Orbán schválil dohodu o vydávaní osôb z Maďarska späť do Číny
Čína v posledných desiatich rokoch zintenzívnila svoje úsilie o uzavretie dohôd o vydávaní osôb. V EÚ si Peking pravdepodobne našiel ďalšieho partnera vo Viktorovi Orbánovi. To všetko sa deje napriek medzinárodnej kritike porušovania ľudských práv v tejto komunistickej krajine.
Maďarský premiér Viktor Orbán schválil uzavretie zmluvy o vydávaní osôb medzi Maďarskom a Čínskou ľudovou republikou, ako v pondelok 25. novembra informoval maďarský úradný vestník „Magyar Közlöny“.
Maďarská tlač zdôrazňuje význam dohody vzhľadom na skutočnosť, že v Maďarsku v súčasnosti žije viac ako 18 000 čínskych štátnych príslušníkov. Dohoda v sebe skrýva aj riziká z hľadiska ľudských práv Číňanov žijúcich v krajine. Orbánovo rozhodnutie už bolo z tohto dôvodu v tlači kritizované, ale politické osobnosti sa k nemu zatiaľ nevyjadrili.
Maďarská dohoda však v žiadnom prípade nie je novinkou. Od roku 2024 podpísala Čína bilaterálne zmluvy o vydávaní osôb s viac ako 59 krajinami sveta, z ktorých 45 ratifikovala. Zmluvy o extradícii s Pekingom majú aj Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Taliansko, Grécko, Litva, Rumunsko a Bulharsko. Európske súdy však v poslednom čase začali žiadosti Číny o vydanie zamietať na základe medzinárodnej zásady zákazu posielania osôb späť do krajiny pôvodu.
Dlhodobo plánované? 18 dohôd s Pekingom
Dohodu medzi Pekingom a Budapešťou formálne navrhol v Maďarsku tento týždeň len minister spravodlivosti po dohode s ministrom zahraničných vecí. Po Orbánovom podpise sa môžu začať prípravné rokovania a vypracovanie dohody.
Podľa správ z tlače sa však dohoda o vzájomnom vydávaní osôb s Orbánom mohla dohodnúť už počas návštevy čínskej hlavy štátu Si Ťin-pchinga v Budapešti v máji tohto roku. Medzi oboma krajinami bolo vtedy podpísaných osemnásť dohôd. Ich presný obsah však nebol zverejnený. Rádio Slobodná Európa však uverejnilo podrobnú správu s odvolaním sa na čínske zdroje. Údajne ide o infraštruktúrne projekty a podporu investícií, finančné dohody, spoluprácu v jadrovom sektore, vývoz čerešní a krmiva pre zvieratá, ako aj podporu propagandy.
Si Ťin-pching vo svojom prejave na záver návštevy maďarského hlavného mesta uviedol, že s Maďarskom podpísal komplexnú dohodu o strategickom partnerstve. Uviedol tiež, že Peking podporuje Budapešť v tom, aby zohrávala väčšiu úlohu vo vzťahoch medzi Čínou a EÚ.
Dlhá ruka Pekingu v Európe
Podľa nedávnej správy španielskej mimovládnej organizácie Safeguard Defenders Čína za posledných desať rokov sústredila svoje úsilie o vydávanie osôb na Európu. Odráža sa to v „značnom počte novo podpísaných a ratifikovaných zmlúv o vydávaní a úspešných žiadostí o vydanie“.
Od nástupu Si Ťin-pchinga k moci a od spustenia takzvanej kampane „Hon na líšku“ na stíhanie utečencov v roku 2014 Čína uskutočnila približne 70 pokusov o vydanie takmer 400 osôb. Podľa analýzy skupiny pre ľudské práva sa väčšina z nich nachádzala v Európe.
Čínsky systém trestného súdnictva je však spojený s mnohými problémami. Mimoriadne kritická je aj situácia v oblasti ľudských práv v krajine. Už desaťročia hrozí ľuďom za ich svedomie a politické presvedčenie mučenie a smrť. Okrem Ujgurov a Tibeťanov patria medzi postihnuté skupiny aj praktizujúci Falun Gongu a v posledných rokoch čoraz častejšie aj demokratickí aktivisti v Hongkongu.
Žiadosti Číny o vydanie boli niekoľkokrát zamietnuté
Aj v prípade existujúcej zmluvy o vydávaní osôb nie je vždy možné alebo povolené vydať osobu do Číny. Podľa Dohovoru OSN proti mučeniu a Ženevského dohovoru o utečencoch sa v medzinárodnom práve uplatňuje zásada zákazu vrátenia osoby späť do krajiny, v ktorej jej hrozí mučenie alebo iné závažné porušovanie ľudských práv.
V poslednom čase preto európske súdy niekoľkokrát zamietli žiadosti Číny o vydanie. Konkrétne išlo o prípad taiwanského občana, ktorý sa na Európskom súde pre ľudské práva odvolal proti svojmu vydaniu z Poľska do Číny. Súd žiadosti vyhovel v októbri 2022 (s účinnosťou od 30. januára 2023). Podľa ochrancov práv by toto rozhodnutie teraz mohlo znamenať, že európske krajiny nebudú môcť vykonávať žiadne ďalšie vydania do Číny.
Max Lucks, poslanec nemeckého Bundestagu a zástupca Zelených vo Výbore pre ľudské práva a humanitárnu pomoc, vtedy pre Der Spiegel povedal: „Tento rozsudok je historický a opäť dokazuje význam Rady Európy pre ochranu ľudských práv.“ Zmluvy o vydávaní osôb s Čínou sa musia pozastaviť v celej Európe, pokračoval Lucks. Poslanec tiež vyzval ministerstvá spravodlivosti všetkých 46 členských štátov Rady Európy, aby nepovolili žiadne ďalšie žiadosti o vydanie z Číny.
