Ako by Trump a Harrisová riešili vzťahy s Ruskom a Čínou
Podľa odborníkov by sa obaja kandidáti uberali podobným smerom, avšak rozdiely by nastali v ich konkrétnych prístupoch – najmä v otázke vojny na Ukrajine. Očakáva sa, že budúci americký prezident sa bude pohybovať v čoraz nebezpečnejších geopolitických vodách, keďže dvaja rovnocenní americkí partneri – Čína a Rusko – rozvíjajú užšie hospodárske a vojenské väzby medzi sebou a tiež s ďalšími im podobnými režimami.
V máji ruský prezident Vladimir Putin a čínsky líder Si Ťin-pching potvrdili „bezhraničné“ partnerstvo oboch krajín pri vytváraní nového „svetového poriadku, ktorý odráža multipolárnu realitu“, na rozdiel od unipolárneho poriadku po druhej svetovej vojne, podľa ktorého sú jedinou superveľmocou Spojené štáty.
Rýchle rozširovanie jadrového arzenálu Číny taktiež mení rovnováhu trojuholníka USA – Rusko – Čína. Biely dom varoval, že do roku 2030 budú Spojené štáty po prvýkrát musieť čeliť dvom hlavným jadrovým mocnostiam.
Vznikajúce spojenectvo medzi Čínou, Ruskom, Iránom a Severnou Kóreou niektorí akademici označujú za novú „os“ „zla“ , „autokratov“ , „chaosu“ alebo „lúzrov“.
Ako teda ovplyvnia americké voľby takzvanú os Čína – Rusko?
Odborníci pre The Epoch Times uviedli, že budúca americká administratíva sa bude s najväčšou pravdepodobnosťou uberať rovnakým smerom bez ohľadu na to, ktorý kandidát by bol zvolený, avšak bude sa líšiť taktika.
Čína
Pokiaľ ide o politiku voči Číne, počas posledných dvoch administratív USA existovala veľká kontinuita.
Keď Peking sťahoval svoj hospodársky, vojenský, diplomatický a technologický odstup od Spojených štátov, Bidenova a Harrisovej administratíva tvrdila, že Čína je jediným konkurentom, ktorý je čoraz viac schopný zmeniť medzinárodný poriadok.
Prezident Joe Biden pokračoval v politike svojho predchodcu prezidenta Donalda Trumpa, ktorý zavádzal clá, kontroloval strategický tovar a technológie, diverzifikoval dodávateľské reťazce USA a riešil prílev fentanylu z Číny.
Biden sa odmietol používať pojmy z obdobia minulej studenej vojny, keď vlani novinárom povedal, že nechce Čínu obmedzovať.
V porovnaní s Bidenom, veteránom v oblasti zahraničných vzťahov, je viceprezidentka Kamala Harrisová neznámou entitou. Jej politika by závisela aj od okolností a ľudí, ktorých by vymenovala do svojho kabinetu. Všeobecne sa predpokladá, že Harrisová by pokračovala v súčasnej politike USA, ktorá spočíva v súperení s Čínou, pričom by sa vyhýbala priamym konfliktom.
Harrisová sľúbila, že zabezpečí, aby Spojené štáty porazili Čínu v „súťaži o 21. storočie“. Jedným zo známych rozdielov medzi ňou a Bidenom bol, že Harrisová zastáva americkú stratégiu nejednoznačnosti v otázke Taiwanu, zatiaľ čo Biden avizoval Taiwan brániť, ak by sa Peking pokúsil o jeho násilnú anexiu.
Trump medzitým naznačil, že s Čínou začne agresívnejšiu obchodnú vojnu, a na svojej platforme prisľúbil, že Čínu zbaví statusu “permanentných normálnych obchodných vzťahov”, ktorý jej poskytuje výhody voľného obchodu so Spojenými štátmi.
