Piatok 22. novembra, 2024
Na archívnej snímke agentúry Sputnik ruský prezident Vladimir Putin (uprostred vľavo) a severokórejský vodca Kim Čong-un (uprostred vpravo) navštevujú kozmodróm Vostočnyj v Amurskej oblasti 13. septembra 2023. (Foto: MIKHAIL METZEL/POOL/AFP via Getty Images)

Prerastú správy o severokórejských vojakoch v Rusku do medzinárodného konfliktu?

Juhokórejská tajná služba minulý týždeň informovala, že Kórejská ľudovodemokratická republika (Severná Kórea) presunula na ruský Ďaleký východ prvých 1 500 príslušníkov špeciálnych jednotiek, aby absolvovali výcvik na boj na Ukrajine, a že do konfliktu plánuje vyslať celkovo 12 000 vojakov. Situácia sa údajne naďalej vyvíja. Šéf juhokórejskej spravodajskej služby 23. 10. uviedol, že Severná Kórea vyslala do Ruska ďalších 1 500 svojich vojakov.

Americký minister obrany Lloyd Austin, ktorý v ten istý deň rokoval v Ríme, uviedol, že existujú dôkazy o prítomnosti severokórejských jednotiek v Rusku. „Čo presne tam robia? To sú veci, ktoré musíme vyriešiť,“ povedal podľa denníka The Washington Post.

„Už dnes vieme, že Severná Kórea dodáva ruskej armáde muníciu vo veľkých množstvách. Rovnako aj Irán,“ povedal český minister zahraničných vecí Jan Lipavský. „Ak sa skutočne potvrdí systematické zapojenie severokórejských vojakov do bojov na strane Ruska, mám pocit, že to nadobúda určitý civilizačný rozmer, keď dve neeurópske krajiny významne podporujú vojnové úsilie Ruska proti Ukrajine a našej európskej bezpečnosti. Mali by sme podniknúť príslušné kroky.“ Dodáva však, že „[o] priamych pákach na severokórejský režim, ktorý sa izoluje od zvyšku sveta, nemá žiadne vedomosti“.

Južná Kórea môže zvážiť priame dodávky zbraní Kyjevu ako súčasť opatrení proti rastúcej vojenskej spolupráci Ruska so Severnou Kóreou. Podľa agentúry Reuters to uviedol úrad juhokórejského prezidenta.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu vyzval spojeneckých partnerov, aby „dôrazne reagovali“ po zverejnení správ, že Severná Kórea dodáva Rusku vojakov, ktorí majú byť nasadení v prebiehajúcej vojne proti jeho krajine.

Vo videu z 20. októbra Zelenskyj uviedol, že satelitné a videozáznamy dokazujú, že Severná Kórea nielenže dodáva zbrane Rusku, ale do krajiny vysiela aj vojenský personál. „Od našich partnerov očakávame normálnu, úprimnú a silnú reakciu na túto skutočnosť. V skutočnosti ide o ďalší štát, ktorý sa pripája k vojne proti Ukrajine,“ povedal ukrajinský líder.

Podľa špecialistu na vývoj vojenskej techniky vo svete „neúspechy Ruska na Ukrajine“ poskytli Severnej Kórei „príležitosť vymeniť zbrane za ruské potraviny a pokročilú vojenskú technológiu vrátane rakiet a jadrového potenciálu“.

V júni ruský líder Vladimir Putin a severokórejský vodca Kim Čong-un podpísali obranný pakt, v ktorom sa zaviazali k vzájomnej pomoci v prípade „agresie“ voči jednej z krajín.

Severná Kórea sa dostáva do ešte väčšej izolácie

Zdá sa, že Severná Kórea je tiež pripravená „odrezať sa“ od susedných štátov. 9. októbra oznámila, že podnikne kroky na „úplné oddelenie“ území dvoch susedných krajín. Severokórejská armáda 15. októbra vyhodila do vzduchu časti dvoch ciest spájajúcich obe Kórey na svojej strane silne militarizovanej hranice, ktoré sa však už nepoužívajú kvôli rastúcemu nepriateľstvu.

