Európska rada prijala zákaz predaja výrobkov z nútenej práce
Nariadenie prijaté Európskou radou sa bude zaoberať všetkými formami nútenej práce, čím sa odlišuje od právnych predpisov USA zameraných na dovoz zo Sin-ťiangu.
Európska rada 19. novembra prijala nariadenie, ktorým sa zakazuje predaj výrobkov vyrobených nútenou prácou, čím sa 27-členná Európska únia priblížila k zavedeniu dlho očakávaného zákazu.
Legislatívne opatrenia teraz čakajú na podpisy predsedu Európskej rady Charlesa Micheho a predsedníčky Európskeho parlamentu Roberty Metsoliovej.
Výkonná moc EÚ pôvodne predložila nariadenie v septembri 2022 v súvislosti s rastúcimi obavami Bruselu z využívania nútenej práce zo strany Pekingu zameranej na Ujgurov a iné moslimské menšiny.
V dokumentácii (na rozdiel od právnych predpisov prijatých Spojenými štátmi – zákona o zabránení nútenej práci Ujgurov, ktorý americký prezident Joe Biden podpísal pred dvoma rokmi) však neboli uvedené žiadne konkrétne regióny ani krajiny. Americký zákon sa zameriava na dovoz z čínskeho regiónu Sin-ťiang na západe krajiny, kde režim zadržiava viac ako 1 milión ujgurských moslimov v rozsiahlej sieti internačných táborov.
Európska rada uviedla, že jej nadchádzajúci zákaz sa bude vzťahovať na všetky výrobky dostupné na jednotnom trhu EÚ a bude zameraný na všetky priemyselné odvetvia. Zákaz sa bude týkať nielen tovaru predávaného na jednotnom trhu EÚ, ale aj výrobky vyvážané z EÚ musia spĺňať obmedzenia týkajúce sa nútenej práce.
Podľa nového nariadenia Európska komisia vytvorí databázu, v ktorej budú uvedené výrobky a odvetvia potenciálne ohrozené nútenou prácou.
Ak bude dodávateľský reťazec spoločnosti označený ako podozrivý z využívania nútenej práce mimo EÚ, komisia začne vyšetrovanie. V prípade výrobkov vyrábaných v členských štátoch EÚ budú všetky tvrdenia o nútenej práci prešetrovať príslušné vnútroštátne orgány.
Ak sa zákaz presadí, doplní existujúci zákon o náležitej starostlivosti, ktorý nadobudol účinnosť začiatkom tohto roka. Pravidlá známe ako smernica o povinnej starostlivosti v oblasti trvalo udržateľného rozvoja (CSDDD) nútia veľké spoločnosti so sídlom v EÚ, aby preskúmali svoje dodávateľské reťazce s cieľom zabezpečiť, aby nevyužívali nútenú prácu alebo nespôsobovali škody na životnom prostredí.
Viacerí obhajcovia práv privítali správy z Bruselu a naliehavo vyzvali EÚ, aby tento zákaz zaviedla a zaradila Sin-ťiang do svojej databázy rizík nútenej práce.
„Komisia by mala začať s identifikáciou Sin-ťiangu, Turkménska a Severnej Kórey ako vysokorizikových krajín alebo regiónov, v ktorých sa vyskytuje štátom nariadená nútená práca, v novej databáze rizík nútenej práce, ktorá je stanovená v právnych predpisoch,“ uviedla Hélène de Rengervé z organizácie Human Rights Watch. „To uľahčí vyšetrovateľom zamerať sa na výrobky poznačené nútenou prácou a položí základ pre systémovú zmenu.“
Aj Uyghur Human Rights Project so sídlom vo Washingtone privítal krok EÚ a označil ho za „veľký krok vpred v boji proti štátom nariadenej nútenej práci v ujgurskom regióne“.
Najnovšie nariadenie prichádza len niekoľko týždňov po tom, ako Európsky parlament prijal rezolúciu odsudzujúcu represie čínskeho režimu voči Ujgurom. Zároveň víta nariadenie EÚ o nútenej práci a „trvá na jeho úplnom vykonávaní“.
„Prenasledovanie Ujgurov neustále pokračuje. Napriek tomu dovoz do EÚ zo Sin-ťiangu stúpa, čo znamená, že spotreba EÚ umožňuje štátom sponzorované moderné otroctvo,“ uviedla holandská poslankyňa Európskeho parlamentu Catarina Vieira na sociálnej sieti X po prijatí uznesenia. „Musíme prísne presadzovať zákaz nútenej práce a brať čínsky režim na zodpovednosť za jeho konanie voči Ujgurom.“
Pôvodný článok