Lee Che-Chuan, výskumný pracovník taiwanského Inštitútu národnej obrany, uviedol, že medzi akademikmi neexistuje zhoda v tom, ktorého amerického kandidáta by mohla Čínska komunistická strana (ČKS) uprednostňovať.
„Niektorí sa domnievajú, že Peking môže uprednostňovať Harrisovú, ktorá je menej skúsená a mohla by sa správať voči Číne jemnejšie než Biden. Iní sa však domnievajú, že Čína môže uprednostňovať Trumpov transakčný prístup a izolacionistické tendencie, ktoré poskytujú priestor na rokovania a kompromisy,“ povedal Lee pre The Epoch Times.
Su Tzu-yun, riaditeľ think tanku Division of Defense Strategy, pre The Epoch Times uviedol, že Trumpova nepredvídateľnosť predstavuje pre Peking viac problémov.
Napriek rozdielom oboch kandidátov však podľa neho nie je pravdepodobné, že by Trump alebo Harrisová boli voči Číne mierni.
Rusko
Podľa Thomasa Grahama, riaditeľa pre ruské záležitosti v Rade pre národnú bezpečnosť bývalého prezidenta Georgea W. Busha, niečo podobné platí aj pre vzťahy s Kremľom. Graham povedal, že ani jeden z kandidátov nie je v Moskve považovaný za „ideálneho“.
Predstavitelia Kremľa sa podľa neho domnievajú, že „americký politický establišment je v podstate protiruský, a takto to bude ešte nejaký čas pokračovať. To je skutočne kontext, v ktorom musia uvažovať o americkej politike a vzťahoch so Spojenými štátmi,“ skonštatoval Graham pre The Epoch Times.
Na Rusko boli po anexii Krymu v roku 2014 a za porušovanie ľudských práv uvalené medzinárodné sankcie. Obamova aj Trumpova administratíva uvalili na ruské osoby a subjekty stovky sankcií. Po tom čo Putin v roku 2022 začal úplnú inváziu na Ukrajinu, Bidenova administratíva pridala na sankčnú listinu tisíce mien.
Jedným z hlavných rozdielov medzi republikánskou a demokratickou stranou je ich názor na výsledok rusko-ukrajinskej vojny. Trump niekoľkokrát povedal, že v prípade zvolenia rýchlo vojnu ukončí, čím naznačil svoj zámer sprostredkovať mierovú dohodu.
Podľa jeho viceprezidenta JD Vancea a poradcov Keitha Kellogga a Freda Fleitza bude potenciálne prímerie pravdepodobne zahŕňať demilitarizovanú zónu pozostávajúcu z území, ktoré Ukrajina počas vojny stratila, a prísľub, že Ukrajina v dohľadnom čase nevstúpi do Severoatlantickej aliancie (NATO).
Harrisová zastávala odlišný postoj. Na spoločnej konferencii s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v septembri povedala, že návrhy, ktoré nútia Ukrajinu odstúpiť územie a vzdať sa vstupu do NATO, „nie sú mierové návrhy“, ale „návrhy na kapituláciu“. Putina tiež nazvala „vražedným diktátorom“.
Ukrajina prišla v konflikte o desaťtisíce životov a pätinu svojho územia. Bez vojenského víťazstva nebude schopná získať späť Donbas, Krym ani pás územia medzi Melitopolom a Chersonom.
Rusko stále prevyšuje Ukrajinu v počte vojakov, munície, delostreleckých granátov, dronov a rakiet.
Zelenský 16. októbra predstavil časť svojho „plánu víťazstva“, ktorý zahŕňa formálnu žiadosť o vstup do NATO, viac zbraní od západných spojencov a dohody o vývoze prírodných zdrojov Ukrajiny. Plán sa však stretol s tlmenými reakciami západných lídrov.
Ukrajinský prezident uviedol, že cieľom jeho krajiny je úplné obnovenie územnej suverenity, čo znamená kontrolu nad všetkými územiami anektovanými Ruskom od roku 2014. Mnohí analytici neveria, že je to realistický cieľ.
