Štvrtok 14. novembra, 2024
Brandenburská brána v Berlíne (Pierre-Selim Huard - CC BY 4.0)

Závan nádeje a slobody. Trabanty odstavené v uliciach Prahy predznamenali pád Berlínskeho múru

Ťažko by niekto predpokladal, že odstavené trabanty v uliciach Prahy v októbri 1989 predznamenali pád Berlínskeho múru, ku ktorému došlo 9. novembra 1989.

V roku 1987, keď sa americký prezident Ronald Reagan postavil pred Berlínsky múr a vyzýval k jeho odstráneniu, východní Nemci našli novú inšpiráciu. O dva roky neskôr, na jeseň 1989, utekali východní Nemci cez pražskú ambasádu do západného Nemecka, aby sa touto okľukou dostali na Západ.

„Pod tlakom situácie komunistické Nemecko dovolilo viac ako 80 000 svojim občanom emigrovať na Západ,“ uviedla Česká televízia. Vo vzduchu bol cítiť závan nádeje a slobody.

Čechoslováci nosili utekajúcim Nemcom jedlo a horúci čaj, zatiaľ čo sledovali, ako v iných krajinách východného bloku padajú komunistické systémy.

Tri roky predtým, na jar 1986, keď sa blížilo 25. výročie postavenia Berlínskeho múru, spravodajský portál novinky.cz informoval, že Stephen Sestanovich, šéf administratívy Bieleho domu, vyzval prezidenta Reagana, aby to využil a inicioval plán, ktorý mal do piatich rokov priniesť pokojný a usporiadaný pád múru – s požehnaním sovietskeho vodcu Michaila Gorbačova.

Pracovný názov znel: Berlin without Barriers, čo sa dá preložiť ako Berlín bez hraníc. Znie to neutrálnejšie ako „zbúrať múr“, napísal Sestanovich v poznámke podľa noviniek.

Pred Brandenburskou bránou v roku 1987 predniesol americký prezident Ronald Reagan slávny prejav, v ktorom vyzval vtedajšieho sovietskeho vodcu Michaila Gorbačova, aby odstránil Berlínsky múr. Prejav ukončil výzvou: „Generálny tajomník Gorbačov, ak chcete mier, ak si prajete prosperitu pre Sovietsky zväz a východnú Európu, ak si prajete liberalizáciu, príďte sem k tejto bráne. Pán Gorbačov, otvorte túto bránu! Pán Gorbačov, zbúrajte tento múr!“

Vo videu z piatej epizódy ČT „Rok revolúcie“, vzdelávacieho videoseriálu z produkcie Knižnice Václava Havla, ktorý mapuje pád komunizmu vo východnej Európe, historik Timothy Garton Ash hovorí: „Zdá sa mi, že príbeh revolučného konca komunizmu vo východnej a strednej Európe naberá na obrátkach. V Poľsku trvala zmena 10 rokov, v Maďarsku 10 mesiacov, vo východnom Nemecku 10 týždňov, v Československu možno potrvá 10 dní.“

Múr mal zastaviť migráciu na Západ

Z histórie vieme, že po skončení vojny a rozdelení Nemecka na Spolkovú republiku a Demokratickú republiku v rokoch 1949 až 1961 opustili NDR takmer tri milióny ľudí. Značnú časť emigrantov tvorili odborníci a vzdelaní ľudia. Rozhodli sa opustiť NDR cez Berlín, kde v tom čase nebola hranica medzi oboma krajinami tak kontrolovaná.

Stranícke orgány sa preto rozhodli zasiahnuť. Generálny tajomník Walter Ulbricht váhal s uzavretím hranice uprostred hlavného mesta, pretože sa obával konfliktu s USA. Konečné rozhodnutie pravdepodobne padlo najmä z iniciatívy Nikitu Chruščova na stretnutí najvyšších predstaviteľov Varšavskej zmluvy v Moskve v auguste 1961.

Spojenie medzi východným a západným Berlínom bolo prerušené v noci z 12. na 13. augusta 1961, najprv ostnatým drôtom a ozbrojenými silami NDR. O tri dni neskôr začal ostnatý drôt nahrádzať múr v pravom zmysle slova.

Spočiatku stráže na prechodoch do utekajúcich občanov nestrieľali, ale neskôr došlo aj k tomu. Prvý známy prípad zastrelenia utekajúcej osoby sa stal 24. augusta 1961, posledný 5. februára 1989.

Počas 28-ročnej existencie Berlínskeho múru tu zahynulo pri pokuse o útek značné množstvo občanov, niektoré obete vykrvácali, keď ich strážcovia nechali v zóne bez pomoci. O počte obetí sa dodnes vedú spory.

„Predčasný pôrod“

Od októbra 1989, keď Prahu zaplavili opustené trabanty, do 9. novembra neprešlo možno ani 10 týždňov, ako predpovedal historik Garton Ash, a Berlínsky múr akoby náhle padol.

Spätne túto udalosť niektorí prirovnávajú k „húkajúcej sanitke, ktorá sa rúti k pôrodu, ale k pôrodu došlo ešte skôr, ako sanitka dorazila do pôrodnice“.

Bolo to náhle a očakávano-neočakávané. Potom prišli na rad Čechoslováci a v Prahe mohla vypuknúť „zamatová revolúcia“.

Pôvodný článok

Prečítajte si aj