Lekcie dlhovekosti od 256-ročného muža
Podľa legendy bol Li Qing Yun (1677 – 1933) lekár čínskej medicíny, bylinkár, majster čchi-kungu a vojenský taktický poradca. Hovorí sa, že žil počas vlády deviatich cisárov dynastie Qing a dožil sa 256 rokov.
Jeho nekrológ z mája 1933 v časopise Time s názvom „Korytnačka – holub – pes“ odhalil Liove tajomstvá dlhovekosti: „Zachovávajte si tiché srdce, sedávajte ako korytnačka, chodievajte svižne ako holub a spite ako pes.“
Hovorí sa, že pán Li mal dosť nezvyčajné zvyky. Nepil tvrdý alkohol ani nefajčil a jedol vždy v pravidelných časoch. Bol vegetarián a často pil čaj z vlčích bobúľ (známych aj ako goji).
Chodil spávať skoro a skoro aj vstával. Keď mal čas, sedel vzpriamene so zatvorenými očami a rukami v lone, niekedy sa niekoľko hodín vôbec nepohol.
Vo voľnom čase Li hrával karty a zakaždým zámerne prehral dostatok peňazí na to, aby si jeho súper mohol v ten deň kúpiť jedlo. Pre jeho štedrosť a vyrovnané vystupovanie sa každý cítil v jeho prítomnosti dobre.
Pán Li zasvätil celý život štúdiu čínskych bylín a objavovaniu tajomstiev dlhovekosti. Cestoval po provinciách Číny, dokonca až do Thajska, aby zbieral bylinky a liečil choroby.
Nie je presne známe, či Li skutočne žil tak dlho, ako sa predpokladá. To málo, čo o jeho zvykoch vieme, zodpovedá poznatkom modernej vedy o dlhovekosti ako takej.
Výskum
Dan Buettner, autor knihy „Modré zóny: Lekcie pre dlhší život od ľudí, ktorí žili najdlhšie“, skúma vedecké poznatky o dlhovekosti. Zaoberá sa životnými návykmi ľudí žijúcich v tzv. modrých zónach – štyroch unikátnych populáciách rozmiestnených na rôznych častiach Zemegule.
Všetky tieto skupiny – kalifornskí adventisti, Okinavčania, Sardínčania a Kostaričania – sa dožívajú veku nad 100 rokov oveľa častejšie ako väčšina ľudí. Prípadne žijú o desiatky rokov dlhšie, než je priemer. Miesta, kde tieto skupiny žijú, Buettner nazýva „modrými zónami“.
Podľa jeho výskumu sa všetky skupiny v modrej zóne stravujú rastlinnou stravou. Skupina adventistov v kalifornskom meste Loma Linda konzumuje veľa strukovín a zelených plodín, ktoré sa spomínajú v Biblii. Pastieri žijúci na Sardínskej vysočine jedia nekvasený celozrnný chlieb, syr zo zvierat kŕmených trávou a pijú špeciálne víno.
Buettner zistil, že nízkokalorická strava pomáha predĺžiť život, čo dokazuje skupina zdravých starších Okinavčanov v Japonsku, ktorí praktizujú konfuciánske pravidlo prestať jesť, keď je človek sýty na 80 %.
Možno čaj z vlčích bobúľ zohral rozhodujúcu úlohu pre Liove zdravie. Po zoznámení sa s jeho príbehom vykonali lekárski výskumníci z Británie a Francúzska podrobnú štúdiu vlčieho bôbu a zistili, že obsahuje neznámy vitamín nazývaný „vitamín X“, známy aj ako „vitamín krásy“. Ich experimenty potvrdili, že vlčí bôb brzdí hromadenie tuku a podporuje vznik nových pečeňových buniek, znižuje hladinu glukózy a cholesterolu v krvi, atď.
Goji dokáže omladzovať: aktivuje mozgové bunky a žľazy s vnútornou sekréciou, zvyšuje vylučovanie hormónov a odstraňuje toxíny nahromadené v krvi, čo môže pomôcť udržať normálnu funkciu telesných tkanív a orgánov.
Meditácia
Výskumníci taktiež zistili mnohé výhody pravidelnej meditácie. Neurovedci z lekárskej fakulty Massachusettskej univerzity požiadali dve skupiny zamestnancov high-tech firiem pracujúcich vo vysoko stresujúcom prostredí, aby buď osem týždňov meditovali, alebo pokračovali v živote ako zvyčajne.
Zistili, že u meditujúcich „sa prejavil výrazný posun aktivity do ľavého čelného laloku“, uvádza sa v článku Psychology Today z roku 2003. „Tento mentálny posun znižuje negatívne účinky stresu, miernej depresie a úzkosti. Menšia aktivita je aj v amygdale, kde mozog spracováva strach.“
Meditácia rovnako znižuje scvrkávanie sa mozgu v dôsledku starnutia a zlepšuje náladu.
Okrem meditácie Buettner zistil, že pravidelné prestávky v práci zmierňujú zápalové ochorenia, ktoré prichádzajú ako reakcia na stres. Adventisti v Kalifornii striktne dodržiavajú svoj 24-hodinový sabat a tento čas trávia rozjímaním, modlitbou a stretávaním sa s rodinou a známymi.
Komunita
Buettner rovnako dospel k záveru, že obrovským faktorom dlhovekosti skupín v modrej zóne je samotná komunita. Typickí Okinavčania majú veľa blízkych priateľov, s ktorými sa o všetko delia. Sardínski horali majú úctu k starším ľuďom, ktorá sa v moderných západných spoločnostiach nevyskytuje. Adventisti kladú rodinu na prvé miesto.
Pocit spolupatričnosti a to, že majú zdravých priateľov a rodinu, povzbudzuje jednotlivca, aby aj on žil zdravo.
Malcolm Gladwell v knihe „Outliers“ (Odľahlé hodnoty) skúmal skupinu Talianov dnes žijúcich v americkom meste Roseto, ktorí sa prisťahovali do štátu Pensylvánia. Vo všeobecnosti sa u nich vyskytovalo menej srdcových ochorení a žili dlhý a zdravý život. Po experimentoch sa zistilo, že ich tajomstvo nespočíva v genetike a dokonca ani v strave (41 % ich stravy tvoril tuk).
„Roseťania si vytvorili silnú, ochrannú sociálnu štruktúru, ktorá ich dokázala izolovať od tlakov moderného sveta,“ napísal Gladwell. „Roseťania boli zdraví vďaka svetu, ktorý si vytvorili vo svojom malom mestečku v kopcoch.“
Zmysluplný život
Buettner na svojich cestách narazil na spoločnú črtu skupín z modrých zón – žiadna z nich nemala koncept odchodu do dôchodku. Ako sa ukázalo, pokračovať v práci uľahčuje aj celkové pokračovanie v živote.
Zmysluplný život až do posledných rokov je pre Okinawčanov a Sardínčanov mottom. V týchto skupinách sa Buettner stretol so storočnými mužmi a ženami, ktorí pokračovali v stúpaní do kopcov, stavaní plotov, rybolove a starostlivosti o pra-pra-pra-pravnúčatá.
Je zaujímavé, že žiadny z týchto storočných necvičí zámerne ako my, Západniari, ktorí chodíme do posilňovne. „Jednoducho žijú aktívny život, ktorý si vyžaduje fyzickú aktivitu,“ skonštatoval Buettner. Všetci chodia, varia a robia domáce práce a mnohí z nich sa starajú o záhradku.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
