Pád komunizmu sa odohral bez násilia, zdôraznili I. Gašparovič a M. Zeman
Nenásilný priebeh Nežnej revolúcie i fakt, že udalosti z Novembra ’89 boli vyvrcholením postupného oslabovania komunistickej moci v bývalom Československu vo svojich spomienkach zhodne vyzdvihli bývalí prezidenti Slovenskej a Českej republiky Ivan Gašparovič a Miloš Zeman. O význame i odkaze udalostí spred 35 rokov hovorili v relácii STVR Sobotné dialógy.
Gašparovič hovoril v súvislosti s Nežnou revolúciou o boji za slobodu. Vyzdvihol jej nenásilný priebeh. Ocenil aj dialóg medzi predstaviteľmi VPN a KSČ. Za odkaz novembrových udalostí označil slušnosť. „Ľudia sa majú rešpektovať, spolupracovať, slušne sa správať a budovať svoj dom, svoj štát,“ vyhlásil.
Poukázal aj na výhody, ktoré Nežná revolúcia priniesla mladým. Tou najväčšou je podľa jeho slov sloboda. Obáva sa však, že mladí ľudia sú aj ľahko ovplyvniteľní. Zdôraznil, že aj sloboda má hranice. „Najmä mladí v rámci liberálnej politiky sú presvedčení, že môžu robiť všetko,“ dodal.
K Nežnej revolúcii nedošlo podľa exprezidenta zo dňa na deň. Poukázal pritom na manifestácie, ktoré jej predchádzali, na rozpory medzi straníckymi funkcionármi aj na pád komunistického režimu v ďalších krajinách. „Ľudia už mali dosť časov, keď sa museli prispôsobovať a sloboda tlače a voľného prejavu nebola zabezpečená,“ povedal.
Pred Slovenskom však stojí podľa jeho slov ešte veľa výziev. „Slovensko potrebuje vytvoriť určitú atmosféru kľudu, v rámci ktorého by sa hľadala spolupráca,“ poznamenal. V tejto súvislosti hovoril aj o potrebe zotrvania v EÚ a NATO. Skritizoval však aj súčasnú politiku EÚ. „Mení svoje rozhodnutia, robí svoje rozhodnutia bez účasti všetkých štátov,“ skonštatoval.
Zeman absolútne odmieta názor, že by sa pred 35 rokmi dialo v bývalom Československu akési regulované prevzatie moci, naopak zvýrazňuje označenie Nežná revolúcia a fakt, že zmena režimu sa udiala bez krvavých stretov, tak ako to bolo napríklad v Rumunsku. Pripomenul pritom, že niektorí radikálni stúpenci vtedajšej moci navrhovali kroky, ktoré by rozpútali násilie v uliciach.
Za hlavnú príčinu, prečo sa komunistická moc zrútila bez odporu, považuje odmietnutia žiadosti o pomoc, ktorú vtedajší generálny tajomník Komunistickej strany Československa (KSČ) Miloš Jakeš adresoval vodcovi Sovietskeho zväzu Michailovi Gorbačovovi. „Keďže ten odmietol a komunisti zostali ako kôl v plote, zo strachu, aby sa sami nestali obeťou násilia, moc odovzdali,“ upozornil Zeman.
Bývalý český prezident stále vníma rozdiely, ale i nespochybniteľné prepojenia, ktoré medzi českou a slovenskou spoločnosťou existovali vtedy i dnes. Je presvedčený, že i napriek rozdielom, čiastočne definovaným odlišnou mentalitou, majú Česi a Slováci k sebe stále veľmi blízko. „Neexistujú spriatelenejšie národy ako tie naše,“ zdôraznil.
Odkaz Novembra ’89 vidí najmä v zachovaní demokracie, mieni, že jednou z podmienok je, aby sa stávala viac dôveryhodnou. „Mala by sa transformovať na čo najviac participatívnu s čo najširšou účasťou verejnosti,“ upozornil prezident ČR v rokoch 2013-2023.
Za ďalšie zásadné výzvy pre obe krajiny, ale aj celú Európu považuje zvládnutie problému s nelegálnou migráciou a škodlivých dosahov nerealistických vízii zelenej politiky tzv. Green dealu. Mladej, nastupujúcej generácii odkázal, aby sa nenechala manipulovať.
