čínskym múrom, atď. Dostanú veľa sľubov, vidia, že to tam krásne funguje, vidia mrakodrapy, high-tech, veľké firmy vyrábajúce čipy pre svetových technologických gigantov a sú z toho pochopiteľne okúzlení. Čína má veľmi vysokú úroveň technologickej zdatnosti na niektorých miestach. To, že im napríklad neukážu 700 miliónov Číňanov, ktorí žijú na hranici chudoby a v podstate živoria na vidieku, že im neukážu mestá duchov a nekompetentné infraštruktúrne projekty vo vlastnej krajine, je pochopiteľné,“ poznamenal.
Mestský poslanec po návrate domov zmenil názor
Prehliadka fabriky Gotion však bola dostatočná pre mestského poslanca, ktorý pôvodne hlasoval proti predaju pozemkov, na ktorých sa má postaviť baterkáreň pri Šuranoch. Bol to rozhodujúci hlas, prečo návrh na mestskom zastupiteľstve spočiatku neprešiel. Po návrate domov však už hlasoval za. Poslanec mal podľa Čvirika počas pobytu v Číne narodeniny. „Číňania mu tam usporiadali oslavu. Upiekli mu tortu s jeho menom, usporiadali mu banket a to je podľa mňa jedna z vecí, ktoré zmenili jeho nastavenie. Inými slovami, boli mu poskytnuté nefinančné benefity, ktoré dokázali zmeniť jeho hlas,“ uviedol.
Na začiatku 90-tych rokov vypracovala britská spravodajská agentúra príručku pre podnikateľov cestujúcich do Číny. „Buďte obzvlášť podozrievaví, keď vám budú lichotiť a príliš veľkoryso vás hostiť,“ píše sa v nej. „Západní občania sú najčastejšie cieľom dlhodobého nenápadného spracovávania, ktoré slúži na vytváranie „priateľov“. Tieto taktiky sú navrhnuté tak, aby vniesli do cieľovej osoby pocit záväzku, takže pre ňu bude obtiažne odmietnuť neodvratné žiadosti o protislužbu,“ dodáva príručka.
S miestnymi neprišli do kontaktu
Čvirik zhruba opísal kontext, v akom celá návšteva Číny prebiehala. Okamžite po príchode boli všetkým slovenským novinárom zabavené kamery, fotoaparáty, teleobjektívy a akákoľvek iná technika. Ponechali im len mobilné telefóny. „Ťažko povedať, prečo. Podľa môjho názoru dôvody boli také, že s novinárskou technikou dokážete na väčšie vzdialenosti aj zoomovať a dokážete natáčať aj na väčšie vzdialenosti v dobrej kvalite,“ ozrejmil Čvirik.
Ubytovaní boli v hoteli priamo v areáli spoločnosti Gotion. Na margo voľného pohybu mimo hotela boli Slováci dopredu upozornení, že sa z bezpečnostných dôvodov neodporúča. Na každom kroku ich sprevádzali Číňania. „Človek sa nemohol pohybovať po meste, kam chcel, nemohol sa ísť pozrieť, kam chcel, všade bol sprevádzaný týmito pridelenými ľuďmi. Ťažko povedať, či boli pridelení vládou alebo spoločnosťou, ale proste čínski ľudia, ktorí dohliadali na dodržiavanie týchto pravidiel,“ uviedol.
S miestnymi zamestnancami sa nedostali do kontaktu vôbec. V továrni ich sprevádzali na to určení pracovníci a obyčajných zamestnancov počas práce nemohli rušiť. Rovnako to bolo aj s miestnymi obyvateľmi. „Celé to prebiehalo tak, že pred hotelom sme všetci nasadli do štyroch autobusov a tieto štyri autobusy zastali až rovno pred výrobnou halou továrne. V žiadnom prípade sa nedalo kontaktovať alebo spýtať sa niečo obyvateľov žijúcich v okolí továrne. Ani tých, ktorí tam bývajú, ani ľudí na ulici. Pretože sme boli buď non-stop v autobuse, alebo už v konkrétnej výrobnej hale,“ uzavrel Igor Čvirik.
