Čo vieme o iránskom jadrovom programe a prečo by si to mal Izrael pred útokom rozmyslieť (Analýza)
Bývalý zástupca generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu pre atómovú energiu tvrdí, že Izrael by si mal pred útokom na iránske jadrové zariadenia všetko dobre premyslieť.
Ako konflikt medzi Izraelom, Iránom a jeho spojencami pokračuje, čoraz častejšie sa vynárajú otázky, či Irán disponuje schopnosťou vyrobiť jadrovú bombu. Irán naďalej popiera, že sa pokúša vyrobiť jadrovú zbraň, hoci množstvo dôkazov naznačuje opak. Takže aká je skutočnosť?
Denník Epoch Times vyspovedal bývalého zástupcu generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu pre atómovú energiu (MAAE) Olliho Heinonena a kľúčového predstaviteľa iránskej opozície Shahina Gobádiho o iránskom jadrovom programe.
Izrael 26. októbra bombardoval niekoľko vojenských cieľov v Iráne ako odvetu za iránsky útok dronmi a raketami na Izrael z 1. októbra.
Izraelské obranné sily (IDF) však údajne ustúpili tlaku prezidenta USA Joea Bidena a vyhli sa útokom na iránske jadrové zariadenia. Namiesto toho sa zamerali na protivzdušnú obranu, výrobu rakiet, drony a odpaľovacie zariadenia.
Začiatkom tohto mesiaca riaditeľ CIA William Burns uviedol, že Spojené štáty nevideli žiadne dôkazy o tom, že by iránsky vodca zmenil svoje rozhodnutie z roku 2003 pozastaviť svoj program jadrových zbraní. Ale Národná rada iránskeho odporu (NCRI), koalícia iránskych opozičných skupín, tvrdí, že režim v Teheráne roky klamal svetu.
Gobadi, člen zahraničného výboru NCRI, pre Epoch Times prezradil, že „ úsilie iránskeho režimu o jadrové zbrane sa začalo v polovici 80. rokov 20. storočia po schválení Ruholláha Chomejního, zakladateľa režimu“.
Dodáva, že Alí Chameneí, ktorý sa ujal funkcie najvyššieho vodcu v roku 1989, „systematicky zintenzívnil“ program jadrových zbraní začiatkom 90. rokov a považoval ho za „strategickú záruku prežitia režimu“.
Jadrová bomba je „cieľom“ Iránu
„Od samého začiatku bolo hlavným cieľom jadrového programu výroba bomby,“ konštatuje Gobadi „Zariadenia zakúpené pod zámienkou civilného využitia, dokonca aj na univerzitný výskum, sa nakoniec presmerujú na program jadrových zbraní.“
V máji MAAE oznámil, že Irán mesačne vyrobí približne 11 kilogramov uránu obohateného na 60 % a koncentrácie izotopu uránu 235. Heinonen uviedol, že Iránu by mohlo trvať len „niekoľko dní“, na prechod od 60 % na zbraňovú úroveň obohacovania uránu.
Upozorňuje však, že obohacovanie je len jedným z procesov potrebných na vytvorenie jadrovej zbrane; ďalšími sú takzvaná „weaponizácia“, premena materiálu na vojenské účely, a vytvorenie systémov na dopravu zbraní.
Heinonen ďalej vysvetľuje, že zatiaľ čo Severná Kórea je vo vývoji jadrových zbraní pokročilejšia ako Irán, Irán by mohol tento proces urýchliť a možno by ani nemusel zbrane pred použitím testovať. „Majú dostatok materiálu na 6 alebo 10 jadrových zbraní,“ domnieva sa.
Irán by mohol vyrobiť 10 bômb „veľkosti Hirošimy“
Heinonen odhaduje, že Iránci by mohli vyrobiť 10 malých jadrových hlavíc; „taktické jadrové zbrane veľkosti Hirošimy alebo menšie,“ hovorí. Až 100 000 ľudí zomrelo okamžite, keď Spojené štáty 6. augusta 1945 zhodili prvú atómovú bombu na japonské mesto Hirošima, a ďalšie tisíce ľudí neskôr podľahli následkom ožiarenia.
