Od slepoty k panoramatickému videniu či stretnutie s Bohom: čo odhalilo 4 000 posmrtných zážitkov
22-ročná žena, ktorá je od narodenia slepá, po prvýkrát videla samu seba – kým ležala na operačnom stole.
Vicki Umipeg sa narodila predčasne v 22. týždni a vážila len 1,3 kg. Jej zrakový nerv bol poškodený v dôsledku vysokého obsahu kyslíka v inkubátore, čo malo za následok úplnú slepotu. Nemala žiadne zrakové vnemy, vôbec nevnímala svetlo.
Ako 22-ročnú ju v Seattli vyhodili z auta a spôsobili jej vážne zranenia – zlomeniny lebky, otras mozgu a poranenia krku, chrbta a nohy. Počas oživovania v nemocnici zistila, že sa vznáša pri strope.
Mala panoramatické videnie a na kovovom operačnom stole videla ležiace ženské telo, na ktorého záchrane pracoval zdravotnícky personál. Keď si všimla výrazný snubný prsteň na ženskej ruke, uvedomila si, že je to jej prsteň a že žena, ktorá tam leží, je ona. Keďže bola celý život slepá, nikdy nevidela ani prsteň ani svoje telo. Až počas tohto zážitku blízkeho smrti uvidela svoj prsteň.
Vicki bola predmetom výskumu doktora Jeffreyho Longa, radiačného onkológa v Kentucky v USA. Long sa skúmaniu zážitkov blízkych smrti venuje už viac ako 25 rokov. Preskúmal a spracoval viac ako 4 000 prípadov unikátnych posmrtných zážitkov a uverejnil ich na svojej webovej stránke Near-Death Experience Research Foundation.
Long na základe svojho výskumu zhrnul najčastejšie posmrtné zážitky podobné tým, ktoré zistil Dr. Raymond Moody, známy ako otec štúdia posmrtných zážitkov:
- Zážitky mimo tela
- Neprítomnosť bolesti
- Prechod tunelom smerom k jasnému svetlu
- Stretnutie so zosnulými blízkymi v nebeskej ríši
- Prežitie hlbokej rekapitulácie života
- Pocit ohromujúcej lásky a pokoja
Vickiin prípad patrí k typickým „mimotelovým zážitkom“. Jej zážitky, najmä panoramatické videnie, sú spoločné pre všetkých ľudí s posmrtnými zážitkami.
V nedávnom rozhovore pre Epoch Times Long spomínal na svoj rozhovor so slepou ženou. „Mala 360-stupňové videnie, keď si počas zážitku blízkeho smrti mohla súčasne uvedomovať a spracovávať obrazy pred sebou, za sebou, vpravo, vľavo, hore, dole.“
„V skutočnosti som Vicki povedal, že my ostatní máme v pozemskom živote toto zorné pole videnia kvôli umiestneniu našich očí, v očných jamkách. Doslova sa mi vysmiala, pretože celá jej životná skúsenosť s videním bola na úrovni 360-stupňového alebo sférického videnia.“
Okrem toho Vicki, ktorá spočiatku nemala skúsenosti s matematikou a prírodnými vedami, intuitívne pochopila počítanie a pochopila, ako vznikajú planéty. Získala odpovede na otázky o vede, matematike, živote, planétach a Bohu, zažila záplavu vedomostí a pochopila jazyky, ktoré predtým nepoznala.
Počiatky skúmania zážitkov blízkych smrti
Zážitky blízke smrti boli vedeckou komunitou často odmietané ako bludy a jedinci, ktorí tieto zážitky zažili, za poverčivých, ale v posledných desaťročiach došlo k výraznému posunu v pohľade na vec.
V roku 1978 päť nezávislých lekárov a vedcov – John Audette, Dr. Bruce Greyson, Dr. Raymond Moody, Ken Ring a Dr. Michael Sabom – spolu založili Medzinárodnú asociáciu pre štúdium zážitkov blízkych smrti, čím otvorili cestu k skúmaniu týchto mimoriadnych zážitkov vedeckou optikou.
„Prvýkrát som o zážitkoch blízkych smrti počul pred desiatkami rokov, keď som bol na stáži,“ povedal Long, „a bolo to v jednom z najprestížnejších lekárskych časopisov na svete, v Journal of the American Medical Association.“
„Listoval som v časopise a hľadal som článok o rakovine a úplnou náhodou som v názve článku našiel slovné spojenie „zážitok blízky smrti“. Bol som zmätený, pretože nič z toho, čo som sa učil na lekárskej fakulte, to nevysvetľovalo. Buď ste nažive, alebo ste mŕtvi.
