Od prvej masovej justičnej vraždy komunistického režimu v Československu uplynulo 75 rokov
Pred 75 rokmi sa v bývalom totalitnom Československu uskutočnila prvá masová justičná vražda komunistického režimu. Šesť nestraníkov bolo obvinených z prípravy ozbrojeného prevratu a vo vykonštruovanom procese odsúdených na trest smrti. Poprava sa uskutočnila 5. novembra 1949 v pražskej väznici na Pankráci.
Pamiatku obetí si dnes na svojom konte X pripomenul aj český minister kultúry Martin Baxa. „Pred 75 rokmi komunistický režim v Československu vykonal prvú justičnú vraždu. Dňa 5. novembra 1949 bolo v procese so ‚skupinou Milady Horákovej‘ popravených šesť nestraníkov. Tento vykonštruovaný proces, ktorý ako prví viedli stalinistickí poradcovia ŠtB zo ZSSR, predznamenal hrôzy 50. rokov.
Vratislav Polesný, Vratislav Janda, Josef Charvát, Emanuel Čančík, Květoslav Prokeš a Jaroslav Borkovec – títo odvážni odbojári boli odsúdení na smrť za údajnú prípravu povstania. Ničím sa neprevinili, ich jediným previnením bola túžba po slobode. Česť ich pamiatke!“ pripomenul Baxa.
Jednou z obetí bol aj plukovník in memoriam Vratislav Janda, ktorý sa počas druhej svetovej vojny zúčastnil protinacistického odboja v organizácii ÚVOD. V roku 1942 ho zatklo gestapo a za svoju činnosť bol uväznený. V roku 1944 ho Krajinský súd v Drážďanoch odsúdil na 10 rokov. Do Československa sa vrátil s americkou armádou v roku 1945. Po komunistickom prevrate v roku 1948 sa zapojil aj do protikomunistického odboja.
Po vojne slúžil najprv ako štábny kapitán v Liberci a potom ako veliteľ roty v Benešove. Podľa obžaloby sa mal podieľať na prípravách ozbrojeného protikomunistického prevratu. Vo vykonštruovanom procese bol odsúdený na trest smrti. Poprava sa uskutočnila 5. novembra 1949.
Spolu s Jandom boli 5. novembra popravení aj Vlatislav Polesný, Emanuel Čančík, Josef Charvát, Květoslav Prokeš a Jaroslav Borkovec.
Päťdesiate roky sú neslávne známe častými politickými procesmi, spôsobom, akým sa totalitná vláda pod rúškom strachu snažila udržať svoju moc. Okrem justičných vrážd boli v tom čase bežné aj dlhodobé tresty, nútené presídľovanie (najmä väčších statkárov) a v neposlednom rade nútené práce, najmä v uránových baniach, kde si väzni ničili zdravie alebo dokonca zomierali v dôsledku zlého zaobchádzania.
