Z pracovného tábora generálnou riaditeľkou The Epoch Times: spoznajte Janice Treyovú
V rozhovore Janice Treyová hovorí o tom, prečo sa čínsky komunistický režim stavia proti tradíciám a prečo je dôležité ich dodržiavať.
Túžba po pravde u generálnej riaditeľky The Epoch Times Janice Treyovej vzklíčila na nepravdepodobnom mieste: v čínskom pracovnom tábore.
Narodila sa uprostred kultúrnej revolúcie – jednej z kampaní vodcu čínskej komunistickej strany (ČKS) Mao Ce-tunga, ktorá bola zameraná proti tradičnej čínskej kultúre a zabila milióny ľudí.
Úrady označili ľudí ako boli jej rodičia, vysokoškolsky vzdelaných inžinierov, za menejcennú triedu a poslali ich do pracovného tábora v odľahlej juhočínskej dedine. Tam Janice strávila prvých deväť rokov svojho života pestovaním cukrovej trstiny, nosením hnojív na vrchol kopca a zbieraním úrody. Jej rodičia sa venovali poľnohospodárstvu a šili.
Aby mohla Janice navštevovať školu, chodila každý deň 1,5 hodiny pešo do inej dediny, pričom prechádzala cez kopce, cintoríny a okolo hadov, povedala generálnej riaditeľke PragerU Marisse Streitovej v podcaste „Real Talk“.
V tábore nikdy nevidela chladničky a autá, o ktorých čítala v letákoch privanutých cez more na balónoch z Taiwanu, demokratického ostrovného suseda pevninskej Číny. Rozmýšľala, či sú pravdivé.
Prežitie prvých deviatich rokov v tábore a následné vycestovanie z Číny poskytlo Janice pohľad na dva výrazne odlišné svety a zakorenilo v nej odhodlanie hľadať a šíriť pravdivé informácie, čo je úloha Epoch Times, ktoré vedie.
„Sloboda a totalitné režimy sú protiklady,“ povedala Janice počas relácie odvysielanej 13. novembra. A na to, aby sme mali skutočnú slobodu, je podľa nej potrebné, aby boli ľudia informovaní.
Keď jej rodina utiekla z Číny do Hongkongu, okamžite pocítila „závan čerstvého vzduchu“. Už nebola nútená spievať piesne oslavujúce ČKS ani študovať knihy plné propagandy. V tom istom období sa jej dostali do rúk učebnice z rôznych miest – Hongkongu, Taiwanu a pevninskej Číny – a všimla si, ako odlišne vyzerajú.
Všetky zvyšné ilúzie, ktoré mala o čínskom režime, sa rozpadli približne o desať rokov neskôr, keď Peking spustil paľbu na neozbrojených študentov protestujúcich za politickú reformu na námestí Nebeského pokoja.
Čínske úrady popreli akékoľvek krviprelievanie. Najlepší priateľ Janice, študent medicíny, však bol 4. júna 1989 na Námestí nebeského pokoja a prevážal množstvo tiel do nemocnice v nádeji, že prežijú.
Janice si pri pohľade na 70 rokov komunistickej vlády všimla istý vzorec. „Ak sa pozriete späť do komunistickej histórie, každé desaťročie bola vybraná nevinná skupina ľudí, pričom zvyšok obyvateľstva žije pod autocenzúrou. Takto sa komunistická strana snaží potlačiť akúkoľvek opozíciu,“ povedala.
Presne 10 rokov po masakre na námestí Nebeského pokoja sa Peking začal zameriavať na ďalšiu časť spoločnosti, ktorá sa počítala na desiatky miliónov – meditačnú skupinu Falun Gong – vieru, ktorá zdôrazňuje hodnoty pravdivosti, súcitu a tolerancie.
Podľa nej existuje dôvod, prečo ateistická ČKS ide po tradíciách a spiritualite. Viac ako 5 000 rokov v Číne neexistoval komunizmus a „vedúci predstavitelia komunistickej strany sa veľmi obávali oživenia tradičných hodnôt… Preto pálili knihy, ničili sochy a dokonca menili čínske znaky,“ skonštatovala Janice.