Heinonen poznamenáva, že Irán už má rakety dlhého doletu, ktoré by teoreticky mohli niesť jadrovú hlavicu, ale že mu ešte stále môžu chýbať mesiace, aby bol schopný zostrojiť čo i len jednu hlavicu.
„Najprv musia premeniť urán na kovovú zliatinu, aby si mohli vyrobiť komponenty,“ vysvetľuje.
Ďalej rozvádza, že existujú tri komponenty na výrobu jadrových zbraní. „Prvou je skutočný štiepny materiál, ktorým je v tomto prípade vysoko obohatený urán… Potom je tu hlavica, balík, do ktorého sa umiestni tento vysoko obohatený urán a ktorý obsahuje všetku elektroniku a silné trhaviny okolo nej na vytvorenie jadrovej detonácie… A nakoniec musíte tento fyzický balík umiestniť do rakety.“
Vo februári riaditeľ MAAE Rafael Grossi naznačil, že Irán naďalej obohacuje urán oveľa viac, než je potrebné na komerčné jadrové využitie. Heinonen však tvrdí: „Prekážkou je tu pravdepodobne výroba skutočných nových komponentov zbraní.“
Gobadi poukazuje na to, že NCRI má v Iráne sieť informátorov, ktorí za posledné tri desaťročia poskytli informácie dokazujúce, že režim sa zaoberá „intenzívnym sledovaním projektu jadrových zbraní pod velením a kontrolou Islamských revolučných gárd“. NCRI väčšinu týchto informácií zverejnila na svojej webovej stránke.
V roku 2010 Frank Pabian, hlavný poradca pre nešírenie jadrových zbraní v Los Alamos National Laboratory, významnom americkom vedeckom výskumnom inštitúte, pre denník The New York Times uviedol, že NCRI „mala pravdu v 90 % prípadov“.
Gobadi zhŕňa, že tajný program jadrových zbraní sa pôvodne nazýval Fyzikálne výskumné centrum, potom sa stal známy ako Plán Amad a od roku 2011 funguje pod názvom Organizácia obranných inovácií a výskumu ako súčasť iránskeho ministerstva obrany. Dodáva, že Iránci zatajili pred MAAE podrobnosti o svojom výskume a personáli.
V máji 2003, po tom, ako NCRI odhalila existenciu tajného zariadenia Lavizan-Shian v Teheráne, o ktorom uviedla, že je „veliteľským centrom projektu jadrového zbrojenia“, ho režim zrovnal so zemou a rozptýlil jeho odborníkov a vybavenie na iné miesta, pripomína.
Ak by Irán opäť zaútočil na Izrael raketovým útokom, izraelský premiér Benjamin Netanjahu by mohol byť v pokušení zasiahnuť komplex na obohacovanie uránu v iránskom Natanze. „Prvá otázka, ktorú si vždy musíte položiť, je, čo Irán urobí ďalej?“ podotýka Heinonen.
„Pretože keď zbombardujete takéto jadrové zariadenie, v skutočnosti tým nezlikvidujete jadrový program, pretože sa nachádza na viacerých miestach, niektoré z nich sú pod zemou… môžu mať aj tajné zariadenie, aké mali v roku 2003, o ktorom možno neviete.“ Varuje, že bombardovanie Natanzu by mohlo vyvolať „falošnú ilúziu“, že iránsky jadrový program bol zničený.
V roku 1981 izraelské letectvo zbombardovalo nedokončený jadrový reaktor v irackom Osiraku. To však len podnietilo vtedajšieho irackého vodcu Saddáma Husajna k väčšiemu utajovaniu toho, či vlastní zbrane hromadného ničenia.
Heinonen poznamenáva, že obohatený urán, ktorý Iránci už vyrobili, bol pravdepodobne presunutý na „tajné miesto“, o ktorom podľa neho nevie ani CIA. „Takže keď podnikáte takéto útoky, musíte myslieť na dôsledky a riziká,“ dodáva pre Epoch Times.
