Tri veľké americké denníky sa rozhodli nepodporiť žiadneho z prezidentských kandidátov
Americké denníky Los Angeles Times, The Washington Post a USA Today sa rozhodli v tohtoročných voľbách nevyjadriť podporu žiadnemu z prezidentských kandidátov. Niektorí to spájajú s potrebou návratu k tradičnej žurnalistike, iní s ponechaním rozhodnutia na čitateľoch alebo s obnovením dôvery v nestrannosť médií.
Denník Washington Post sa len druhýkrát od roku 1976 vzdáva podpory prezidentského kandidáta. Rozhodol o tom jeho majiteľ, zakladateľ spoločnosti Amazon Jeff Bezos.
Vydavateľ a generálny riaditeľ novín William Lewis toto rozhodnutie pôvodne vysvetlil v názorovom článku ako návrat ku „koreňom“ novín.
„Uvedomujeme si, že to bude čítané rôznymi spôsobmi, vrátane tichej podpory jedného kandidáta, odsúdenia iného kandidáta alebo zrieknutia sa zodpovednosti. Je to nevyhnutné,“ napísal Lewis 25. októbra. „My to tak nevnímame. Vnímame to ako súlad s hodnotami, ktoré The Post vždy vyznával a v ktoré dúfame u lídra: charakter a odvaha v službe americkej etike, úcta k právnemu štátu a rešpekt k ľudskej slobode vo všetkých jej aspektoch.“
„Vnímame to aj ako vyjadrenie podpory schopnosti našich čitateľov rozhodnúť sa sami o tomto najdôležitejšom americkom rozhodnutí – koho voliť za budúceho prezidenta,“ napísal Lewis.
Patrick Soon-Shiong, majiteľ denníka Los Angeles Times, uviedol, že namiesto podpory konkrétneho kandidáta bola redakcia novín požiadaná, aby poskytla vecnú analýzu Harrisovej a Trumpovej politiky.
„S týmito jasnými a nezaujatými informáciami vedľa seba sa naši čitatelia mohli rozhodnúť, kto by bol hodný byť prezidentom nasledujúce štyri roky,“ napísal Soon-Shiong 23. októbra v príspevku na sieti X. Dodal, že redakčná rada odmietla podporiť niektorého z kandidátov a namiesto toho sa „rozhodla mlčať a ja som ich rozhodnutie akceptoval“.
Aj denník USA Today sa spolu s niekoľkými stovkami ďalších publikácií patriacich pod sieť USA Today Network, kontrolovaných spoločnosťou Gannett, rozhodol tento rok nepodporiť žiadneho kandidáta.
Lark-Marie Antonová, hovorkyňa USA Today, uviedla pre denník The Epoch Times, že noviny nebudú vyjadrovať podporu v prezidentských ani celoštátnych voľbách, čo je krok znamenajúci odklon od volebného cyklu 2020, v ktorom publikácia podporila demokratického kandidáta Joea Bidena.
Okrem USA Today nebude prezidentských ani iných kandidátov podporovať viac ako 200 denníkov zo siete USA Today, ako napríklad Arizona Republic a Detroit Free Press. „S viac ako 200 publikáciami po celej krajine je našou verejnou službou poskytovať čitateľom fakty, na ktorých záleží, a dôveryhodné informácie, ktoré potrebujú k informovanému rozhodovaniu (vo voľbách),“ uviedla Antonová.
Vzdor voči rozhodnutiu
Ako prvé sa rozhodli nevyjadrovať podporu noviny Los Angeles Times. Tento krok vyvolal odchod šéfredaktorky redakčnej časti novín Mariel Garzovej. „Odstupujem, pretože chcem dať jasne najavo, že mi vadí naše mlčanie,“ povedala Garzová v rozhovore pre Sewell Chan z Columbia Journalism Review. „V nebezpečnej dobe sa musia čestní ľudia postaviť. Takto sa k tomu staviam ja.“
Washington Post sa kvôli svojmu rozhodnutiu nepodporiť žiadneho z kandidátov tiež stretol s odporom a niekoľko zamestnancov kvôli tomu podalo výpoveď. Majiteľ Jeff Bezos vo svojom článku z 28. októbra napísal, že nedôvera americkej verejnosti k médiám je živená pocitom zaujatosti a že „prezidentská podpora takýto pocit skutočne vytvára“. Dodal, že ukončenie podpory „je zásadné a správne rozhodnutie“.
Dva anonymné zdroje oboznámené s udalosťami však uviedli, že zamestnanci redakcie pripravili návrh podpory pre viceprezidentku Kamalu Harrisovú, ale Bezos sa rozhodol ho nezverejniť.
Marty Baron, bývalý výkonný redaktor, ktorý viedol The Washington Post počas Trumpovho prezidentovania, označil toto rozhodnutie v textovej správe pre The Post za „zbabelosť“ a „moment temnoty, ktorý zanechá demokraciu ako obeť“, čím pravdepodobne narážal na motto novín „Demokracia umiera v temnote“.
Odkedy Post zaviedol túto prax, podporoval len demokratických prezidentských kandidátov a v roku 1976 podporil bývalého prezidenta Jimmyho Cartera. Iba v roku 1988, keď o Oválnu pracovňu súperili viceprezident George Bush a guvernér štátu Massachusetts Michael Dukakis, sa The Post rozhodol mlčať.
Denník Epoch Times sa obrátil na denník The Washington Post a spoločnosť Amazon so žiadosťou o potvrdenie.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
