Si Ťin-pching na poslednom stretnutí s Bidenom: Čína je pripravená spolupracovať s Trumpovou vládou
Americký prezident Joe Biden sa 16. novembra stretol s čínskym lídrom Si Ťin-pchingom na ich poslednom osobnom stretnutí v rámci Bidenovej prezidentúry. Počas diskusie, ktorá trvala vyše hodiny, Si Ťin-pching vyjadril pripravenosť Číny spolupracovať s nastupujúcou administratívou USA.
Stretnutie sa uskutočnilo popri samite Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce (APEC) v peruánskej Lime v hoteli, kde bol Si Ťin-pching ubytovaný. Úvodný prejav čínskeho vodcu sa zameral na čínsko-americké vzťahy. „Spojené štáty nedávno ukončili svoje voľby. Cieľ Číny, ktorým je stabilný, zdravý a udržateľný vzťah medzi Čínou a USA, zostáva nezmenený… Čína je pripravená spolupracovať s novou americkou administratívou na udržiavaní komunikácie, rozširovaní spolupráce a zvládaní rozdielov, aby sa usilovala o stabilný prechod v prospech čínsko-amerických vzťahov a oboch národov.“
Podľa poradcu Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jakea Sullivana sa Biden so Si Ťin-pchingom venovali celému radu otázok, pričom diskusiu označil za „konštruktívnu“ a „otvorenú“. Biden Si Ťin-pchingovi povedal, že „posledné štyri roky tvrdo pracoval na zodpovednom manažovaní súperenia“ s Čínou v snahe zabrániť postupnému prerastaniu do konfliktu, uviedol Sullivan.
Obaja lídri hovorili aj o „trecích plochách“, uviedol Sullivan, pričom spomenul čínsku podporu základov ruskej obranného priemyslu, vojenské aktivity v okolí Taiwanu, nespravodlivé obchodné politiky a rastúcu agresiu v Juhočínskom mori.
Biden a Si Ťin-pching sa dotkli aj vzťahov Číny so Severnou Kóreou, najmä kvôli výstupom od amerických a západných spravodajských služieb tvrdiacich, že Severná Kórea vyslala svoje jednotky na pomoc ruským silám v prebiehajúcej vojne s Ukrajinou. Počas stretnutia Biden vyjadril „vážne obavy“ zo zapojenia Severnej Kórey, informoval Sullivan. Biely dom predtým uviedol, že Spojené štáty a ich spojenci – Južná Kórea a Japonsko – apelujú na Čínu „aby sa zapojila“ do oslabovania silnejúceho partnerstva medzi Ruskom a Severnou Kóreou.
Trumpov návrat
Trump opakovane signalizoval, že zavedie až 60-percentné clá na výrobky vyrobené v Číne, ktoré prichádzajú do Spojených štátov.
Okrem toho sa chystá obsadiť svoju budúcu administratívu niekoľkými „jastrabmi“ vysoko kritickými voči Číne. Za ministra zahraničných vecí a poradcu pre národnú bezpečnosť už vymenoval senátora Marca Rubia (R-Fla.) a republikána Michaela Waltza (R-Fla.) – dvoch zarytých kritikov Číny. Peking v roku 2020 dvakrát uvalil na Rubia sankcie a zakázal mu do Číny vstup.
Sullivan sa odmietol vyjadriť, aká bola reakcia Pekingu na Trumpovú plánovanú colnú politiku. „Pozrite, nebudem komentovať politiku budúcej administratívy, ktorá nebola ani sformulovaná, ani vyjadrená,“ odpovedal novinárom. „Poviem len to, že sme jasne vyjadrili naše výhrady k netrhovým hospodárskym praktikám, ktoré ČĽR uplatňuje.“
Sullivan obhajoval americké clá na čínsky tovar a uviedol, že mnohé krajiny prijali opatrenia na riešenie problému nadmernej kapacity Číny v kritických odvetviach.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
