Významný príspevok antropológa z SAV k porozumeniu stálosti etnických nerovností v zdraví
Andrejovi Belákovi z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV, v. v. i., vyšla vedecká štúdia v jednom z najprestížnejších sociálne-vedných žurnálov na svete. Nejde pri tom o spoluautorstvo v početnom kolektíve či čiastkovú správu: publikácia zhŕňa najobjavnejšie výsledky z dvoch dekád Andrejovho pionierskeho výskumného programu, zameraného na príčiny mimoriadne zlého zdravotného stavu vylúčených Rómov na Slovensku.
Publikovaná práca stavia najmä na sérii hĺbkových terénnych výskumov, ktoré Andrej Belák realizoval v období 2004 – 2015. Tieto podrobne mapovali každodennú prax najskôr vylúčených Rómov samotných a následne rozličných profesionálov zdravotného systému, ktorí s vylúčenými Rómami pracovali na dennej báze. Postupne sa zameriavali na otázky: „Čo všetko a ako ohrozuje zdravie Rómov vo vylúčených osadách?“ „Prečo pre svoje zdravie nerobia viac?“ „Prečo pre ich zdravie nerobia viac zdravotníci?“ „Prečo pre ich zdravie nedokážu urobiť viac terénni pracovníci?“ a „Kto, ako, a prečo udržiava všetky súvisiace obmedzenia, priamo v obciach a regiónoch aj centrálne?“ Výsledky pomohli navrhnúť komplexný model príčin zlého zdravotného stavu vylúčených Rómov, ktorý bol medzičasom podporený reprezentatívnym výskumom pre prax (obrázok 1).
Aktuálne publikovaná práca z podrobného modelu dáva do popredia a názorne zhŕňa hlbšie súvislosti, ktoré boli dosiaľ v medzinárodnom kontexte málo známe – najmä vo vzťahu k Rómom a ich zdraviu, no niektoré aj vo všeobecnosti. Vysvetľuje tak napríklad (obr. 2):
- Jedným z kultúrnych prispôsobení sa na dlhodobý útlak vo vylúčených rómskych osídleniach je aj vytváranie si a nasledovanie skupinových (etnických) ideálov, ktoré sú kontrastné k normám ostatnej spoločnosti – vrátane ideálov podporujúcich väčšiu nedbanlivosť k vlastným telám.
- Miera prijímania či odmietania takejto cesty predstavuje v rámci vylúčených rómskych osád dôležitý determinant tamojších vnútorných rozdielov v zdravotných praktikách a zdraví.
- Jedným z kultúrnych prispôsobení sa na nedostatočnú vybavenosť vlastných služieb vo vzťahu k vylúčeným Rómom zo strany profesionálov zdravotného systému je aj neformálne zavádzanie či tolerancia dvojitého štandardu kvality starostlivosti – vrátane praktík priamej diskriminácie.
- Ideály kontrastné k normám ostatnej spoločnosti na rómskej strane a služby diskriminujúce Rómov sú javy, ktoré sa v dlhodobom horizonte vzájomne zásadným spôsobom podporujú – prvé býva ospravedlňované druhým a naopak.
- Všetky uvedené javy sú zásadným spôsobom podporované všadeprítomnosťou (rasistických či racializovaných) predstáv o prirodzených rozdieloch v schopnostiach medzi Rómami a Nerómami, či už negatívnych alebo pozitívnych.
- Väčšina spomínaného prebieha neuvedomele, pre veľmi slabé všeobecné povedomie o histórii útlaku Rómov (kde sa vzali osady?), psychológii socializácie (ako si ľudia osvojujú kolektívne identity?) a formách rasového útlaku (čo všetko sú rasistické predstavy a akými spôsobmi dokážu čo všetko ovplyvňovať?).