Ako jeden z príkladov uviedla čínsky znak pre „pokrok“. Tradičná verzia tohto slova pozostáva z dvoch slov, ktoré spoločne znamenajú dostať sa na lepšie miesto. Avšak po tom, čo ho čínske úrady zjednodušili, znaky teraz opisujú dostať sa do studne – slepej uličky. Podobne poznamenala, že zjednodušený znak pre „lásku“ stratil „srdce“.
Toto systematické ničenie tradičného dedičstva je dôvodom, prečo si denník The Epoch Times stanovil za svoje poslanie prinášať „pravdu, tradíciu a nádej“, povedala Janice.
Zakladatelia Epoch Times na vlastnej koži zažili realitu ľudských práv v Číne. Mnohí z nich utiekli po rokoch trýznivého prenasledovania a táto skúsenosť im vštepila „neochvejný záväzok k integrite, pravdivosti spravodajstva a rešpektovaniu ľudských práv a slobody,“ uvádza sa na stránke O nás.
Denník začal vychádzať v pivnici v americkej Atlante v roku 2000 s cieľom prinášať necenzurované správy z Číny. V priebehu rokov sa rozrástol na medzinárodné noviny, ktoré dnes vychádzajú v 22 jazykoch v 36 krajinách a regiónoch. Keď v roku 2003 v Číne vypukol SARS, noviny o niekoľko týždňov predbehli oficiálne čínske spravodajstvo – pokiaľ Peking vírus priznal. Vzorec utajovania pokračoval aj o takmer dve desaťročia neskôr a umožnil rozšírenie ďalšieho smrteľného vírusu (covid-19) po celom svete.
Janice povedala, že tieto správy pomohli upozorniť niektorých čitateľov na zdravotné riziká, o ktorých by inak nevedeli. Čitatelia napísali ďakovné listy, v ktorých uviedli, že po prečítaní článkov v Epoch Times zrušili svoje lety do Číny. „Médiá zohrávajú úlohu aj pri záchrane životov,“ poznamenala.
V roku 2004 denník uverejnil knihu Deväť komentárov k Čínskej komunistickej strane s cieľom odhaliť skutočnú povahu ČKS, čo inšpirovalo občianske hnutie medzi čínskymi občanmi, aby prerušili svoje väzby s organizáciami spriaznenými s ČKS. Noviny tiež v roku 2006 ako prvé informovali o praxi núteného odoberania orgánov a odhalili lukratívny štátom schválený systém zabíjania uväznených praktizujúcich Falun Gongu pre ich orgány.
Od svojho vzniku bol denník The Epoch Times na čiernej listine Pekingu. Koncom roka 2000 čínske úrady zatkli viac ako 30 Číňanov, ktorí v rôznych funkciách informovali, redigovali alebo prispievali do The Epoch Times z Číny. Viacerí z nich boli odsúdení až na desať rokov väzenia.
Tlačiareň hongkonskej redakcie novín, ktorá v septembri pozastavila svoju činnosť, bola opakovane vystavená útokom, vlámaniam a iným sabotážnym akciám vrátane podpaľačského útoku koncom roka 2019. Podozriví muži prenasledovali a napadli reportérku Epoch Times v Hongkongu hliníkovou palicou. Webová stránka The Epoch Times sa často stretáva s kybernetickými útokmi a reportéri v Spojených štátoch spolu s firmami, ktoré v novinách uverejňujú inzerciu, dostávajú vyhrážky.
„Sme jediným médiom, ktorého sa Čínska komunistická strana najviac bojí,“ povedala Janice. Poznamenala, že napriek pretrvávajúcej blokáde internetu zo strany čínskeho režimu, ktorá zakazuje prístup k denníku Epoch Times v Číne, tamojší ľudia využívajú na prístup k jeho obsahu špeciálne nástroje, ako napríklad VPN, „pretože vedia, že hovoríme pravdu“.
Denník kladie veľký dôraz na upozorňovanie na pretrvávajúce porušovanie ľudských práv mnohých skupín v Číne vrátane 25 rokov trvajúceho prenasledovania hnutia Falun Gong.
„Malé sviečky môžu rozžiariť celú miestnosť,“ skonštatovala Janice. Keďže na vlastnej koži pocítila jednu masovú komunistickú kampaň a bola svedkom ďalších dvoch, povedala, že si váži príležitosť zmeniť situáciu prostredníctvom Epoch Times a „dať hlas ľuďom, ktorí ho nemajú“.
Pôvodný článok
