Nová štúdia naznačuje, že žiadna miera konzumácie alkoholu nie je bezpečná pre zdravie mozgu
Nová štúdia spochybňuje dlhoročné presvedčenie o alkohole a zdraví mozgu a odhaľuje prekvapivé zistenie: Ak chcete ochrániť svoju myseľ pred demenciou, pravdepodobne neexistuje bezpečné množstvo alkoholu. Upokojujúca predstava, že ľahké až mierne pitie alkoholu môže priniesť kognitívne výhody, nemusí byť pravdivá. Výskum priamo spája konzumáciu alkoholu so zvýšeným rizikom vzniku demencie.
Predpokladané odhady ukazujú, že počet ľudí trpiacich demenciou by sa mohol celosvetovo zvýšiť z viac ako 57 miliónov v roku 2019 na takmer 153 miliónov v roku 2050. Tento trend poukazuje na naliehavú potrebu účinných stratégií prevencie. Výskum objasňuje zložitosť známych rizikových faktorov tohto ochorenia, ako je napríklad konzumácia alkoholu.
Zistenia spochybňujú názor, že akákoľvek miera konzumácie alkoholu je bezpečná z hľadiska prevencie demencie. Zatiaľ čo nadmerná konzumácia alkoholu je dobre známym rizikovým faktorom demencie, o tom, či existuje podobná súvislosť medzi ľahkou a miernou konzumáciou alkoholu a demenciou, sa stále diskutuje.
Staršie štúdie často obsahovali skreslenia, ako napríklad abstinenčné skreslenie, keď sa osoby nepijúce alkohol porovnávali s osobami, ktoré sa môžu tešiť lepšiemu zdraviu alebo kognitívnym funkciám, čo skresľovalo výsledky. Tieto analýzy niekedy nezohľadňovali zhoršenie kognitívnych funkcií, ku ktorému došlo pred štúdiou, alebo existujúce zdravotné problémy.
Claire Sextonová, vrchná riaditeľka vedeckých programov a práce s verejnosťou Alzheimerovej asociácie, pre Epoch Times uviedla, že o vplyve ľahkej až miernej konzumácie alkoholu sa stále vedú diskusie. „Niektoré štúdie naznačujú, že u dospelých v strednom a vyššom veku môže byť ľahké až mierne pitie alkoholu spojené s nižším rizikom zhoršenia kognitívnych funkcií v porovnaní s jeho nepitím, zatiaľ čo iné naznačujú, že mierne množstvo alkoholu môže byť spojené s nepriaznivými dôsledkami pre mozog vrátane nižšieho objemu hipokampu,“ uviedla.
Miera pitia alkoholu vs riziko demencie
V tejto najnovšej štúdii vedci skúmali údaje z britskej biobanky od 314 000 dospelých Britov bielej pleti, ktorí v súčasnosti pijú alkohol. Účastníci poskytli informácie o svojich alkoholových návykoch, pričom výskumníci sledovali prípady demencie prostredníctvom nemocničných záznamov a záznamov o úmrtiach počas 13,2 roka. Priemerná spotreba alkoholu bola 13,6 jednotiek týždenne, pričom takmer polovica účastníkov prekročila odporúčaný limit 14 jednotiek týždenne stanovený vo Veľkej Británii.
Muži uvádzali vyššiu spotrebu ako ženy, v priemere 20,2 jednotiek za týždeň v porovnaní s 9,5 jednotkami u žien. Zaujímavé je, že vyšší podiel žien (68,6 %) dodržiaval odporúčané limity, zatiaľ čo u mužov to bolo len 34,2 %.
Výskumníci vo svojej analýze pozorovali krivku v tvare písmena J, pričom nízka úroveň pitia (11,9 jednotiek týždenne) bola spojená s najnižším rizikom demencie. Toto riziko sa však zvyšovalo pri vyšších úrovniach konzumácie, najmä u mužov, ktorí vykazovali najnižšie riziko demencie pri 16,8 jednotkách alkoholu týždenne.
Hoci táto krivka v tvare písmena J naznačuje ochranný účinok mierneho pitia alkoholu, genetická analýza štúdie odhalila inú skutočnosť.
