Nová slovenská hymna: Oskar Rózsa pripravil modernú symfonickú verziu. Podľa Doroty Nvotovej zradil umelcov
Rezort kultúry pripravuje novú verziu štátnej hymny. Jej prepracovanie zveril renomovanému hudobníkovi Oskarovi Rózsovi. Pôvodný text a melódia ostanú nezmenené, hymna však dostane moderný a symfonický aranžmán, ktorý má oslovovať aj mladšie generácie. Projekt vyvolal kontroverzné reakcie. Nesúhlasia s ním dokonca ani niektorí vládni ministri. Argumentujú, že v čase, keď sa krajina potýka s vážnymi ekonomickými problémami, nie je potrebné túto tému otvárať. Umelkyňa a členka mimoparlamentnej strany Demokrati Dorota Nvotová na svojom blogu ostro kritizovala Rózsovo spájanie sa s ministerkou kultúry. Ten vo videu rázne rozporoval všetky jej názory.
Rózsa nosil v hlave nápad už od roku 2011
Slovensko bude mať novú hymnu. Ministerstvo kultúry sa rozhodlo nahrať novú hudobnú úpravu. Pôvodný text a melódia zostávajú nezmenené, nakoľko ide o jeden zo štátnych symbolov. Oslavná pieseň však získa iný punc. O prepracovanie pôvodnej verzie sa postaral známy hudobník Oskar Rózsa.
Nakoľko ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS) v čase uťahovania opaskov a prísnej konsolidácie neuviedla, koľko bude táto zmena stáť, projekt u niekoľkých ministrov najmä zo strany Hlas vzbudil nesúhlas.
Podľa vedúcej oddelenia komunikácie ministerstva kultúry Petry Bačinskej je cieľom tohto projektu zdôrazniť význam a dôležitosť hymny ako štátneho symbolu a zároveň sa priblížiť mladým ľuďom. „Úlohy sa zhostil renomovaný slovenský skladateľ, dirigent a producent Oskar Rózsa, ktorý spolupracuje so Slovenskou filharmóniou, Bratislavským chlapčenským zborom a detským zborom Slovenského rozhlasu. Nový aranžmán hymny bude viac symfonický, monumentálny a nápaditý,“ uviedla Bačinská.
Podľa Rózsu idea na pretvorenie štátnej hymny vznikla už v roku 2011, keď vtedajšiemu ministerstvu predložil víziu nového šatu národnej piesne. Pre realizáciu projektu sa však rozhodlo až súčasné vedenie. „Som veľmi spokojný s doposiaľ nahratým materiálom. Keďže ide o veľmi delikátnu vec, osobne si myslím, že štátny symbol stojí nad všetkými politickými hrami, ak si dovolím byť striedmy v informáciách,“ poznamenal hudobník.
Aranžmán v rozhovore pre TV Markíza opísal ako „monumentálny, rigorózny a majestátny“. „Hovoríme o obrovskom symfonickom orchestre so 120 členmi a miešanom zbore zloženom z troch telies, kde je dokopy 130 členov. V závere sú dve prekvapenia,“ priblížil Rózsa. Nový rozmer má priniesť optimistickejšie naladenie namiesto melancholického zakončenia.
Niektorí pochybujú, či je vhodná doba
Podľa ministerky v súvislosti s touto témou vyvolali konflikt médiá. „Státisíce eur, ktoré išli na Pride, ich netrápili. Rovnako ani to, koľko stál daňového poplatníka divný druh tanca v podaní svetoznámej tanečnice. Ale vynaložiť čo i len euro na pronárodnú vec sa asi na Slovensku nesmie,“ argumentovala šéfka rezortu.
Avšak ani koaliční predstavitelia nie sú plne stotožnení so správnosťou tohto kroku. „Nechcem to dehonestovať, ja si ju rád vypočujem. Hymna je naša hrdosť a dôležitosť, ale možno, že nie je v súčasnosti najväčší problém obyvateľov Slovenskej republiky zmeniť hymnu,“ naznačil minister investícií Richard Raši (Hlas-SD).
Nevidím žiadny dôvod na zmenu štátnej hymny, poznamenal minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD).
„Slovenská hymna by mala zostať taká, aká je,“ pridal sa podpredseda vlády pre plán obnovy Peter Kmec (Hlas-SD).
Opozičná poslankyňa z PS Zora Jaurová nespochybňuje oprávnenosť diskusie o štátnej hymne, avšak podľa nej by mala vychádzať z celospoločenskej debaty. Nemá to byť samostatná iniciatíva rezortu. „Všetky verejné inštitúcie sú v kríze vďaka krokom pani ministerky. V tomto čase zaoberať sa novou verziou štátnej hymny mi pripadá, ako keď na Titanicu hral orchester do toho, ako sa loď potápala,“ zhodnotila poslankyňa.
