„Očkovanie“ namiesto postreku: indukovaná odolnosť má chrániť rastliny aj proti škodcom
Rastliny majú v prírode mnoho nepriateľov, či už sú to kôrovce alebo listoví škodcovia. Na zabezpečenie poľnohospodárskych výnosov sa preto často používajú pesticídy vo veľkom rozsahu. Indukovaná odolnosť (rezistencia) má ich používanie obmedziť, ale aj po desaťročiach výskumu zostáva mnoho otázok nezodpovedaných.
Pesticídy používané v poľnohospodárstve majú zabezpečiť, aby boli plodiny vo veľkom meradle odolné voči škodcom, a tak maximali zovať výnosy. Používanie chemických látok, ako je glyfosát atď, však v sebe skrýva aj riziká pre životné prostredie a človeka. Vedci na celom svete preto hľadajú zdravšie alternatívy.
Jednouz nich je použitie „indukovanej rezistencie“, ktorú skúmajú vedci pod vedením profesorky Brigitte Mauch-Maniovej z Univerzity vo švajčiarskom meste Neuchâtel. Podobne ako pri očkovaní, indukovaná rezistencia je cielená stimulácia imunitného systému rastliny, aby sa mohla lepšie brániť, ak bude v budúcnosti konfrontovaná s podobným kmeňom.
„Hoci sa indukovaná rezistencia skúma už desaťročia, jej využitie v ochrane plodín získalo na dôležitosti len nedávno,“ hovorí Mauch-Maniová, hlavná autorka štúdie. „Sme zástancami holistického prístupu k ochrane plodín, ktorý kombinuje viacero stratégií a poskytuje riešenia na mieru. Indukovaná rezistencia je základom takéhoto integrovaného prístupu.“
Potraviny na zamyslenie
Poľnohospodári sa v súčasnosti snažia chrániť svoje plodiny najmä používaním pesticídov a šľachtením génov. Napriek tomu sa škodcom darí rastliny pravidelne napádať. Indukovaná rezistencia má zlepšiť schopnosti, ktoré už rastlina má, a pomôcť proti niekoľkým patogénom a škodcom naraz.
Indukovaná rezistencia môže mať rôzne formy. Jednou z nich je uvoľňovanie zlúčenín, ktoré priťahujú prirodzených nepriateľov bylinožravcov. Najznámejšou a najrozšírenejšou formou je obranný priming. Tu sa obranné mechanizmy rastlín slabo aktivujú, keď zažívajú stres. Ak nasleduje ďalší útok na rastlinu, aktivujú sa naplno – tento efekt sa zrejme prenáša na ďalšiu generáciu rastlín.
Indukovaná odolnosť však zvyčajne neposkytuje úplnú ochranu, a preto sa musí kombinovať s inými opatreniami. Musí byť tiež starostlivo vyvážená, aby sa zaistilo, že nespôsobí náchylnosť rastliny na iné hrozby a nezhorší jej rast. Nepretržitá produkcia faktorov odolnosti prirodzene spotrebúva energiu a zdroje. Tie potom rastlina nemá k dispozícii na iné veci, napríklad na produkciu škrobu alebo iných látok, na ktoré rastlinu potrebujeme.
V prírode sa tiež pravdepodobne vyskytujú predátori, na ktorých táto rezistencia nemá veľký vplyv. Je preto veľmi nepravdepodobné, že by indukovaná rezistencia poskytovala trvalú ochranu. „Bezpečné a účinné používanie indukovanej rezistencie preto nie je také jednoduché ako postrek jedným pesticídom. Optimálne podmienky pestovania, výsadby a poľnohospodárske postupy sa musia posudzovať individuálne […],“ vysvetľuje profesorka.
Akonáhle sa raz zavedie indukovaná rezistencia, mohla by priniesť viac než len vyhnanie škodcov. Výskumníci spájajú niektoré z produkovaných obranných látok aj so zdravotnými účinkami alebo kvalitnejšou stravou. Nielenže by sa zabránilo používaniu pesticídov, ale tiež by sa vyrábali zdravšie potraviny. Indukovaná rezistencia je navyše rýchlejšia ako konvenčné šľachtenie a ponúka rýchlejší spôsob adaptácie na meniace sa podmienky.
Štúdia bola uverejnená 15. októbra 2024 v časopise Frontiers in Science.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
