Delegáti OSN presadzujú vytvorenie fondu na podporu klímy vo výške 1 bilióna dolárov ročne
„Sme na ceste do záhuby,“ povedal predseda COP29 Muchtar Babajev.
Keď sa delegáti 11. novembra zišli v azerbajdžanskom Baku na konferencii OSN o zmene klímy v roku 2024 (nazývanej aj COP29), hlavným bodom programu bola dohoda o poskytnutí až 1 bilióna USD ročne na financovanie opatrení v oblasti klímy pre rozvojové krajiny, ktorá nahradí predchádzajúci cieľ 100 miliárd USD.
V roku 2009 sa rozvinuté krajiny zaviazali, že do roku 2020 budú každoročne mobilizovať 100 miliárd dolárov na opatrenia v oblasti klímy v rozvojových krajinách. V rámci Parížskej dohody z roku 2015 bol tento cieľ predĺžený do roku 2025 s dohodou o stanovení nového cieľa na obdobie po roku 2025.
Organizácia Spojených národov začiatkom tohto roka uviedla, že zvýšenie ročného cieľa financovania opatrení v oblasti klímy nad rámec cieľa 100 miliárd USD je v súčasnosti nevyhnutné, pričom konštatovala, že na podporu plánov opatrení v oblasti klímy rozvojových krajín bude do roku 2030 potrebných 6 biliónov USD.
Vo vyhlásení z 11. novembra OSN uviedla, že len dostatočné financovanie zabezpečí „ochranu ľudských práv pred negatívnymi dôsledkami zmeny klímy“.
„Sme na ceste do záhuby,“ povedal predseda COP29 Muchtar Babajev počas otvorenia konferencie 11. novembra. „Či ich vidíte alebo nie, ľudia trpia v tieni. Zomierajú v tme. A potrebujú viac než len súcit. Viac ako modlitby a papierovanie. Volajú po vedení a konaní.“
Výkonný tajomník OSN pre zmenu klímy Simon Stiell vyzval vedúcich predstaviteľov, aby „reformovali globálny finančný systém“.
„Zbavme sa teda myšlienky, že financovanie opatrení v oblasti klímy je charita,“ povedal Stiell. „Nový ambiciózny cieľ financovania opatrení v oblasti klímy je úplne vo vlastnom záujme každého jedného štátu vrátane tých najväčších a najbohatších. „Tu v Baku musíme dokončením článku 6 uviesť do chodu medzinárodné trhy s uhlíkom.“ Článok 6 je kľúčovým mechanizmom Parížskej dohody, ktorý má regulovať globálne obchodovanie s uhlíkom.
Ďalším hlavným bodom programu zostáva Fond na krytie strát a škôd, návrh, ktorého cieľom je zabezpečiť finančnú podporu bohatých krajín pre iniciatívy súvisiace s klímou pre rozvojové krajiny.
„Musíme pokročiť v oblasti zmierňovania zmeny klímy, aby sa ciele z Dubaja zrealizovali… A musíme pokračovať v zlepšovaní nových mechanizmov finančnej a technickej podpory v oblasti strát a škôd,“ povedal.
Očakáva sa, že Spojené štáty sa pod vedením nastupujúcej Trumpovej administratívy opäť zamerajú na expanziu fosílnych palív. Novozvolený prezident Donald Trump prisľúbil znížiť ceny elektriny a zemného plynu prostredníctvom zvýšenej produkcie a odstránenia zeleného New Deal, ktorý označil za „socialistický.“
Očakáva sa, že nastupujúca administratíva USA bude uprednostňovať domácu produkciu energie – vrátane ropy, zemného plynu, uhlia a jadrovej energie – a zároveň zjednoduší povoľovacie procesy a odstráni obmedzenia trhu s fosílnymi palivami.
Marc Vanheukelen, veľvyslanec Európskej únie pre klímu v rokoch 2019 až 2023, uviedol, že neúčasť USA na klimatických iniciatívach by mohla spôsobiť, že ostatné krajiny ustúpia od svojich záväzkov. „Ľudia budú hovoriť: ‚No, USA sú druhým najväčším znečisťovateľom. Je to najväčšia ekonomika na svete. … Ak si oni nestanovia ambiciózny cieľ, prečo by sme to mali robiť my?“ povedal.
Pôvodný článok