Článok napísal Sabom, kardiológ skúmajúci ľudí, ktorí prežili zástavu srdca a kómu. Niektorí pacienti uvádzali, že ich vedomie vystúpilo z tela a pozorovali, čo sa deje, kým bolo ich telo v bezvedomí. To, čo popisovali, že videli, bolo presné do najmenších detailov.
O niekoľko rokov neskôr sa manželka jedného z Longových priateľov z vysokej školy podelila o svoj podrobný a pozoruhodný zážitok blízky smrti. „Počas operácie v celkovej anestézii dostala zástavu srdca v dôsledku alergickej reakcie, čo znamená, že jej prestalo biť srdce,“ uviedol Long.
„V tom momente mala mimotelový zážitok, bola svedkom chaosu na operačnej sále a počula hlasný alarm z EKG monitorujúceho jej srdce. Na chvíľu prešla tunelom a ocitla sa v nadpozemskej ríši, kde sa stretla s inými bytosťami. Tam dostala na výber, či sa chce vrátiť do svojho života. Požiadala bytosti o radu a po rozhovore sa rozhodla vrátiť do svojho tela. Bola úspešne oživená.“
Long sa čudoval, prečo tento fascinujúci fenomén neskúma viac ľudí, a tak sa pustil do zbierania prípadov. Vytvoril databázu 4 000 prípadov. „Je to zďaleka najväčšia verejne prístupná zbierka zážitkov blízkych smrti na svete,“ povedal pre Epoch Times.
V prieskume sa ľudí priamo pýtal na reálnosť ich zážitku a takmer 95 % respondentov uviedlo, že ich zážitok bol „určite skutočný“.
30 neúspešných hypotéz
Ľudia, ktorí sú skeptickí voči posmrtným zážitkom, ponúkli vyše 30 rôznych vysvetlení týchto zážitkov „Dôvod, prečo existuje toľko týchto skeptických vysvetlení, a koluje ich viac ako 30, je veľmi jednoduchý, pretože žiadne z vysvetlení skeptikov nevysvetľuje nič počas zážitku blízkej smrti, nieto ešte všetko, čo sa stane,“ priblížil Long pre Epoch Times.
Hypotézy o halucináciách vyvolaných hypoxiou (zníženou hladinou kyslíka) a hyperkapniou (zvýšenou hladinou oxidu uhličitého) boli vznesené ako vysvetlenie toho, prečo zažívame posmrtné skúsenosti. Dôvod je jednoduchý: „Z medicínskeho hľadiska to vedie k zmätenosti a zníženému vedomiu, nie k zvýšenému vedomiu,“ uviedol Long.
Štúdia časopisu Lancet skúmala stovky pacientov, ktorí boli úspešne resuscitovaní po zástave srdca alebo klinickej smrti. 18 % týchto pacientov uviedlo zážitky blízke smrti. Ak je mozgová hypoxia príčinou spôsobujúcou zážitky blízke smrti – a každý klinicky mŕtvy má hypoxiu – potom by väčšina pacientov mala zažiť posmrtné skúsenosti, domnievajú sa vedci. To sa však nestalo.
Iní argumentovali, že posmrtné zážitky by mohli vysvetľovať endorfíny, prirodzene produkované látky v mozgu podobné narkotikám. Endorfíny však pôsobia na mozog ešte viac ako hodinu po zmiernení bolesti, čo nie je v súlade s posmrtnými zážitkami, povedal Long.
„V prípade zážitkov blízkych smrti v okamihu, keď sa vrátia do svojho fyzického tela – bum – nedochádza k žiadnej úľave od bolesti ani k ničomu inému. Okamžite pociťujú bolesť,“ uviedol Long.
Iní hovorili o záchvatoch. Long povedal: „Záchvaty všeobecne spôsobujú znížené alebo podstatne zmenené vedomie, nie jasné, konzistentné zážitky.“
Ernst Rodin, bývalý šéf Americkej spoločnosti pre klinickú neurofyziológiu, k tomu poznamenal: „Hoci som počas troch desaťročí svojho profesionálneho života videl stovky pacientov so záchvatmi spánkového laloku, nikdy som sa nestretol s touto symptomatológiou [posmrtným zážitkom] ako súčasťou záchvatu.“
Okrem toho boli posmrtné zážitky zdokumentované dokonca aj v celkovej anestézii. „V celkovej anestézii by ste nemali mať žiadny jasný, organizovaný, vedomý zážitok,“ vyhlásil Long. Niektorí ľudia boli pri zástave srdca v celkovej anestézii. V takom prípade by podľa Longa malo byť „dvojnásobne nemožné mať akýkoľvek vedomý zážitok… To takmer samo o sebe vyvracia akúkoľvek možnosť, že posmrtné zážitky sú spôsobené fyzickou funkciou mozgu.“
Bez ohľadu na kultúru, náboženstvo a vek
Medzi ďalšie hypotézy patrí psychologický model, ktorý predpokladá, že posmrtné zážitky sú spôsobené predstavami založenými na osobnom, náboženskom alebo kultúrnom pozadí. Jednotlivci však často uvádzajú zážitky, ktoré sú v rozpore s ich životnými skúsenosťami alebo presvedčením o smrti.
