Generálny štrajk v Grécku priviedol protestujúcich do ulíc Atén
Odbory zorganizovali masový štrajk s cieľom presadiť okamžité zvýšenie miezd a vyzvať vládu na riešenie krízy životných nákladov.
Verejní aj súkromní zamestnanci v Grécku prerušili v stredu (20. 11.) prácu kvôli 24-hodinovému generálnemu štrajku, ktorý zahŕňa masové pochody centrom Atén.
Služby po celom Stredomorí boli ochromené, v hlavnom meste bola na niekoľko hodín prerušená prevádzka verejnej dopravy a trajekty spájajúce grécke ostrovy s pevninou zostali v prístavoch. Lekári, zdravotné sestry, učitelia aj stavební robotníci protestujú proti rastúcim životným nákladom.
Novinári v celom Grécku zahájili v utorok 24-hodinový solidárny štrajk, počas ktorého prerušili vysielanie správ, aby mohli informovať o stredajšom generálnom štrajku.
Grécke odbory vyhlásili štrajk, aby presadili kolektívne mzdové dohody, ktoré boli počas finančnej krízy krajiny od roku 2009, obmedzené. Počas krízy, ktorá takmer vyviedla krajinu z eurozóny a znížila grécku ekonomiku o 25 %, boli platy a dôchodky miliónom Grékov znížené výmenou za medzinárodné záchranné balíčky v hodnote 280 miliárd eur.
Od roku 2018, kedy sa grécka ekonomika vydala pozitívnym smerom, zvýšil premiér Kyriakos Mitsotakis od svojho nástupu minimálnu hrubú mesačnú mzdu 4-krát (na 830 eur) a sľúbil ďalšie zvýšenie na 950 eur do roka 2027.
Odbory však tvrdia, že tieto zvýšenia nestačia, a že ich platy – ktoré stále zaostávajú za európskym priemerom – nevystačia na celý mesiac, zatiaľ čo náklady na energie, potraviny a bývanie rastú rýchlejšie. „Ceny a nájmy vystrelili nahor, zatiaľ čo mzdy sú na historickom minime,“ stálo na plagáte najväčšej gréckej odborovej organizácie súkromného sektora GSEE, ktorá požaduje výrazné a okamžité zvýšenie miezd, aby čelila tomu, čo označila za bezprecedentnú krízu životných nákladov.
GSEE – ktorá zastupuje približne 2,5 milióna gréckych pracovníkov – tiež vyzvala vládu k zásahu proti „oligopolom“, o ktorých tvrdí, že sa zapájajú do „koordinačných praktík“ zvyšujúcich ceny základného tovaru. Odbory tiež ostro kritizujú vládu za to, že nedokázala riešiť infláciu a ceny bývania, ktoré ďalej zaťažujú grécke domácnosti.
Finančná kríza vypukla po desaťročiach nekontrolovaného verejného míňania, ktoré odrezalo Grécko od medzinárodných dlhopisových trhov. Hoci má krajina teraz zdravý ekonomický rast a nedávno znovu získala investičný rating, stále má najvyšší pomer dlhu k HDP v Európskej únii.
Mitsotakis pripustil, že existuje priestor na zlepšenie miezd a HDP. Opäť tiež vyzval EÚ, aby pomohla riešiť rozdiely medzi cenami energií v Grécku a ostatných členských štátoch, čo podľa neho ďalej zhoršuje životnú úroveň.
Generálny štrajk bol vyhlásený v deň, keď vláda predložila svoj finálny návrh rozpočtu na budúci rok na schválenie v 300-člennom parlamente, ktorý o ňom bude hlasovať v decembri.
Návrh rozpočtu na rok 2025 predpokladá ekonomický rast vo výške 2,3 % a vyššie daňové príjmy vďaka rozšíreniu digitálnych platieb, rastúcim predajom nehnuteľností a značným príjmom z turizmu, uvádza Grécka fiškálna rada.
Za 9 mesiacov do septembra zaznamenala krajina deficit vo svojich medzinárodných finančných tokoch 7,66 miliardy eur, čo je nárast oproti 6,62 miliardy eur v rovnakom období minulého roka. To znamená, že z krajiny odteká viac peňazí, než do nej priteká, najmä pretože dovoz stále prevyšuje vývoz, ako ukazujú údaje centrálnej banky.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
