Premiér Fico vystúpil v čínskej štátnej televízii. Politológ označil jeho výroky o čínskych investíciách za zavádzanie verejnosti
Čínska štátna televízia CGTN v pondelok (11. 11.) zvejenila interview so slovenským premiérom Robertom Ficom. Rozhovor sa udial v rámci návštevy slovenskej delegácie Číny počas prvého novembrového týždňa. Fico zahraničnú cestu nazval „návštevou roku 2024“. V približne 15-minútovom rozhovore odpovedal na otázky ohľadom čínskych investícií na Slovensku.
Fico odporučil kritikom navštíviť Čínu, tá im však vstup zakazuje
Na úvod premiér Fico spomenul, že Európska únia podcenila vplyv Číny na celú svetovú ekonomiku. Tiež zaspomínal na svoju prvú návštevu Číny ešte v roku 1999. Bol vtedy súčasťou delegácie vtedajšieho predsedu parlamentu Jozefa Migaša (SDĽ). Potom sa do krajiny vrátil v roku 2007. Uviedol, že keď porovnal Čínu z roku 1999 s tou v roku 2007, bol šokovaný obrovským vývojom. Teraz v roku 2024 zažíva ešte väčší šok, skonštatoval.
„Väčšinou to skončí tak, že odíde delegácia do Číny. Sú veľmi dobre pohostení, prevedú ich pozlátkom Pekingu, Šanghaja, Veľkým čínskym múrom, atď. Dostanú veľa sľubov, vidia, že to tam krásne funguje, vidia mrakodrapy, high-tech, veľké firmy vyrábajúce čipy pre svetových technologických gigantov a sú z toho pochopiteľne okúzlení. Čína má veľmi vysokú úroveň technologickej zdatnosti na niektorých miestach. To, že im napríklad neukážu 700 miliónov Číňanov, ktorí žijú na hranici chudoby a v podstate živoria na vidieku, že im neukážu mestá duchov a nekompetentné infraštruktúrne projekty vo vlastnej krajine, je pochopiteľné,“ poznamenal pre Epoch Times Slovensko ekonóm a autor analýzy ekonomickej spolupráce rôznych krajín sveta s Čínskou ľudovou republikou Lukáš Kudláček.
Premiér v rozhovore kritikom čínskeho režimu odporučil, aby do Číny vycestovali a na vlastné oči si pozreli, čo sa v krajine deje. Zdôraznil, že pre slovenských občanov od teraz nebudú na 15-dňové návštevy potrebné víza.
Politici a ľudskoprávni aktivisti, ktorí sú voči čínskemu režimu kritickí, sa nachádzajú na sankčných zoznamoch a majú vstup do krajiny zakázaný. Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH) sa po kritických výrokoch ocitla na čínskom sankčnom zozname tiež. Uviedla, že kvôli sankciám nemôže do Číny vycestovať, ani vykonávať ekonomické aktivity spojené s Čínou. Podľa jej slov sa v sankciách naviac uvádza, že rovnaké zákazy platia aj pre členov jej rodiny a príbuzné osoby, pričom nie je právne definovaný pojem príbuznosti. „Čo je pre mňa obmedzujúce, je to, že nemôžem mať kontakt s ľuďmi z Číny, ale ani s ľuďmi, ktorí napríklad žijú v exile a sú pôvodom z Číny. Ich kontakt so mnou môže ohroziť ich rodinných príslušníkov. Pre nich to znamená, že vytvárajú protištátnu aktivitu. Ja som braná ako osoba ohrozujúca Čínu, takže už ich stretnutie so mnou môže ohrozovať ich rodinných príslušníkov v Číne, a takisto to platí aj pre osoby z Hongkongu,“ vysvetlila.
Čínske investície sa nedajú porovnávať s peniazmi z EÚ
Podľa Fica Európa trochu závidí Číne, ako ďaleko sa dostala vo výrobe elektromobilov a batérií pre elektrické vozidlá. V rozhovore uviedol, že s Čínou nie je možné bojovať zavádzaním rôznych administratívnych prekážok a rôznych ciel, EÚ musí podľa neho bojovať rovnakou kvalitou a cenami. Taktiež poznamenal, že Slovensko hlasovalo proti návrhu Európskej komisie zaviesť dodatočné clá na čínske elektromobily a ich dovoz do Európy. Myslí si, že by to negatívne ovplyvnilo výrobu áut na Slovensku, kde sa podľa neho vyrábajú hlavne autá strednej triedy a luxusné autá často vyvážané práve do Číny.