NCRI tvrdí, že iránsky režim si „pripravuje pôdu“ na odhalenie programu jadrových zbraní.
„Železné päste“ v „zamatových rukaviciach“
Dňa 5. októbra vnuk Ajatolláha Chomejního, Hasan Chomejní, v štátom kontrolovaných médiách povedal: „Naša vojenská odstrašujúca sila musí dosiahnuť vyššiu úroveň. Táto odstrašujúca sila je založená na moci, nie na úsmevoch.“
„Podporujem akékoľvek rokovania, ale zamatové rukavice musia ukrývať železné päste. Ak vaše ruky nie sú zo železa, budú rozdrvené.“ Dodal: „Svet dnes dospel do bodu, keď musíme posilniť našu odstrašujúcu silu.“
O štyri dni neskôr 39 poslancov iránskeho parlamentu napísalo list Najvyššej rade národnej bezpečnosti, v ktorom vyzvali režim k zmene obrannej doktríny a zahrnutiu jadrových zbraní. Iránsky poslanec Mohammad Reza Sabaghian spomenul, že požiadajú Chameneího, „ak to uzná za vhodné, aby zmenil stratégiu a zákon týkajúci sa konštrukcie jadrových zbraní“. Sabaghian povedal: „Bude pre nás ľahké zostrojiť jadrovú zbraň.“
Dňa 12. októbra brigádny generál Rasoul Sanaei-Rad, hlavný poradca Chameneího, vyhlásil, že Irán by mohol zmeniť svoju jadrovú doktrínu, ak by Izrael zaútočil na jeho jadrové zariadenia.
Trumpov plán sankcií zmarený
V roku 2018 vtedajší americký prezident Donald Trump odstúpil od americko-iránskej jadrovej dohody uzavretej bývalým prezidentom Barackom Obamom a snažil sa obnoviť úplné ekonomické sankcie, pričom vyhlásil: „Amerika nebude rukojemníkom jadrového vydierania.“
Obnovené sankcie však Biden zmaril vo februári 2021, mesiac po svojej inaugurácii. Trump teraz po víťazstve vo voľbách môže tlačiť na Organizáciu Spojených národov, aby prijala opatrenia proti Iránu.
„Vážna hrozba pre iránsky ľud“
Gobadi zdôrazňuje, že NCRI nie sú zradcami Iránu, ale konajú z „vlasteneckej povinnosti“. „Iránsky jadrový program, najmä snaha o získanie jadrových zbraní, predstavuje vážnu hrozbu pre iránsky ľud,“ hovorí.
„Klerikálny režim uskutočňuje takýto projekt a vynakladá stovky miliárd dolárov výlučne na svoje prežitie.“
NCRI vyzýva medzinárodné spoločenstvo k aktivácii mechanizmu na opätovné zavedenie sankcií podľa rezolúcie Rady bezpečnosti OSN č. 2231, čím by sa obnovili pozastavené rezolúcie o jadrových projektoch režimu a opätovne by sa zaviedli úplné ekonomické sankcie.
„Oneskorenie a váhanie dáva náboženskému fašizmu čas a príležitosť na jeho zlovestné plány. Konečným riešením na záchranu Iránu a regiónu pred jadrovou hrozbou režimu je zvrhnutie tohto režimu ľudom a iránskym odbojom,“ povedal Gobadi.
Irán popiera, že má program jadrových zbraní. Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Araghčí oslovil 29. októbra skupinu veľvyslancov v Teheráne a vydal vyhlásenie o izraelskom útoku. Araghchi sa nezmienil o jadrových zbraniach, ale oznámil, že „Iránska islamská republika je plne pripravená brániť svoju suverenitu, územnú integritu a národnú bezpečnosť proti akejkoľvek agresii a veľký iránsky národ je plne pripravený nastoliť mier v regióne a zapojiť sa do konštruktívnej spolupráce so svojimi susedmi.“
Pôvodný článok
