Experti tvrdia, že Severná Kórea využíva elitné jednotky na výmenný obchod s Ruskom
Severná Kórea sa podľa expertov viaže s Ruskom ako spolubojovník, keď vysiela elitné jednotky do ruského tábora. Podľa nich ide o krok „niečo za niečo“, ktorým chce Severná Kórea získať dodávky potravín a vylepšenia vojenských technológií.
Podľa juhokórejskej spravodajskej agentúry bolo do Vladivostoku a na ďalšie ruské základne vyslaných približne 10 000 severokórejských jednotiek pre špeciálne operácie (SOF) – najlepšie vybavených a najlepšie živených vojakov krajiny, ktorí sa už dlho pripravujú na infiltráciu na juh a obranu proti zahraničným útokom na Sever.
Pentagon aj NATO 28. októbra potvrdili, že niektoré severokórejské vojenské jednotky sa už presunuli do Kurskej oblasti, na frontovú líniu, kde Rusi bojujú proti ukrajinským jednotkám. Hovorkyňa Pentagonu Sabrina Singhová uviedla, tieto zahraničné jednotky budú pravdepodobne bojovať proti Ukrajine v priebehu „niekoľkých nasledujúcich týždňov“.
Po stretnutí v septembri minulého roka a následnom podpísaní zmluvy o strategickom partnerstve v júni, ktorou sa obe krajiny zaviazali k vzájomnej vojenskej pomoci, ruský prezident Vladimir Putin a severokórejský vodca Kim Čong-un urobili ďalší krok v podobe nasadenia severokórejských jednotiek.
Podľa juhokórejského ministerstva obrany má Severná Kórea najväčšie špeciálne jednotky na svete, približne 200 000 elitných vojakov.
Moskva potrebuje veľký počet vojakov na podporu svojho vojnového úsilia na Ukrajine a Pchjongjang splnil požiadavky Moskvy, aby dostal veci na oplátku, uviedol Miles Yu, riaditeľ Čínskeho centra Hudsonovho inštitútu, washingtonského think tanku.
Podľa Yua si Putin vybral ruskú súkromnú vojenskú spoločnosť Wagner Group ako svoj hlavný nástroj na vedenie vojen v zahraničí. Ozbrojené povstanie, ktoré Wagnerova skupina spustila v júni minulého roka, však takýto plán zmarilo.
„Keď sa Wagner držal od Putina ďalej, [Putin] potreboval sily, ktoré by zaňho bojovali v podobnej funkcii. A existuje len jedna krajina, ktorá by na to mohla pristúpiť. Je to Severná Kórea…,“ povedal Yu.
Ako výmenu Yu uviedol, že Severná Kórea by mala prístup k dodávkam potravín, obilia, energie a ropy z Ruska, keďže táto neúrodná krajina, v ktorej žije 23 miliónov ľudí, má už dlho nedostatok základných životných potrieb.
Severná Kórea v posledných desaťročiach trpela vážnym nedostatkom potravín a obavy o potravinovú bezpečnosť vzrástli, odkedy úrady uzavreli hranice počas pandémie COVID-19.
Kim Taewoo, bývalý prezident Kórejského inštitútu pre národné zjednotenie a profesor univerzity Konyang, uviedol, že Kim Čong-un riskuje západné sankcie, aby sa stal spolubojovníkom Ruska, keďže má ambíciu vládnuť na Kórejskom polostrove. „Pchjongjang chce získať ruskú pomoc na vylepšenie svojich jadrových zbraní, čo Kim Čong-un považuje za kľúč k potlačeniu Juhu a k získaniu tromfu na vyjednávanie s Washingtonom,“ povedal Kim Taewoo pre The Epoch Times.
Medzi severokórejskými vojakmi vyslanými do Ruska bol aj zbor Storm, známy aj ako 11. armádny zbor, jednotka špeciálnych síl vycvičená na infiltráciu, sabotáže infraštruktúry a atentáty.
História atentátov tohto zboru sa dá vystopovať až k náletu na Modrý dom – rezidenciu juhokórejského prezidenta – neúspešný pokus o atentát na juhokórejského prezidenta Park Chung Heeho 21. januára 1968.
Podľa správy denníka Chosun juhokórejská vláda zvažuje vyslanie tímu expertov, ktorí by pomohli Ukrajine vyrovnať sa so severokórejskou spravodajskou službou a taktikou nepriateľa.
Juhokórejský prezident Yoon Suk Yeol 24. októbra uviedol, že Južná Kórea nebude „nečinne sedieť“ v súvislosti s vyslaním vojsk Pchjongjangu do Ruska. Na zaistenie bezpečnosti na Kórejskom polostrove sa zvážia rôzne potrebné opatrenia vrátane priamych dodávok smrtiacich zbraní na Ukrajinu, povedal prezident.
Minulý rok Yoonova administratíva nepriamo poskytla Ukrajine 155-milimetrovú delostreleckú muníciu v spolupráci s americkou administratívou.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
