Spoznajte dielo majstra Gibbonsa zo 16. storočia, Michelangela medzi rezbármi (+Foto)
„Ohromné a vskutku neopísateľné… bezkonkurenčné rezbárske dielo Gibbonsa, ktorý je bezpochyby najväčším majstrom, čo sa týka inovácie a tiež jedinečnosti práce, akého svet kedy mal,“ napísal v 17. storočí o najväčšom dekoratívnom rezbárovi v britskej histórii Grinlingovi Gibbonsovi spisovateľ John Evelyn.
Objavenie mladého rezbára
Evelyn vo svojom denníku opísal, ako sa prvýkrát stretol s 19-ročným Gibbonsom. Počas prechádzky po poliach neďaleko svojho domu v Deptforde v južnom Londýne narazil na osamelú slamenú chalúpku. Vnútri videl Gibbonsa, ako vyrezáva kópiu talianskej renesančnej maľby. Išlo o Tintorettov obraz „Ukrižovanie“. Evelyn dielo spoznal, pretože aj on mal doma rytinu, ktorú si kúpil v Benátkach. (Originálna maľba sa považuje za jeden z najlepších príkladov benátskeho maliarskeho štýlu.)
Evelyn bol Gibbonsovým dielom ohromený. „Takú dôkladnosť pri manipulácii, kreslení a presnosť som nikdy predtým na svojich cestách nevidel,“ napísal. Prekvapený sa Gibbonsa opýtal, prečo pracuje na „takom zapadnutom a osamelom mieste“. Gibbons odpovedal, že preto, aby sa mohol nerušene venovať svojej profesii.
Evelyn mal dobré kontakty. Keď videl Gibbonsovu zručnosť, navrhol, že by mohol mladého muža predstaviť dôležitým osobám, ktoré by ho mohli zamestnať. Gibbons trval na tom, že je ešte len začiatočník, ale rezbu „Ukrižovanie“, na ktorej pracuje, by rád predal.
Evelyn rezbu opísal: „Ani v prírode nie je nič také nežné a jemné ako kvety a festóny na nej, zároveň však bolo dielo veľmi silné.“
Toto náhodné stretnutie bolo pre mladého umelca mimoriadne šťastné. Urobil na Evelyna hlboký dojem, pretože ho považoval za veľmi zdvorilého, triezveho a diskrétneho v rozhovoroch. Evelyn vo svojom denníku spomína, čo o Gibbonsovom diele povedal kráľovi Karolovi I. „Rád by som dal u Jeho Veličenstva do stávky svoju povesť, že nikdy doteraz nevidelo nič, čo by sa tomu približovalo, a že by bolo nesmierne spokojné, ak by ho zamestnalo.“
Nasledovalo stretnutie s kráľom, po ktorom Gibbons dostal prvú z mnohých kráľovských objednávok. Bola to prestavba Windsorského paláca pre Karola I. Potom pracoval ako oficiálny kráľovský rezbár a sochár pre všetkých anglických panovníkov od Karola II. až po Juraja I.
Ako člen kráľovského dvora pracoval spolu s dvornými architektmi. Jedným z nich bol aj významný architekt sir Christopher Wren, ktorý pomáhal obnoviť Londýn po veľkom požiari v roku 1666. Gibbonsove najslávnejšie zákazky boli práve pre Wrena: napríklad chór v Katedrále svätého Pavla v Londýne alebo výzdoba Wrenovej knižnice v Trinity College v Cambridgei.
Zlatý vek Holandska
Gibbonsov otec bol obchodník a jeho matka pochádzala z rodiny obchodníkov s tabakom. Rodina žila v Rotterdame v južnom Holandsku, kde bol Gibbons obklopený nespočetným množstvom umeleckých vplyvov. Bolo to obdobie známe ako Holandský zlatý vek, keď sa krajina stala svetoznámou vďaka svojmu obchodu, vojenstvu, vede, umeniu a kultúre.
Rozvíjala sa holandská architektúra, rezbárstvo, sochárstvo a záujem o maľby zátiší, kvetov a výjavov z každodenného života. „Bola to úžasná škála vplyvov, ktoré mohol nasať. A my môžeme vidieť, ako to využíval vo svojej práci,“ povedala Hannah Phillipová, riaditeľka Spoločnosti Grinlinga Gibbonsa a kurátorka výstav.
„Gibbonsove rezbárske práce sú takmer ekvivalentom zátiší, ale sú v dreve,“ povedala. Opísala jednu z jeho prác umiestnenú v kostole sv. Jakuba na Piccadilly v Londýne, kde vyrezal množstvo ovocia, kvetov a zvierat. „On nielenže čerpá z prírodného sveta. Vyzerá to ako živé,“ povedala.
Začiatky
Nie je presne jasné, ako Gibbons získal svoje majstrovstvo. Existuje niekoľko teórií. Dokumenty uvádzajú, že kedysi pracoval v dielni Artusa Quellina staršieho v Amsterdame. Quellinus bol v tom čase popredným sochárom, ktorý sa špecializoval na kameň, preto niektorí vedci predpokladajú, že Gibbons mohol svoje úžasné schopnosti rozvinúť pod jeho vedením.