Nemecko a Británia

Nemecký minister obrany Boris Pistorius tento týždeň označil správy o severokórejských jednotkách za nejasné. „Nevieme ani to, či ide o 1 500 alebo 12 000 vojakov, dokonca ani to, aké vojská prichádzajú do Ruska a kde a proti komu budú bojovať,“ povedal Pistorius pre agentúru AP, ale dodal, že „ide o určitú eskaláciu a ukazuje nám to veľmi, veľmi dôležitý aspekt. Medzinárodné konflikty prichádzajú veľmi rýchlo.“

Britský minister obrany John Healey uviedol, že existujú „nielen obavy z možnosti eskalácie konfliktu v Európe. Je tu neoddeliteľná súvislosť s obavami o bezpečnosť aj v indo-pacifickom regióne“. Healey svojím vyhlásením pravdepodobne naráža na analytické predpovede, podľa ktorých čínska komunistická strana sleduje stratégiu rozpútania viacerých konfliktov, ktoré zamestnajú USA a ich spojencov s cieľom uskutočniť inváziu na Taiwan a obsadiť oblasť Juhočínskeho mora.

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Mark Rutte začiatkom tohto týždňa uviedol, že „vyslanie severokórejských jednotiek bojovať na Ukrajinu by znamenalo veľkú eskaláciu“.

Stratégia vyvolania konfliktu s cieľom napadnúť Taiwan

Podľa analytikov je prvým strategickým konfliktom Rusko proti Ukrajine, druhým konflikt medzi Hamasom a Izraelom. Možné konflikty by mohli vzniknúť aj medzi Severnou a Južnou Kóreou. Posledný konflikt by mal vypuknúť medzi Čínou a Taiwanom.

Čínska komunistická strana (ČKS) sa dlhodobo snaží rozšíriť svoju vojenskú prítomnosť v Juhočínskom mori, cez ktoré prechádzajú kľúčové medzinárodné obchodné a dopravné trasy. Konflikty na Ukrajine, v Izraeli a ďalších oblastiach by mohli vyžiadať vojenskú (aspoň materiálnu) podporu USA a krajín EÚ, čo by obmedzilo ich schopnosť zasiahnuť v prípade, že sa čínsky režim pokúsi anektovať Taiwan alebo ďalej obsadzovať oblasti Juhočínskeho mora.

Podľa generálneho riaditeľa spoločnosti Corr Analytics by Čína mohla dosiahnuť energetickú nezávislosť obsadením Juhočínskeho mora. Peking totiž odhaduje, že na dne mora sa nachádza ropa a zemný plyn v hodnote až 60 biliónov dolárov (55,48 biliónov eur).

Na ambície súpera reaguje aj nový strategický dokument amerického námorníctva, ktorý bol zverejnený 19. septembra a v ktorom sa rozoberajú možnosti, ako čeliť operáciám vedených ČKS v Indopacifiku. V dokumente sa námorníctvu prikazuje, aby do roku 2027 vyvinulo „pripravenosť na možnosť vojny s Čínskou ľudovou republikou“, pričom sa upozorňuje na prípravy Číny na možnú inváziu na Taiwan v tom istom roku.

Nový generálny tajomník NATO Mark Rutte 1. októbra varoval čínsky režim pred podporou ruských vojnových iniciatív na Ukrajine. „Čína nemôže naďalej podnecovať najväčší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny bez toho, aby to nemalo vplyv na jej záujmy a povesť,“ povedal Rutte.

Jeho vyhlásenie komentoval taiwanský generálmajor vo výslužbe Yu Tsung-chi, ktorý uviedol, že „ k takému dôraznému odsúdeniu Číny generálnym tajomníkom NATO ešte nikdy nedošlo“.

Pôvodný článok

Prečítajte si aj