Podľa Grahama by sa Spojené štáty mali sústrediť na umožnenie „vzniku silnej, demokratickej a suverénnej, nezávislej Ukrajiny, ktorá sa pomaly, ale vytrvalo integruje do euroatlantického spoločenstva“.
„Otázka územia nie je bezvýznamná, ale je druhoradá. Takže Ukrajina môže ísť ďalej a urobiť všetky tieto veci, aj keď napríklad nezíska kontrolu nad regiónom Donbas.“
Na otázku, či bude mať Čína odvahu napadnúť Taiwan, ak bude Rusku umožnené získať územie silou, experti odpovedali, že výsledok síce môže vyslať signál, ale to, čo robia Spojené štáty v indo-pacifickom regióne, je oveľa významnejšie, a to Peking bude brať do úvahy.
Ďalším rozdielom medzi Ukrajinou a Taiwanom je, že Taiwan nemá spoločnú pozemnú hranicu s pevninskou Čínou, takže invázia na Taiwan by bola „zložitým a veľmi riskantným“ krokom, povedal Lee.
Os
Čína má so svojím severným susedom už 300 rokov turbulentné vzťahy.
Vzťahy sa oteplili za posledné tri desaťročia po skončení čínsko-sovietskeho rozkolu a urovnaní územných sporov na začiatku storočia.
V súčasnosti je Čína najväčším obchodným partnerom Ruska a kľúčovým záchranným lanom pre ruskú ekonomiku, keďže Európa sa po začiatku vojny od ruskej ropy a plynu odvrátila.
V roku 2023 predstavovala Čína jednu tretinu ruského medzinárodného obchodu. Rusko tiež zvýšilo dovoz čínskych priemyselných zariadení a spotrebného tovaru, keďže čínski západní obchodní partneri diverzifikovali svoje dodávateľské reťazce.
Čínske spoločnosti boli tiež obvinené z predaja komponentov zbraní do Ruska. Podľa Zelenského približne 60 % súčiastok ruských zbraní vyrobených v zahraničí, ktoré sa našli na Ukrajine, pochádza z Číny.
Minulý mesiac americké ministerstvo obchodu po prvýkrát uvalilo sankcie na čínske subjekty zodpovedné za vývoj a výrobu kompletných zbraňových systémov v spolupráci s ruskými firmami.
V rozhovore s konzervatívnym novinárom Tuckerom Carlsonom Trump označil Peking a Moskvu za „prirodzených nepriateľov“. Obvinil Bidena z toho, že umožnil „spojenie“ týchto dvoch rivalov, a povedal, že ak získa druhé funkčné obdobie, bude sa ich snažiť „rozpojiť“.
Graham uviedol, že dôvodom spojenectva Pekingu a Moskvy je kombinácia „dobrých strategických dôvodov“ vrátane ich vzájomne sa dopĺňajúcich ekonomík, názorov na USA a amerických politík v poslednom desaťročí, ktoré „majú tendenciu utvrdzovať ich v opozícii voči Spojeným štátom a zbližovať ich na globálnej scéne“.
Lee uviedol, že v súčasnosti je vzhľadom na prebiehajúcu vojnu na európskom kontinente a nepriateľstvo medzi Ruskom a USA veľmi nepravdepodobný scenár spolupráce týchto dvoch krajín s cieľom obmedzovať Čínu.
Szu pripomenul Trumpov predchádzajúci pokus nadviazať spoluprácu so severokórejským vodcom Kim Čong-unom a uviedol, že izolácia ČKS sa síce javí ako Trumpova preferovaná stratégia, ale je príliš skoro hovoriť, aká bude jeho oficiálna politika.
Dodal, že v spojenectve Číny a Ruska už existujú určité trhliny. Poukázal na nerovnováhu moci medzi krajinami, na užšie prepojenie Severnej Kórey s Ruskom a na závislosti Číny od amerických a európskych trhov.
Do tejto správy prispeli Xin Ning a Chris Summers.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
