Rusko necháva Západ v neistote, zatiaľ čo uvažuje o zmene jadrovej stratégie
Rusko tvrdí, že prehodnocuje svoju jadrovú doktrínu – dokument, na základe ktorého sa rozhoduje, či uskutoční jadrový úder – a začiatkom minulého týždňa uskutočnilo veľký raketový test.
Keďže však ruskí lídri vyvolávajú prízrak jadrových zbraní vždy, keď Západ zmení cieľové pozície na Ukrajine, ide len o šabľové hry, alebo o skutočnú zmenu postoja? Musí Západ zmeniť svoje hodnotenie rizika? A aký význam má jadrová doktrína v realite?
Ruský prezident Vladimir Putin 25. septembra varoval pred dôsledkami toho, že Spojené štáty a ich spojenci v NATO umožnia Ukrajine používať zbrane dlhšieho doletu, ktoré dodali, na údery hlboko v Rusku. Povedal, že by to Rusko dostalo do vojny s NATO.
Putin uviedol, že Kremeľ zvažuje zmenu svojej jadrovej doktríny, podľa ktorej sa konvenčný útok na Rusko zo strany nejadrovej krajiny, ako je Ukrajina, podporovaný jadrovou mocnosťou, akou sú Spojené štáty, považuje za spoločný útok na jeho krajinu. Revidovaný dokument by podľa neho mohol Rusku umožniť použitie jadrových zbraní v prípade masívneho útoku raketou alebo dronom.
Cieľom tejto zámernej nejednoznačnosti je odradiť NATO od toho, aby povolilo Ukrajine použiť takéto zbrane, na čo naliehal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Putinove pripomienky nasledovali po vyhlásení námestníka ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Riabkova z 1. septembra. „Existuje jasný zámer zaviesť úpravu [jadrovej doktríny], spôsobenú … preskúmaním a analýzou [vývoja] nedávnych konfliktov vrátane … eskalačného kurzu našich západných protivníkov v súvislosti so špeciálnou vojenskou operáciou [na Ukrajine],“ citovala Riabkova štátna tlačová agentúra Tass.
Jadrová doktrína
V súčasnej ruskej jadrovej doktríne, ktorú Putin potvrdil v roku 2020, sa uvádza, že Moskva môže použiť jadrové zbrane v prípade jadrového útoku nepriateľa alebo v reakcii na konvenčný útok, ktorý predstavuje existenčnú hrozbu pre ruský štát.
Ako 29. októbra v článku pre Open Nuclear Network načrtol výskumník Nikita Degťarev, doktrína sa od rozpadu Sovietskeho zväzu niekoľkokrát zmenila. Pavel Podvig, vedúci výskumný pracovník Inštitútu OSN pre výskum odzbrojenia v Ženeve, uviedol, že v postsovietskej ére sa zvýšil prah pre jadrový úder.
Pôvodne sa v doktríne uvádzalo, že jadrové zbrane sa môžu použiť v prípade „rozsiahlej agresie konvenčnými zbraňami v situáciách kritických pre národnú bezpečnosť Ruska“. To sa zmenilo na „v prípade agresie konvenčnými zbraňami, keď je ohrozená samotná existencia štátu“.
Podvig, autor knihy „Ruské strategické jadrové sily“, ktorý píše blog o ruských jadrových zbraniach, pre The Epoch Times uviedol, že neverí, že Moskva zmení pravidlo o „ohrození samotnej existencie štátu“. Podvig však povedal, že samotná doktrína bola navrhnutá tak, aby bola „vágna“ a nejednoznačná, aby druhá strana nemohla odhadnúť kroky Ruska.
Tim Ripley, vojenský analytik a redaktor webovej stránky Defence Eye, uviedol, že ruské vedenie by použilo jadrové zbrane len v prípade, že by bolo „zúfalé“. „Jediný druh scenára, pri ktorom by sa dalo uvažovať o tom, že by to mohlo byť matne pravdepodobné, je, ak by bol [Putinov] režim ohrozený masívnou porážkou na bojisku,“ povedal pre The Epoch Times.
„Ak by bola ruská armáda porazená a bola by na úplnom ústupe, a bola by to panika a zmätok, a Ukrajinci jazdia cez hranice, a vyzerá to na koniec hry – to je realistickejší druh scenára, že sa vec vymkne spod kontroly, ako to, kde sme teraz.“
Okraj priepasti
Sam Faddis, bývalý dôstojník CIA a vedúci pracovník Centra pre bezpečnostnú politiku, 31. októbra na portáli Substack napísal, že „tancujeme na okraji priepasti“. „Putin trénuje koniec sveta. Nepredpokladajte, že len blufuje.“
Putin 29. októbra spustil rozsiahle cvičenie na otestovanie jadrových raketových síl krajiny so simuláciou odvetného úderu. Jadrový arzenál Kremľa zostáva „spoľahlivým garantom suverenity a bezpečnosti krajiny“, povedal.
Sovietsky zväz otestoval svoju prvú jadrovú bombu v roku 1949 a začiatkom 60. rokov Moskva a Spojené štáty uznali taktický pat.
V roku 1962 Donald Brennan, stratég z Hudsonovho inštitútu, vytvoril termín „vzájomne zaručené zničenie“ a Spojené štáty, Sovietsky zväz a ďalšie krajiny, ako napríklad Veľká Británia a Francúzsko, uznali, že by bolo šialenstvom vystreliť jadrovú raketu na krajinu, ktorá má vlastný arzenál.
V roku 1973 CIA vypracovala tajný dokument, v ktorom podrobne opísala, ako agentúra chápe sovietsku jadrovú doktrínu. Uvádzalo sa v ňom, že Sovieti „považujú odstrašenie za kľúčový cieľ svojich strategických síl“.
Pôvodný článok