Niektorí ľudia tvrdia, že zážitky blízke smrti sú kultúrne podmienené. Long však zistil, že tieto zážitky sú „pozoruhodne podobné, nech už sa vyskytujú kdekoľvek na svete“.
„Nezáleží na tom, kde na svete sa odohrávajú, nie je v tom žiadny rozdiel. Či už ste, povedzme, moslim v Egypte alebo hinduista v Indii, kresťan v Spojených štátoch, alebo dokonca ateista, všade na svete dochádza k zážitkom smrti a bez ohľadu na to, aký bol alebo nebol ich predchádzajúci systém viery, obsah toho, čo sa deje počas posmrtného zážitku, je nápadne podobný.“
Po zemetrasení v čínskom meste Tangshan v roku 1976 čínski vedci pozorovali podobný vzorec ako na západe. Medzi 81 ľuďmi, ktorí prežili, malo 65 % zvýšenú jasnosť myslenia, 43 % pocítilo odlúčenie od svojho fyzického tela a 40 % zažilo stav beztiaže. Zážitky boli podobné bez ohľadu na vek, pohlavie, povolanie alebo zdravotný stav pred zemetrasením.
Long skúmal skupinu detí vo veku 5 rokov a mladších; priemerný vek bol 3,5 roka a tieto deti boli „prakticky kultúrne nepopísaná tabuľa“, podotkol. „Obsah zážitkov týchto veľmi malých detí je nápadne podobný obsahu zážitkov blízkych smrti starších detí a dospelých,“ opísal.
Stretnutie s Bohom
Moody, ktorý začal študovať posmrtné zážitky pred viac ako polstoročím, poukázal na to, že mnohí ľudia opisujú stretnutia so žiarivou svetelnou bytosťou známou ako „Bytosť svetla“, ako Moody opisuje vo svojej knihe Život po živote: Skúmanie fenoménu – prežitie telesnej smrti.
Toto svetlo sa často opisuje ako jasná a neopísateľná žiara, ktorá neškodí očiam. Väčšina jednotlivcov vníma toto svetlo ako vyspelú bytosť preniknutú láskou a teplom alebo ako Boha. Vicki tiež uviedla, že počas svojho zážitku videla postavu s mimoriadnou žiarou a spoznala že, táto bytosť je Ježiš.
Za účelom ďalšieho skúmania pravdivosti „Boha“ v zážitkoch blízkych smrti uskutočnil Long v rokoch 2011 až 2014 výskum o Bohu na základe 420 posmrtných prípadov od ľudí rôznych profesií a spoločenských vrstiev.
Pred posmrtným zážitkom 39 % ľudí verilo v „absolútnu existenciu Boha“. Po ňom sa táto viera zvýšila na 72,6 %. Počet osôb, ktoré verili v absolútnu existenciu Boha, sa zvýšil o 86 % a ich viera v Boha sa výrazne zvýšila, napísal vo svojej knihe „Boh a posmrtný život: Nové prevratné dôkazy o Bohu a zážitkoch blízkych smrti“.
Long starostlivo preskúmal 277 opisov stretnutí s Bohom a zistil, že ich opisy sa výrazne zhodujú – ide o všemilujúcu a všemocnú najvyššiu bytosť vyžarujúcu lásku a milosť. Medzi ďalšie spoločné črty stretnutí s Bohom opísané v zážitkoch blízkych smrti patrí neodsudzovanie, prijatie toho, kým sú, a pocit jednoty alebo zjednotenia s Bohom. Komunikácia je vždy v podstate nefyzická alebo telepatická.
Pozitívne posolstvo
Predtým, ako sa Long ponoril do výskumu posmrtných zážitkov, trápili ho otázky typu „kto sme“, pričom mal pocit, že sme oveľa viac než to, ako funguje náš fyzický mozog. Zážitky blízke smrti poskytujú presvedčivé dôkazy o existencii vedomia mimo tela, o večnejšej existencii, vyhlásil Long.
Nie sme len obmedzené fungujúce stroje, ale životy s mnohými možnosťami, ktoré presahujú naše súčasné poznanie. A to je „najsilnejšie pozitívne posolstvo“ pre celé ľudstvo, dodal.
Pôvodný článok