Volkswagen Slovakia v apríli informoval, že najväčším regiónom z pohľadu obratu je pre firmu Európa (40 %). Druhým hlavným regiónom je Severná Amerika (25 %), pričom Čína je na treťom mieste (20 %).
Presne opačného názoru ohľadom ciel je paradoxne novozvolený americký prezident Donald Trump, o ktorom sa slovenský premiér niekoľkokrát pozitívne vyjadril. Trump už počas predvolebnej kampane avizoval výrazné zvýšenie ciel na čínsky tovar. Vrátil by sa tak k politike zo svojho prvého pôsobenia v prezidentskom úrade, kedy voči Číne započal obchodnú vojnu.
Fico v rozhovore dodal, že na Slovensko chce dostať okrem výroby áut aj výrobu elektrobatérií. Známy projekt Gotion, ktorý sa má realizovať aj napriek protestom miestnych obyvateľov v Šuranoch, považuje pre krajinu za veľmi dôležitý. Vyzdvihol, že pôjde o druhú najväčšiu zahraničnú investíciu v histórii Slovenska vo výške 1,4 miliárd eur. Taktiež má priniesť 1300 nových pracovných miest. Vyslovil sa, že investícia bude dobrým riešením pre Slovensko a aj pre celú EÚ.
K výške a významu investície sa kriticky vyjadril politológ Alexander Duleba. Čínskych 1,4 miliardy eur porovnal s peniazmi, ktoré Slovensko dostane od EÚ. Ficove výroky označil za zavádzanie verejnosti. „Čo to je v porovnaní s tými zdrojmi, ktoré pochádzajú z EÚ? Máme 13 miliárd z eurofondov do roku 2027 a 6 miliárd do roku 2026 v Pláne obnovy. Máte 20 miliárd na nemocnice, školy, cesty, kanalizácie, čističky, verejné osvetlenie, na skvalitnenie života ľudí a vy idete do Číny a z Pekingu hlásite, že toto je cesta roka?“ skonštatoval.
Čo sa týka vytvorenia nových pracovných miest, kritici čínskych investícií sa zhodujú, že čínske firmy si dovážajú vlastných zamestnancov, vlastné subdodávateľské firmy a dokonca po čase aj vlastnú políciu, ktorá na nich dohliada. Podobný príklad takéhoto postupu sa deje u našich južných susedov v Maďarsku.
6. novembra počas tlačovej konferencie na úrade vlády premiér v zásade nevyvrátil, že táto situácia sa bude opakovať aj v Šuranoch. Na otázku, či budú v baterkárni pracovať ľudia z tretích krajín, blízkeho východu a Ázie, odpovedal: „Už teraz slovenské firmy zamestnávajú ľudí zo zahraničia. Choďte sa pozrieť na štruktúru niektorých zamestnancov vo firmách a nájdete tam ľudí z týchto krajín.“
V rozhovore pre čínsku štátnu televíziu Fico tiež naznačil, že najväčšia delegácia v histórii zložená z 80 slovenských podnikateľov mala za jeden z hlavných cieľov nájsť našim podnikateľom príležitosti na obchod v Číne.
To tiež potvrdil Duleba, podľa ktorého hľadať „pomoc“ u čínskeho režimu, aby sa slovenskí podnikatelia mohli na čínskom trhu presadiť, je jednou z mála vecí, o čo sa slovenský premiér mohol pokúsiť. „My sa nemôžeme dvojstranne s Číňanmi dohadovať na clách alebo na nejakých kvótach. To sú kvóty, ktoré sú pre nejaký typ tovarov a platia pre celú Európsku úniu… My nemôžeme robiť bilaterálnu obchodnú politiku s Čínou. My môžeme bilaterálne akurát získavať investície a keďže ide o komunistickú krajinu, vláda môže lobovať pre nejaké slovenské firmy, aby sa tam lepšie uplatnili, alebo mali nejakú ochranu a podobne,“ skonštatoval politológ.