Genetická predispozícia k pitiu
Zistenia ukázali, že u osôb, ktoré majú genetickú predispozíciu na vyššiu konzumáciu alkoholu, je pravdepodobnosť vzniku demencie vyššia, a to najmä u žien. Podľa výskumníkov to naznačuje, že alkohol môže mať priamy vplyv na zvýšenie rizika demencie, najmä u tých, ktorí ho konzumujú väčšie množstvo. U mužov môže byť riziko alkoholu maskované inými rizikovými faktormi, ako je napríklad fajčenie.
Štúdia dospela k záveru, že medzi konzumáciou alkoholu a pravdepodobnosťou demencie existuje lineárny vzťah, čo je v rozpore s predchádzajúcimi epidemiologickými zisteniami, podľa ktorých mierna konzumácia alkoholu poskytuje ochranné účinky.
„Táto štúdia uvádza, že vyššia miera konzumácie alkoholu bola spojená so zvýšeným výskytom demencie medzi konzumentmi alkoholu a nezistila žiadnu ‚bezpečnú‘ úroveň konzumácie alkoholu,“ poznamenala Sextonová.
Ochranný vplyv mierneho požívania alkoholu a demenciou môže byť ovplyvnený zdravším životným štýlom, ktorý prevláda medzi miernymi konzumentmi alkoholu, alebo sociálno-ekonomickými faktormi ovplyvňujúcimi vzorce požívania alkoholu.
Závažné dôsledky pitia alkoholu na mozog
Dr. Asish Gulati, certifikovaná neurologička z Washingtonu, D.C., pôsobiaca v Univerzitnej nemocnici Georgea Washingtona, v e-maile pre Epoch Times uviedla, že alkohol môže výrazne ovplyvniť zdravie mozgu, „najmä v oblastiach zodpovedných za pamäť a poznávanie“.
Vysvetlila, že dve kľúčové zložky alkoholu, etanol a acetaldehyd, sú neurotoxické a môžu viesť k zápalom a štrukturálnym zmenám v mozgu, najmä v hipokampe, ktorý je kľúčový pre tvorbu pamäte a priestorovú orientáciu.
„Výskum ukazuje, že hipokampus je obzvlášť citlivý na alkohol a dokonca aj mierna konzumácia môže viesť k jeho zmenšeniu,“ napísala. „Okrem toho môže užívanie alkoholu prispieť k celkovému zmenšeniu mozgu a narušiť integritu bielej hmoty, čo ovplyvňuje funkciu mozgu.“
Gulatiová dodala, že dlhodobé pitie alkoholu je spojené s rôznymi kognitívnymi poruchami vrátane ťažkostí s učením, vybavovaním pamäti a výkonnými funkciami. „Negatívne účinky alkoholu na zdravie mozgu sú závažné,“ povedala. „Zdôrazňujeme dôležitosť striedmosti a abstinencie a uvedomenie si jeho možných následkov.“
Mozog sa z následkov alkoholu regeneruje ťažko
Gulatiová varovala, že schopnosť mozgu regenerovať sa z poškodenia spôsobeného alkoholom je obmedzená, najmä po dlhodobej a intenzívnej konzumácii.
Poukázala na to, že poškodenie neurónov a kritických mozgových štruktúr, najmä tých, ktoré sa podieľajú na kognitívnych funkciách, ako je pamäť, je často trvalé. Gulatiová poznamenala, že v mozgu existuje určitá neuroplasticita, ktorá umožňuje menšiu regeneráciu v počiatočných štádiách alebo pri miernej konzumácii alkoholu, ale „chronické expozície môžu viesť k nezvratnému poškodeniu“.
Ukončenie konzumácie alkoholu a osvojenie si zdravého životného štýlu však môže zotavenie podporiť. Neurogenéza, teda tvorba nových neurónov, môže prebiehať najmä v hipokampe, čo môže viesť k zlepšeniu kognitívnych funkcií, povedala Gulatiová, „hoci úplné regenerovanie pravdepodobne nebude možné, významné pozitíva môže priniesť zmena životného štýlu a zdržanie sa alkoholu.“
Pôvodný článok
