Čo budú Trumpove clá znamenať pre EÚ?
Podľa analytikov má Európa možnosť buď potenciálne clá od Trumpa zmierniť, alebo sa im dokonca aj vyhnúť.
Zatiaľ čo odborníci sa rozchádzajú v názore na to, ako by 27 členov Európskej únie (EÚ) malo reagovať na zavedenie ciel zo strany nastupujúcej administratívy novozvoleného prezidenta Donalda Trumpa, zhodujú sa v tom, že starý kontinent bude musieť urobiť politické a ekonomické úpravy, aby zabránil zhoršeniu svojej situácie.
Robert Tyler, hlavný politický poradca v bruselskom think-tanku New Direction, verí, že existujú spôsoby, ako môžu európske národy zostať s novým prezidentom „zadobre“, avšak bude to vyžadovať flexibilitu, ktorá im v posledných rokoch do značnej miery chýbala.
Tyler pre The Epoch Times povedal, že pokiaľ ide o vzťahy so Spojenými štátmi, prvou veľkou zmenou pre EÚ bude skôr politický ako ekonomický posun.
„Trump sa viac zaujíma o spoluprácu s jednotlivými členskými štátmi EÚ ako s EÚ samotnou. Videli sme to počas poslednej administratívy,“ povedal Tyler. „Videli sme, že s rozvojom vecí, ako je napríklad Iniciatíva troch morí, sa kládol väčší dôraz na myšlienku pracovať mimo štruktúr EÚ a uzatvárať obchodné dohody v oblastiach, ktoré EÚ nemá v kompetencii, najmä v oblasti dovozu energie, napríklad so skvapalneným zemným plynom.“
Iniciatíva troch morí je fórum trinástich členských štátov EÚ nachádzajúcich sa medzi Baltským morom na severe, Jadranským morom na západe a Čiernym morom na východe v strednej a východnej Európe. Cieľom je vytvoriť regionálny dialóg o spoločných otázkach týkajúcich sa týchto krajín. Prezident Trump iniciatívu v minulosti výrazne podporil a vystúpil aj na výročnom summite organizácie v Poľsku v roku 2017. Členmi sú aj Slovensko a Česká republika.
V októbri počas svojej kampane v Pensylvánii Trump pred svojimi priaznivcami EÚ varoval, že ak bude obchodná nerovnováha pokračovať, bude to mať následky.
„Neberú naše autá. Neberú naše farmárske produkty. Avšak oni v Spojených štátoch predávajú milióny a milióny áut. Nie, nie, nie, budú musieť zaplatiť veľkú cenu,“ povedal.
Navrhol zaviesť clá v rozsahu od 60 % do 100 % na čínsky dovoz a univerzálne clo do 20 % na dovoz z iných krajín.
Sebestyen Geza, vedúci Centra hospodárskej politiky na Kolégiu Mateja Korvína a docent na Korvínovej Universite v Budapešti v Maďarsku, pre The Epoch Times povedal, že je vysoko pravdepodobné, že nová administratíva vo Washingtone využije hrozbu ciel za rokovacím stolom, a nemusí ich ani predstavovať, keďže Trump túto stratégiu použil už predtým.
„V roku 2018 Donald Trump pohrozil zavedením ciel na európske automobily, ak EÚ nezníži obchodné prekážky a nezvýši dovoz americkej sóje a skvapalneného zemného plynu,“ povedal Geza. „V nasledujúcom roku oznámil plány na zvýšenie ciel na všetok mexický import, aby prinútil Mexiko prijať prísnejšie opatrenia proti nelegálnym imigrantom. Keď dosiahol svoje ciele, clá boli pozastavené.“
Tyler varoval, že ak sa EÚ dostane do colnej vojny s Washingtonom, bolo by to pre jej 27 členov “pomalá, ale istá smrť”.
„EÚ je oveľa viac závislá od exportu do USA ako od dovozu vecí z USA, pričom najväčšími porazenými by boli krajiny ako Holandsko, Francúzsko a Nemecko,“ povedal. „Najväčší úder by dostali odvetvia ako automobilový priemysel a priemysel s bielou technikou do domácnosti, ktoré sa zvyčajne vyrábajú v strednej a východnej Európe.”
Tyler tiež poznamenal, že spotrebitelia v Európe už teraz platia dosť vysoké ceny, čo znamená, že ktorákoľvek z ďalších taríf by na trh starého kontinentu pôsobila „výrazne inflačne“.
Constantinos Saravakos, vedúci výskumu ekonomického think-tanku KEFIM so sídlom v Aténach a člen Informačného centra pre európsku politiku (EPICENTER), skonštatoval, že by bolo rozumné, keby EÚ zmenšila svoju závislosť od USA a hľadala dohody o voľnom obchode nielen s Washingtonom, ale aj s inými krajinami a ekonomickými oblasťami po celom svete.
„Európska závislosť od USA sa stáva čoraz problematickejšou, čo mení aj celú globálnu situáciu aj tradičnú úlohu, ktorú USA zohrávajú ako regulačný štandard pre Európu,“ uviedol Saravakos pre The Epoch Times.
Môže sa EÚ vyhnúť Trumpovým clám?
Tyler uviedol, že trh sa od posledného obdobia, keď bol Trump pri moci, výrazne zmenil. Po tom, čo sa Európa z veľkej časti odrezala od ruského skvapalneného zemného plynu (LNG) v dôsledku vojny na Ukrajine, je jej dopyt po americkej energii výrazne vyšší.
Povedal, že to pomôže nielen vyhladiť vzťahy s Washingtonom, ale zníži to aj náklady na energie v Európe, ktoré sú jednou z najväčších príčin inflácie na kontinente.
Zdá sa, že Tyler súhlasí s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou.
Na otázku, ako by sa po neformálnom stretnutí lídrov EÚ v Budapešti v Maďarsku vyhla Trumpovým clám, Von der Leyenová povedala, že keďže členské štáty stále nakupujú značné množstvá ruského skvapalneného zemného plynu, môžu zvážiť jeho nahradenie americkým plynom, „ktorý je to pre nás lacnejší a znižuje ceny našich energií.“
Tyler tiež odporučil EÚ prehodnotiť svoje postupy pri obstarávaní zbraní, aby sa zavďačila novému režimu vo Washingtone.
Namiesto toho, aby sa EÚ sústredila na vývoj zbraní európskej výroby, ako je stíhačka Eurofighter Typhoon, EÚ by mala členským štátom zjednodušiť nákup „bežných“ zbraní z Ameriky, povedal Tyler.
„Toto by Trumpovu administratívu presvedčilo dvoma spôsobmi,“ povedal. „Po prvé, nákupom od Američanov by sa zabezpečili americké pracovné miesta, a hlavne po druhé, ukázalo by sa, že Európa to myslí s obranou opäť vážne, čo je jedna z ďalších Trumpových výhrad, najmä pokiaľ ide o NATO.“
Saravakos má iný názor a tvrdí, že EÚ by mala znížiť svoju závislosť od Spojených štátov, pretože Brusel nemá kontrolu nad tým, čo sa vo Washingtone deje.
„Extrémny politický vývoj v rámci EÚ aj mimo nej môže brániť hospodárskemu rastu, keď sa spolieha na faktory, ktoré sú mimo kontroly vedenia EÚ,“ povedal.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