Hudobný publicista Juraj Čurný pripomenul, že aktuálna verzia hymny vznikla koncom roka 1992. Text piesne Janka Matušku bol upravený na nápev ľudovej piesne Kopala studienku. Za úpravu hymny, tak ako ju dnes poznáme, si pripisuje kredit Ladislav Burlas. Následne sa ďalší hudobníci a skladatelia pokúšali priniesť nové variácie. „Len samotný fakt, že vzniká nová verzia štátnej hymny, je u mňa absolútne normálny. Nepovažujem to za niečo, čo by sa vymykalo z rámca akýchkoľvek záležitostí,“ skonštatoval. Podľa Čurného nastal po rokoch čas pozrieť sa na národnú pieseň „novou optikou“.
Dôležitosť celej prerábky bola umocnená prítomnosťou vedenia rezortu. Ministerka Šimkovičová sa spolu s vedúcim služobného úradu Lukášom Machalom osobne zúčastnili na nahrávaní v Slovenskej filharmónii. Náklady projektu zatiaľ nepoznáme.
Oskar zradil kolegov, tvrdí Nvotová
Dorota Nvotová, hudobníčka, herečka a aktuálne členka mimoparlamentnej strany Demokrati na svojom blogu ocenila kvality hudobníka Oskara Rózsu a vyjadrila presvedčenie, že nová verzia hymny bude kvalitná. Na druhej strane jedným dychom dodala, že podľa nej rezort len zneužíva spoluprácu s umelcami na vlastnú politickú propagandu, pričom ignoruje reálne problémy kultúrneho sektora a snaží sa zakryť hromadné prepúšťanie. Kritizuje, že Rózsa zradil kolegov z umeleckého fachu spojením sa s ministerstvom kultúry.
„Oskar a iní umelci, ktorí sa bez problémov fotia, objímajú a pretŕčajú s ministerkou, zradili svojich kolegov, ktorých Martina gniavi svojimi špicatými podpätkami,“ zhodnotila a dodala, že správny postup ministerstva, ak sa rozhodlo prerábať hymnu, mal byť taký, že najskôr vyhlási súťaž.
„Na Slovensku máme veľa skvelých hudobníkov (áno, vrátane Oskara), ktorí by sa toho iste chopili rovnako dobre alebo aj lepšie a mali by dostať šancu prísť s vlastnými nápadmi. Nebolo by potom podozrivé, prečo práve Oskar a prečo práve teraz,“ doplnila.
Rózsa sa voči obvineniam ohradil
Rózsa nenechal blog Nvotovej bez reakcie. Rázne odmietol jej vyjadrenia, že by sa s vedením ministerstva kultúry spájal. Umenie a politika sa podľa jeho slov nespája. „Naozaj mňa nezaujíma, aká figúra kde sedí. Mňa zaujíma ministerstvo kultúry, ktoré ma zastupovať kultúru tohto národa a má to robiť tak, aby dobre bolo všetkým, ktorí ale kultúru tvoria. Nie parazitom,“ odpovedal.
Hudobník vo videu vyvracia z Nvotovej článku vetu po vete, pričom hovorí, že politizácie umenia, o ktorej hovorí, sa dopúšťa práve ona. Vyjadril sa aj k dôvodom, prečo sa rozhodol s ministerstvom spolupracovať. „Nebol som ja najatý. Je to idea, ktorá zreje v mojej hlave už veľmi veľmi dlho, lebo myslím si, že hymnickosť apriori neznamená, že to má byť pochod. Slovenská hymna bola vždy spojená s českou, ktorá je pomalá a naša bola ako kontrast rýchla. Potom to niekto len surovo odstrihol bez predohry, kde sa speváci ani nemôžu chytiť na prvé slovo, a neuvedomil si, že je nutné to tempo jemne spomaliť a spraviť legato,“ vysvetlil.
Z reakcií Nvotovej má Rósza pocit, akoby mu závidela odmenu, keďže ju viackrát spomína. Avšak podľa jeho slov nemá čo závidieť. Dodal, že Slovenská filharmónia na hymne pracovala v rámci služby, lebo je to štátna inštitúcia. Uviedol, že s ministerkou sa počas nahrávania stretol len na dve minúty, keďže mal svoje starosti. „Keď moja hymna bude prijatá, bude tu dlhšie ako nejaká vládna garnitúra a možno moje deti, keď budú dospelí, ju budú ešte počuť,“ skonštatoval. Povedal, že sa nenechá vtiahnuť do tejto povrchnej politickej hry a nenechá sa obmedzovať v umeleckej tvorbe názormi iných o tom, či je niečo vhodné alebo nevhodné.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
