Zelená Brazília sa kvôli počasiu musí pri výrobe elektriny opäť spoliehať na uhlie a plyn
Energetický mix Brazílie je jedným z najčistejších na svete. Vo výrobe elektrickej energie prevládajú vodné elektrárne, ktoré dopĺňajú ďalšie obnoviteľné zdroje v podobe vetra, fotovoltaiky a biomasy. Obnoviteľné zdroje energie tvoria takmer 90 % energetického mixu v najväčšom štáte Južnej Ameriky. Započítaním dvoch jadrových reaktorov, ktoré sa v súčasnosti tiež počítajú medzi čisté zdroje, sa Brazília môže pochváliť výrobou ekologickej elektrickej energie na úrovni 92 %.
To sa však tento rok zmenilo. Už nejaký čas nepršalo, výroba energie vo vodných elektrárňach klesla na trojročné minimum a preto Brazília začala vo veľkom nakupovať fosílne palivá – uhlie a plyn. Na tento mesiac brazílski výrobcovia elektriny plánujú doviezť 0,9 mil. ton energetického uhlia, uviedla agentúra Reuters s odvolaním sa na údaje spoločnosti Kpler, ktorá sa zaoberá sledovaním lodnej dopravy.
To je najvyšší mesačný rekord v histórii a trojnásobok doterajšieho mesačného priemeru za rok 2024.
Keďže Brazília smeruje k najteplejším mesiacom roka, keď dopyt po elektrine dosahuje maximum v dôsledku používania klimatizácií, možno očakávať, že dovoz uhlia sa bude len zvyšovať. Podobná situácia je aj v prípade skvapalneného zemného plynu (LNG). Jeho dovoz v tomto roku dosiahol najvyššiu úroveň od konca roka 2021, uvádza agentúra Reuters.
Menej zrážok
Za prvých 10 mesiacov tohto roka spadlo v oblastiach s priehradami o 10 % menej zrážok, ako bol priemer v rokoch 2019 až 2023, čo predstavuje druhý rok po sebe, keď za prvých 10 mesiacov roka spadlo menej ako 600 mm zrážok, konštatuje sa v článku Reuters.
Zatiaľ čo v prvom polroku 2024 vodné elektrárne vyrábali v priemere takmer 40 terawatthodín (TWh) mesačne, v septembri podľa údajov spoločnosti Ember klesla výroba vodnej energie len na 28,7 TWh. Týmto podiel vodnej energie na energetickom mixe Brazílie v septembri tiež klesol len na 50 %. Aj to je dôvod, prečo najväčšia ekonomika kontinentu začala dovážať väčšie množstvo fosílnych palív.
Klimatické záväzky ustupujú potrebám krajiny
Brazília sa na konferencii COP26 zaviazala, že sa do roku 2050 stane bezemisnou ekonomikou, a jej energetický mix je skutočne príkladný. Je však zrejmé, že na obnoviteľné zdroje energie sa nemožno spoliehať, ak sa zmení počasie. A tak sú v tomto zmysle vodné elektrárne oveľa spoľahlivejšie ako slnečné a veterné.
Uhoľné, plynové a jadrové elektrárne majú okrem toho, že nie sú závislé od poveternostných podmienok, aj ďalšiu výhodu, a tou je skutočnosť, že ich výkon možno rýchlo prispôsobiť potrebám systému. Preto sú ideálne na pokrytie nerovnováhy v sieti.
Hoci je 8 % podiel fosílnych palív v energetickom mixe Brazílie zanedbateľný, zdá sa, že krajina sa bez nich ani do budúcnosti nezaobíde, a to aj vzhľadom na rastúcu spotrebu elektrickej energie. Dopyt po nej vzrástol v prvých deviatich mesiacoch roku 2024 o takmer 7 % v porovnaní s rovnakými mesiacmi roku 2023 a očakáva sa, že bude rásť aj naďalej. V rokoch 2000 až 2023 vzrástla výroba elektriny v krajine o 103 %, uvádza IEA.
S tým, ako sa blíži letná sezóna a teploty na južnej pologuli stúpajú, sa dá navyše v nasledujúcich mesiacoch očakávať nárast dopytu v dôsledku používania klimatizácií. Na uspokojenie tohto dopytu nemajú energetické spoločnosti v súčasnosti inú možnosť ako spoliehať sa na uhlie a plyn a zmieriť sa so zvýšenými emisiami.
Ak sa bude tohtoročné sucho opakovať aj v budúcom roku, dovoz fosílnych palív a uhlíková stopa Brazílie sa budú naďalej zvyšovať. Pokiaľ štát nebude mať stabilnú, od počasia nezávislú náhradu za fosílne palivá, musí zabudnúť na postupné vyraďovanie uhlia a plynu, ak nechce ľuďom a podnikom prerušiť dodávku elektriny.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
