Mladí Číňania rozbiehajú uprostred vysokej nezamestnanosti nový trend „prichádzam o rozum“ (Analýza)
Tvárou v tvár neutešeným kariérnym vyhliadkam sa čínska mládež vyrovnáva so stresom a frustráciou nezvyčajnými spôsobmi.
Nad mladou generáciou v Číne visí pocit frustrácie, pretože miera nezamestnanosti mladých ľudí zostáva vysoká. Čoraz viac mladých Číňanov zahajuje trend „prichádzam o rozum“, čím sa snažia zmierniť stres a úzkosť.
Národný štatistický úrad Číny 22. októbra informoval o aktuálnej miere nezamestnanosti mladých ľudí (vo veku 16 až 24 rokov), ktorá v septembri predstavovala približne 18 %. Nový údaj vychádza zo zmenenej metodiky – do štatistík nezapočítava mládež zapísanú do škôl. Peking predtým pozastavil zverejňovanie údajov o nezamestnanosti mládeže po tom, ako sa číslo v júni 2023 vyšplhalo na rekordnú úroveň 21 %.
Desiatky miliónov čerstvých absolventov vysokých škôl, ktorí toto leto vyšli zo škôl, ešte viac zaťažili trh práce. Práve kvôli bezútešným kariérnym vyhliadkam sa medzi čínskou mládežou uchytil nový trend „prichádzam o rozum“.
Na sociálnych sieťach sa virálne šíria stovky príspevkov, na ktorých sa mladí ľudia fotografujú v nemocničných plášťoch na horách, trávnatých plochách, pri mori, v púšťach a na iných turistických miestach v mestách a regiónoch, ako sú Šanghaj, Harbin, Sichuan a Xinjiang, najmä počas týždenného štátneho sviatku 1. októbra pri príležitosti 75. výročia založenia Čínskej komunistickej strany (ČKS).
Tieto príspevky zdieľali hashtagy ako „mentálne chorý“, „psychiatrické oblečenie“, „liečba duševného vyčerpania“ a „zábava“. Nový spôsob uľavovania si získal pozitívnu spätnú väzbu od ďalších užívateľov internetu, mnohí vyjadrovali túžbu zapojiť sa tiež.
Niektorí pozorovatelia tvrdia, že napodobňovanie ľudí s duševnými problémami, v ktorom sa mladí Číňania vyžívajú, im slúži ako únik pred ťažkými životnými tlakmi a drakonickými pravidlami zavedenými ČKS. Tento trend vychádza z hnutia „tang-ping“ (v preklade ležať na chrbte) – ktoré začalo v roku 2021 a vyzýva mladých ľudí, aby sa nesnažili v živote uspieť , alebo z hnutia „nechať to vyhniť“ – od roku 2022 vyzývajúce mladých ľudí, aby nič nespravili na zmenu vlastnej zhoršujúcej sa situácie.
Niektoré cestovné kancelárie vytvorili nové programy na organizovanie zájazdov s tematickým psychiatrickým oblečením. Nemenovaná agentúra v južnej provincii Hunan pre Epoch Times uviedla, že takéto programy sú „medzi mladými ľuďmi pomerne populárne“.
Podľa pracovníčky agentúry, ktorá si želala zostať v anonymite, obliekanie sa do nemocničných plášťov a trávenie času s cudzími ľuďmi môže klientom pomôcť zabudnúť na ich problémy. „Životné a pracovné prostredie v Číne je náročné, ľudia trpia veľkou úzkosťou a vo všeobecnosti sa cítia veľmi vyčerpaní,“ poznamenala.
Sheng Xue, čínska spisovateľka žijúca v Kanade, pre Epoch Times uviedla, že ťažkosti života uprostred hospodárskeho útlmu krajiny spôsobili, že Číňania si nevedia predstaviť stabilnú budúcnosť. Dodala, že okrem finančných problémov ľudia žijú aj v podmienkach dlhodobej cenzúry a potláčania disentu zo strany ČKS. To vytvára atmosféru strachu a tlaku, ktorá ovplyvňuje ich každodenný život a mnohých privádza na „pokraj šialenstva“.
Od roku 2020 viedli proticovidové opatrenia ČKS k odlevu miliárd dolárov z priamych zahraničných investícií a k spomaleniu činností v mnohých odvetviach. Milióny ľudí čelí znižovaniu miezd alebo nezamestnanosti.
Podľa oficiálnych údajov bol čistý odlev priamych zahraničných investícií v prvej polovici roka 2024 približne 113 miliárd dolárov (105 miliárd eur) v porovnaní s čistým ročným prílevom približne 120 miliárd dolárov (111 miliárd eur) pred desiatimi rokmi. Štvrťročné čisté odlevy začali vlani. Vzhľadom na minulé praktiky čínskych úradov ohľadom skresľovania údajov a zatajovania informácií je však obtiažne posúdiť skutočnú situáciu čínskej ekonomiky.
Xiaoman (pseudonym) prišla o prácu pred šiestimi mesiacmi. Bola počítačovou programátorkou v Kantone – jednom z najviac prosperujúcich priemyselných miest v Číne. „Niektoré podniky v internetovom priemysle zredukovali svoje kapacity a prepustili tisíce pracovníkov. Som jednou z nich a moji spolužiaci tiež prišli o prácu,“ uviedla pre Epoch Times. Xiaoman dodala, že si stále hľadá prácu, avšak cíti sa beznádejne.
Sun Jiayu (pseudonym) sa pred deviatimi rokmi presťahovala z provincie Shandong do Pekingu. Pracuje 12 hodín denne ako doručovateľka jedla, aby uživila svoju dcéru na strednej škole. Počet doručovateľov v Pekingu vzrástol trojnásobne, čo viedlo ku konkurencii a výraznému poklesu ich príjmov, konštatuje. Medzi nováčikmi sú aj čerství absolventi vysokých škôl, ktorí sa tvárou v tvár náročnému trhu práce uchyľujú k práci na dohodu alebo na voľnej nohe, aby vyšli s peniazmi.
V rokoch boomu v tomto odvetví Sun zarábala viac ako 10 000 jüanov (približne 1300 eur) mesačne, teraz zarába 6 000 až 7 000 jüanov (približne 780 až 910 eur). „Životné náklady v Pekingu sú pomerne vysoké a musím šetriť, aby som si niečo našetrila,“ uzavrela.
Ľudia pracujúci v sektore predaja tiež čelia ťažkostiam v dôsledku klesajúceho dopytu a spotreby. 25-ročný Liu Ming z mesta Anyang v provincii Henan pracuje ako predajca dobytka. V rozhovore pre Epoch Times uviedol, že sa nedokáže sám finančne zabezpečiť a čiastočne sa spolieha na svojich rodičov. Cítiac sklamanie poznamenal: „Nedokážem sa uživiť ani teraz. Ako môžem premýšľať o budúcnosti?“
Pôvodný článok