Phillipová však vysvetlila, že nedávny výskum Ady de Witovej prišiel s inou teóriou. De Witová je kurátorkou umeleckých diel v múzeu Wallace Collection v Londýne a napísala doktorandskú prácu o holandských rezbároch pôsobiacich v Anglicku. De Witová je presvedčená, že Gibbons sa vyučil v Rotterdame u rodiny sochárov van Douwe, ktorých dielňa sa nachádzala veľmi blízko miesta, kde žila Gibbonsova rodina.
Rezbárstvo bolo súčasťou prosperujúceho lodiarskeho priemyslu v Rotterdame. „Mal by tak prácu na dosah ruky,“ povedala Phillipová. Vysvetlila, že návrhy a rezby, ktoré sa vtedy pre plavidlá vytvárali, boli oveľa zložitejšie ako len malé ozdoby. „Nešlo len o to, vytvoriť nejaký dodatočný detail, ktorý by sa pridal. Sú to veľmi honosné a zdobné formy ornamentiky.“ Gibbons mohol byť úplne obklopený týmto rezbárskym prostredím.
V 60. rokoch 16. storočia Gibbons odcestoval do Anglicka. Najprv pracoval ako tovariš u významného architekta a remeselníka Johna Ettyho v Yorku na severe Anglicka. Nakoniec odcestoval na juh a usadil sa v Deptforde v južnom Londýne – v centre stavby britských námorných lodí. Tam sa po stretnutí s Evelynom jeho osud zmenil.
Inovátor
Keď Gibbons prišiel do Anglicka, tradične sa rezbárčilo v dubovom dreve, avšak on bol priekopníkom v používaní lipového dreva. Phillipová vysvetlila, že rezbárske diela v Anglicku boli v tom čase ploché a dub sa tradične používal na ornamentálne zdobenie domov.
Lipové drevo sa od dubového líši. „Umožňuje oveľa jemnejšie rezanie a detaily, a presne o tom je Gibbonsova práca – o tom reálnom vyobrazení, ľahkosti a plynulosti. … Taktiež využil aj farbu lipového dreva, ktoré je veľmi svetlé. V porovnaní s dubom, ktorý je zvyčajne trochu tmavší, rezba skutočne vynikne,“ povedala.
Cit, s akým Gibbons vytváral ornamenty na vyzdobenie domov, z nich robil „samostatné umelecké diela; sú to takmer ako sochy pripevnené na stenu,“ skonštatovala Phillipová.
„Priniesol inovácie, pokiaľ ide o materiály, štýl a prvky,“ poznamenala. A tiež povýšil rezbárstvo na umeleckú formu, dodala. „Gibbons mal veľkú zručnosť v podsekávaní a jedinečne rozumel práci s rozmermi rôznych vecí.“
„Bol to úžasný kresliar aj rezbár. Niektorí ľudia môžu byť veľmi dobrí v tom, čo robia, technicky, ale nemusia mať nevyhnutne dobrý vkus, a on mal oboje,“ poznamenala Phillipová.
Jedna z ikonických Gibbonsových rezieb dokazuje jeho virtuozitu: V lipovom dreve je vyrezaný kravat imitujúci benátsku čipku tak jemne, až je to zarážajúce. Znalec umenia z 18. storočia Horace Walpole, ktorý tento kúsok kedysi vlastnil, si ho dokonca rozhodol obliecť pri príležitosti večere s významnými francúzskymi, španielskymi a portugalskými hosťami vo svojom neogotickom dome Strawberry Hill House v Twickenhame v Londýne.
Obchodník
Z Gibbonsovej korešpondencie vyplýva, že mal bystrý obchodný talent, ktorý pravdepodobne zdedil po svojom otcovi obchodníkovi. Phillipová uviedla, že umelec si vždy aktívne hľadal svoj ďalší projekt. Neváhal osloviť svojich vplyvných známych, aby ho zoznámili s každým, kto by si mohol chcieť dať postaviť dom.
Gibbons mal vlastnú dielňu, v ktorej pracovali rezbári a sochári. Prizýval si ich na pomoc pri tvorbe diel na objednávku. Podobne ako v maliarskej dielni Gibbons riadil prácu remeselníkov, ktorí sa špecializovali na konkrétne prvky. Napríklad niektorí rezbári mohli vynikať pri tvorbe anjelikov (cherubínov), zatiaľ čo iní mohli byť lepší pri vytváraní architektonických detailov. „V istom zmysle môžete vidieť jeho ruku vo všetkom, pretože bol majstrom celkového dizajnu,“ povedala Phillipová.
„Jeho diela majú úžasnú živosť a trojrozmernosť. Čiastočne je to tým, ako sú skonštruované. Sú vytvorené vo vrstvách a v určitom mieste zopnuté,“ vysvetlila.
Spoločnosť Grinlinga Gibbonsa vytvorila online katalóg „Grinling Gibbons Online “ na zaznamenávanie umelcovho diela po celom svete. Všetky diela pripisované Gibbonsovi a jeho nasledovníkom a tiež diela, o ktorých panujú pochybnosti, či sú jeho, sú zahrnuté do online katalógu v nádeji, že sa vo verejnosti otvorí o diele „Michelangela rezbárstva“ väčšia diskusia.
Pôvodný článok
